Izraelské tajné služby tvrdia, že Spojené štáty pripravujú „významný“ plán rozsiahlej vojenskej kampane s cieľom zmeniť režim v Iráne. Anonymné zdroje spravodajských agentúr Mosad, Šin Bet alebo Aman pre televíziu Kan News priblížili, že na tom Pentagón nepracuje sám.
Prezident USA Donald Trump pred začiatkom protestov naznačoval, že „ak by iránsky národ chcel zmenu režimu“, Washington demonštrantom pomôže. Práve na pozadí nepokojov, ktorých účastníci si vo veľkej miere želajú návrat šacha (kráľa) z dynastie Pahlavíovcov, sa tak opäť rozbehli diskusie o tejto krajnej možnosti.
Americké ministerstvo vojny v posledných dňoch presunulo cez Indický oceán „masívnu Armádu“, čo je historický termín označujúci španielske koloniálne námorníctvo. Počet vojakov zvýšilo na takmer 50-tisíc, z čoho 10-tisíc vojakov slúži na základni al-Udeid v Katare. Zvyšok je rozmiestnený po základniach v Jordánsku, Emirátoch, Saudskej Arábii alebo Ománe.
Na čele rozsiahleho námorného kontingentu je podľa Trumpa lietadlová loď USS Abraham Lincoln. Obranné sily Izraela (IDF) preto v pravidelnom hodnotení upozornili, že Spojené štáty „rozhodne nenechajú situáciu v Iráne takú, aká je“.
Kan News pripomenula návštevu šéfa Amanu začiatkom týždňa v Bielom dome. Generál Šlomi Binder sa stretol s vysokými predstaviteľmi Pentagónu aj Bieleho domu. Po jeho návšteve nasledoval riaditeľ Mosadu David Barnea.
Obsah Binderovho rokovania priblížil pravicový denník Israel Hayom, podľa ktorého Biely dom predstavil niekoľko plánov napadnutia Iránskej islamskej republiky vrátane vybraných cieľov bombardovania. Na tvorbe zoznamu cieľov sa podľa zdrojov z ministerstva obrany zúčastnili zástupcovia Británie, Francúzska, „troch krajín Perzského zálivu“ a ďalšej arabskej krajiny.
Trumpovi vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner rokovali so saudskou delegáciou po rusko-ukrajinských rokovaniach v Abú Zabí. Pravdepodobne tak „štátmi Zálivu“ denník označil Saudskú Arábiu a Spojené arabské emiráty. Ako ďalší prichádzajú do úvahy Omán, Katar, Bahrajn alebo Kuvajt.
Hayom tiež pripomenul, že protiiránsky sentiment na Blízkom východe nie je samozrejmý. Niekoľko krajín zakázalo americkým a spojeneckým stíhačkám prelety nad svojím územím. Oficiálne tak urobil iba Azerbajdžan, pričom izraelský denník nemenoval žiadne ďalšie štáty.
Zdroj Hayomu z izraelského kabinetu poznamenal, že rozhodnutie EÚ označiť Islamské revolučné gardy za teroristickú organizáciu „výrazne napomáha“ izolácii šiitského režimu. Paralelná armáda údajne nemá z čoho vyplácať gardistom mzdy.
„Nové kroky voči Iránu“ zvažuje Trump aj podľa denníka New York Times. Po tom, čo protesty v Iráne oslabli, ľudia okolo prezidenta pritvrdili vo svojich návrhoch, medzi ktorými je „aj možnosť amerických síl uskutočniť razie priamo v Iráne“. Trump zatiaľ neautorizoval žiadny z týchto plánov.
Američania vlani v júni v rámci operácie Polnočné kladivo zbombardovali zariadenia Fordú, Natanz a Isfahán, v ktorých iránska vláda obohacuje urán – oficiálne pre jadrovú elektráreň Búšehr na pobreží Perzského zálivu. Podľa USA a Izraela smerujú k čistote izotopu potrebnej pre jadrovú zbraň.
Americké útoky bombardérmi B-2 boli vyvrcholením takzvanej 12-dňovej vojny, ako ju Trump nazval na svojej sieti Truth Social. Západné štáty aj médiá opomínajú, že prvý útok 13. júna uskutočnil Izrael.
Na rozdiel od leta 2025 tentoraz vstupuje do hry neočakávaný spojenec Teheránu: Čína. Technické operácie čínskej tajnej služby majú za cieľ odhaľovať izraelskú infiltráciu v iránskom štátnom a politickom aparáte. To všetko sa deje na pozadí iránskeho nákupu obranných technológií z Pekingu.
Nedávno prijatý 15. štátny päťročný rozvojový plán iránskej vlády predpokladá podporu iránskeho obranného, kybernetického a vesmírneho sektora s cieľom „opevniť“ islamskú republiku pred americkou a izraelskou sabotážou.
Tento pohyb vyvoláva otázky, na ktoré sa snažil odpovedať portál Modern Diplomacy. Príčinou čínskeho konania v prospech Iránu je to, že Peking vníma destabilizáciu teokracie ako „zásadné ohrozenie svojich ekonomických záujmov v zmysle iniciatívy Jeden pás, jedna cesta“.
„Zároveň chápeme, že Čína považuje izraelské spravodajské prieniky do Iránu za ‚bezpečnostnú skúšku‘ a výzvu pre svojho strategického partnera,“ dodal portál.