Nemecký kancelár Friedrich Merz vo štvrtok vyzval na tesnejšiu spoluprácu Európskej únie so Spojenými štátmi a posilnenie Severoatlantickej aliancie (NATO) v Európe. V pléne Spolkového snemu však poznamenal, že EÚ sa „nenechá zastrašiť“ hrozbami ciel.
Líder CDU podotkol, že „medzinárodný poriadok založený na pravidlách“ nie je mŕtvou víziou, hoci nedávne vyjadrenia prezidenta USA Donalda Trumpa o „získaní“ Grónska ju ohrozujú.
„Už niekoľko týždňov čoraz jasnejšie vidíme vznik sveta veľmocí. V tomto svete fúka drsný vietor a jeho účinky budeme pociťovať v dohľadnej budúcnosti,“ povedal poslancom nemeckého parlamentu.
Dodal, že v uplynulých týždňoch „sme mohli zažiť niečo z radosti zo sebaúcty“, a pokračoval, že konanie založené na pravidlách a obchod založený na pravidlách „nie sú mŕtve“.
„Stále viac krajín po celom svete si uvedomuje, že súčasná globálna reorganizácia predstavuje príležitosť pre všetkých aktérov, ktorí uprednostňujú pravidlá pred svojvoľnosťou a ktorí vidia viac výhod v slobodnom a spravodlivom obchode ako v jednostrannom sledovaní výlučne vlastných záujmov,“ uzavrel.
NATO v súboji veľmocí
Kancelár podľa vlastných slov „nechce ľahkomyseľne ohroziť vybudované spojenectvá“, čím poukázal práve na Alianciu. Toto spojenectvo „je aj dnes pre nás v Nemecku hodnotou samo osebe“.
Hoci bolo Nemecko prvým európskym štátom, ktorý stiahol z Grónska symbolický vojenský kontingent, Merz pokračoval tým, že s USA „sme partnermi a spojencami – nie podriadenými“. Vzhľadom na správanie Washingtonu sa však Európa musí „naučiť hovoriť jazykom mocenskej politiky“.
Na ochranu Grónska vyslali približne 20-členné oddiely Británia, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Nemecko, Nórsko a Švédsko, čím si vyslúžili hrozbu desaťpercentných ciel s platnosťou od začiatku februára. Od júna sa mali zvýšiť na 25 percent.
O niekoľko dní neskôr sa na mimoriadnom samite v Bruseli predstavitelia zhodli na opätovnom spustení rokovaní o obchodnej dohode, ktorú predtým pozastavil europarlament. Zhodne však konštatovali, že dôvera medzi brehmi Atlantiku „bola narušená“.
Trumpov ústup od colných hrozieb voči Európe Merz pripísal „jednote a odhodlaniu“ starého kontinentu. „Kto si vo svete myslí, že môže robiť politiku voči Európe prostredníctvom ciel, musí vedieť a teraz vie, že sme pripravení a schopní brániť sa proti tomu,“ vyhlásil.
Len týždeň pred vystúpením v Bundestagu rečnil Merz na pôde Svetového ekonomického fóra (WEF) vo švajčiarskom Davose, pričom vyhlásil, že „starý svetový poriadok sa rozpadá závratnou rýchlosťou“.
Ukrajina v Únii? Tak skoro nie
Na stredajšom stretnutí s koaličnou SPD Merz schladil nádeje, že by Ukrajina dostala možnosť urýchleného vstupu do EÚ. Napriek hlasom z Bruselu, ktoré žiadajú zrýchlenie prístupových rokovaní započatých v júni 2024, spolkový kancelár upozornil, že Kyjev musí splniť kodanské kritériá.
Ide o súbor požiadaviek, ktoré musí žiadateľská krajina splniť, pričom základnými okruhmi sú ochrana ľudských práv, demokratické ústavné zriadenie či fungujúca trhová ekonomika. Tento proces trvá niekoľko rokov, vysvetlil Merz.
Týmto vyhlásením podporil svojho spolustraníka a šéfa diplomacie Johanna Wadephula, ktorý v stredu počas parlamentnej hodiny otázok priznal Ukrajine právo na rýchly vstup, skrátenie kodanského procesu však vylúčil. Vo štvrtkovom prejave sa téme Ukrajiny nevenoval.
Kritika AfD
Merz sa nevyhol ani kritike z pléna. Spolupredsedníčka a volebná líderka Alternatívy pre Nemecko (AfD) Alice Weidelová poukázala na kancelárovo vyjadrenie, ktorým odmietol vstup Nemecka do Trumpom založenej Rady mieru. Merz argumentoval ústavnými prekážkami, hoci dodal, že v pôvodnom zložení je členstvo „neprijateľné“.
Weidelová označila odmietnutie členstva v Rade mieru, ktorú založili 22. januára v Davose, za „chybu“ spolkovej vlády. Argumentovala tým, že tento nový orgán, ktorý na Západe budí obavy z nahrádzania OSN, je „šancou na odstránenie rôznych prekážok spôsobených neschopnosťou OSN konať“.
Medzi pozvanými štátmi do Rady mieru bolo aj Slovensko, premiér Robert Fico i minister zahraničia Juraj Blanár túto príležitosť „nateraz“ odmietli. Zatiaľ čo predseda vlády argumentoval „vstupným“ v hodnote jednej miliardy dolárov, šéf diplomacie upriamil pozornosť na záväznosť Charty OSN.
Líderka najsilnejšej nemeckej strany zároveň ostro kritizovala zahraničnú politiku vlády, najmä v otázke „ochrany“ Grónska. „Poslať tucet vojakov do Grónska a na druhý deň ich stiahnuť späť je, s dovolením, fraška,“ vyhlásila.
Pripomenula, že USA sú dôležitým spojencom Nemecka, zastupujú však svoje vlastné záujmy, z čoho si má Berlín brať príklad. Nemecká vláda musí podľa Weidelovej tiež definovať svoje národné záujmy a sebavedome ich zastupovať, a to „najmä vtedy, ak sa líšia od záujmov našich spojencov“.
(sab, reuters, welt)