Trump tvrdí, že Putin sľúbil týždeň bez útokov na Kyjev pre extrémne mrazy

Donald Trump neuviedol, odkedy by dohoda o neútočení mala platiť.

Portréty padlých vojakov ukrajinských ozbrojených síl a vlajky pokryté snehom. Foto: Maxym Marusenko/NurPhoto via Getty Images

Portréty padlých vojakov ukrajinských ozbrojených síl a vlajky pokryté snehom. Foto: Maxym Marusenko/NurPhoto via Getty Images

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že osobne požiadal ruského lídra Vladimira Putina, aby na týždeň zastavil raketové a dronové útoky na Kyjev a ďalšie ukrajinské mestá.

Podľa Trumpa má byť dôvodom extrémne mrazivé počasie, ktoré zasahuje Ukrajinu a ešte viac prehlbuje už tak vážnu energetickú a humanitárnu krízu.

Trump to oznámil počas stretnutia s členmi vlády v Bielom dome. „Osobne som požiadal prezidenta Putina, aby týždeň nestrieľal na Kyjev a rôzne mestá, a on s tým súhlasil,“ povedal. Dodal, že ide o „extrémnu zimu“, akú podľa neho Ukrajina ešte nezažila.

Kremeľ sa k Trumpovým slovám bezprostredne nevyjadril.

Kedy má pauza začať?

Americký prezident však neposkytol žiadne konkrétne detaily o tom, ako presne komunikácia s Putinom prebehla. Zároveň neuviedol ani dátum, kedy sa dohoda mala uzavrieť, ani to, od ktorého momentu by sa mal „týždeň bez útokov“ počítať.

Trump však vyhlásil, že Putinovi dôveruje a očakáva, že sľub dodrží. „Ľudia mi hovorili, že je to zbytočné, že to nezískaš. A on to urobil,“ povedal prezident.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj informoval, že očakáva implementáciu dohody zo strany Ruska o tom, že počas týždňa nebude strieľať na Kyjev a iné mestá pre nepriaznivé počasie, ako oznámil americký prezident Donald Trump.

„Naše tímy to diskutovali v Spojených arabských emirátoch. Očakávame, že dohody budú implementované,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti X. „Kroky smerujúce k deeskalácii prispievajú k skutočnému pokroku v ukončení vojny,“ dodal.

Vo svojom pravidelnom večernom videoprejave sa poďakoval Washingtonu za iniciatívu. „Dúfajme, že sa Amerike podarí toto zabezpečiť. V nasledujúcich dňoch a nociach uvidíme, aká bude skutočná situácia v prípade našich energetických zariadení a miest,“ uzavrel.

Ukrajinu zasiahnu silné mrazy

Trump svoje tvrdenie spojil s prudkým ochladením, ktoré má Ukrajinu zasiahnuť už v najbližších dňoch. Podľa ukrajinskej štátnej meteorologickej služby môžu teploty na severe krajiny klesnúť až na mínus 30 stupňov Celzia.

Silné mrazy prichádzajú v čase, keď sa Ukrajina stále spamätáva z opakovaných ruských útokov na energetickú infraštruktúru. V Kyjeve zostávajú státisíce domov bez obnoveného kúrenia a situácia v sektore je naďalej zložitá.

„Nie je to len zima, je to rekordná zima,“ tvrdil americký prezident, pričom ju prirovnal k aktuálnemu ochladeniu vo Washingtone.

Humanitárna kríza

Ruské údery na ukrajinské elektrárne, rozvodne a ďalšie energetické zariadenia pripravili milióny ľudí o stabilné dodávky elektriny, kúrenia a vody. V kombinácii s mrazmi to podľa viacerých pozorovateľov posúva krajinu k humanitárnej kríze.

Poslanec Andrij Gerus upozornil, že najkritickejšie bude najbližšie trojtýždňové obdobie. Najväčšie mestá vrátane Kyjeva či Charkova čelia pravidelným výpadkom.

Minister energetiky Denys Šmyhaľ uviedol, že len v hlavnom meste zostalo bez elektriny približne 610-tisíc domácností. Energetická spoločnosť DTEK varovala, že situácia je „blízka humanitárnej katastrofe“.

Ukrajinský prezident zároveň upozornil na riziko ďalších útokov na energetické objekty.

Kyjev žiada o „energetické prímerie“

Ukrajina už dlhšie vyzýva na takzvané energetické prímerie, teda dočasné zastavenie útokov na infraštruktúru počas zimy. Cieľom je umožniť opravy a stabilizovať dodávky.

Istú nádej prinášajú nové solárne kapacity, ktoré už podľa ukrajinských predstaviteľov prekročili výkon jadrových elektrární. Ich efektivita však závisí od počasia, ktoré je v zimných mesiacoch nevyspytateľné. Zelenskyj priznal, že krajina momentálne dokáže pokryť len približne 60 percent svojich energetických potrieb.

Trump zároveň vyhlásil, že Spojené štáty dosiahli „veľký pokrok“ v rokovaniach medzi Kyjevom a Moskvou o možnom ukončení vojny. Konkrétne kroky však nešpecifikoval. Pripomenul tiež, že jeho samit s Putinom na Aljaške minulý rok nepriniesol zásadný prelom.

Medzitým však útoky pokračujú. Vo štvrtok zahynulo pri ruských úderoch v strednej a južnej časti Ukrajiny šesť ľudí, uviedli regionálne úrady.

Situácia je neakceptovateľná

K zhoršujúcej sa humanitárnej situácii sa vyjadril aj slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) po zasadnutí Rady EÚ v Bruseli.

Podľa neho je súčasný stav na Ukrajine spôsobený ruskými útokmi na energetiku „pre Slovensko neakceptovateľný“. Blanár uviedol, že Slovensko vyjadrilo protest proti Rusku a podporu ukrajinským civilistom.

„Situácia je z humanitárneho hľadiska veľmi kritická, pretože tam sú silné mrazy a ruská strana veľmi presne cieli na energetické zdroje,“ povedal. Slovensko podľa ministra poskytlo Kyjevu pomoc vrátane zvýšených dodávok elektriny v januári a generátorov, ktoré majú smerovať do Sumskej oblasti.

Ministri členských krajín EÚ sa zaoberali aj bezpečnostnými zárukami pre Ukrajinu, vrátane jej budúceho členstva v Európskej únii. Blanár zdôraznil, že Slovensko podporuje plnohodnotné členstvo Ukrajiny v EÚ bez skrátených postupov a podľa rovnakých pravidiel, aké platia pre ostatné krajiny.

(reuters, Ukrajinska pravda, France24, tasr)