Nezamestnanosť v Česku je na deväťročnom maxime. Tento rok sa prvýkrát od začiatku roka 2017 prehupla cez päťpercentnú hranicu. A plazivo porastie aj naďalej. Nezamestnanosť tak postupne strieda infláciu v úlohe najväčšieho makroekonomického strašiaka krajiny.
Kto pozorne sledoval tohtoročné ekonomické fórum v Davose, vie, že nejde len o strašiaka Česka, ale celej medzinárodnej scény. Za vzostup českej miery nezamestnanosti môže už niekoľko rokov nie príliš utešená situácia v priemysle, kde dochádza k pozvoľnému, no dlhotrvajúcemu znižovaniu stavov zamestnancov.
Priemysel slabne pre pomerne drahé energie, emisné kvóty a všeobecnejšie zelenú agendu EÚ či pre vzostup ázijskej konkurencie [podobná situácia v súvislosti s priemyslom ako v Česku je aj na Slovensku, pozn. red.].
Len časť zamestnancov, ktorí odchádzajú z priemyslu, nachádza nové uplatnenie inde, v službách. Tohtoročné ukončenie ťažby uhlia v Česku [na Slovensku sa v podstate skončila ku koncu roku 2022, pozn. red.] a akútna hrozba skoncovania s prvovýrobou ocele predstavujú horkú pripomienku, že éra Českej republiky ako regionálnej mocnosti tradičného priemyslu sa iste, ale pomaly končí.
Uhoľné Poľsko ako líder zvyšovania výkonnosti
Česku hrozí fatálna deindustrializácia, aká v minulých rokoch postihla Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Taliansko, alebo ktorá v súčasnosti prebieha už aj v Nemecku. V najsilnejšej krajine Európy sú problémy priemyslu zrejmé najmä odvtedy, keď na sklonku minulého desaťročia citeľne vyskočila cena emisných kvót.
Nie je potrebné dodávať, že strasti nemeckého priemyslu sú ďalším zo zdrojov dýchavičnosti toho českého [aj slovenského priemyslu, pozn. red.].
Čiastočne je ústup tradičného priemyslu nevyhnutným vyústením technologického posunu vpred, no čiastočne dôsledkom zeleného mámenia európskych elít. Ilustruje to aj aktuálne vydaná Správa o menovej politike Českej národnej banky. Vyplýva z nej, že poľský priemysel podáva v 20. rokoch v rámci regiónu suverénne najlepší výkon.
Zatiaľ čo sa priemysel EÚ ako celok od roku 2019 „tacká“ okolo nuly, podobne ako ten český, poľský v stálych cenách zvýšil svoj výkon o približne 30 percent. Nemecký priemysel sa za rovnaké obdobie prepadol o viac ako desatinu.
Znamená to, že to bolo práve Poľsko, ktoré v tomto desaťročí výrazne stiahlo jeho náskok. Práve to Poľsko, ktoré zostáva pri špinavom uhlí, ako dlho je to len možné. To Poľsko, ktoré uhlím zásobuje aj Česko – o to viac, keď sa v tejto krajine jeho ťažba skončila. To Poľsko, ktoré nepodľahlo protijadrovému šialenstvu ako Nemecko [Poľsko ide v spolupráci s Američanmi budovať svoju prvú jadrovú elektráreň, pozn. red.].
Otočka Bruselu
Poľská zdržanlivosť voči zelenej ideológii pomáha nastavovať zrkadlo Bruselu. Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová tento rok v prejave v Davose vôbec nespomenula klimatickú zmenu. To je nevídaná zmena najmä oproti prelomu desaťročia. Vtedy sa určité obdobie davoské podujatie prezývalo „svetové environmentálne fórum“, keď ako vo vytržení načúvalo radám školáčky Grety Thunbergovej.
Evidentne nie je náhodné, že po tohtoročnom davoskom fóre začali francúzsky prezident Emmanuel Macron, ako aj nemecký kancelár Friedrich Merz kritizovať emisné povolenky, dosiaľ nedotknuteľnú „posvätnú kravu“ progresívnych elít.
Lenže tieto elity vrátane tých davoských sa pri pohľade na potápajúci sa európsky priemysel, ktorému odoláva azda len „spiatočnícke“ Poľsko, začínajú báť. Že príliš napli strunu.
Deindustrializácia v spojení s nákladnou zelenou agendou spôsobuje na starom kontinente krízu životnej úrovne podstatnej časti obyvateľstva, ktorá môže zmiesť existujúce poriadky a ohroziť dobré „živobytie“ samotných progresívnych elít.
Prehlbujúca sa politická polarizácia Európy už evidentne vystrašila aj bruselskú slonovinovú vežu. Otázkou je, či už nie je príliš neskoro a či sa dejinné pohyby nerozbehli až natoľko, že nakoniec „zmetú“ aj Brusel. Aspoň v podobe, v akej ho poznáme.
Napokon fórum v Davose, ktoré má na Európsku komisiu značný neformálny vplyv, už „spieva“ podľa nových nôt. Tie si zrejme už čoskoro osvojí aj Brusel. A nielen v oblasti prehodnotenia zelenej agendy, ale aj imigrácie.
Popri prepätej zelenej agende práve masová imigrácia evidentne čoraz zreteľnejšie ohrozuje postavenie existujúcich elít. Napríklad bežná britská domácnosť s nižším príjmom bude musieť čakať 137 rokov, kým sa jej zdvojnásobí životná úroveň, vyplýva z novej štúdie think-tanku Resolution Foundation.
To je viac ako trikrát dlhšie, než tomu bolo donedávna. Dnes už neplatí, že sa deti majú lepšie ako ich rodičia. Ale ani to, že sa vnúčatá majú lepšie ako ich starí rodičia. To je v novodobej histórii Západu celkom nový fenomén, ktorý bude s veľkou pravdepodobnosťou znamenať zásadnú, až revolučnú spoločenskú zmenu s nedozernými následkami. Preto sa v Davose mlčalo o klimatickej zmene, preto sa tam varovalo pred masovou imigráciou.
Nový vietor v Davose
Presne tak, ďalšia davoská „istota“ uplynulých rokov, vzývanie prínosov imigrácie, tento rok definitívne padla. Krajiny, ktoré nedopustili masovú imigráciu na svoje územie, budú lepšie pripravené na technologickú revolúciu, nástup robotiky a umelej inteligencie, povedal v Davose Larry Fink, šéf BlackRocku, najväčšej investičnej spoločnosti sveta. A po vlaňajšom odchode Klausa Schwaba vlastne aj „šéf“ celého Davosu.
Finkove slová podporil v rámci toho istého fóra napríklad Alex Karp, šéf vplyvnej korporácie Palantir, ktorej softvérové a technologické produkty využívajú armády vrátane tej americkej, spravodajské služby či policajti na analytickú prácu tak hojne, že jej niektorí dokonca pripisujú svetovládne ambície.
Fink aj Karp značne investovali do rôznych foriem umelej inteligencie. Aby na nej mohli zarábať, nesmú však jej dôsledky vyhnať do ulíc búriace sa masy. Masovú imigráciu teraz nevidia ako zdroj lacnej pracovnej sily, ale ako rizikový faktor, ktorý môže znásobiť počet búriacich sa ľudí v uliciach.
Z Davosu tak vyslali Bruselu jasný odkaz. Možno preto očakávať, že Európska komisia zmení svoj postoj nielen v oblasti zelenej agendy, ale aj imigrácie.
Text, ktorý je krátený, pôvodne publikovali na webe lukaskovanda.cz.