Diskutovaná kandidatúra predsedu Smeru na post ústavného sudcu nie je nová. Reálne bola na stole už v roku 2019. Fico mal vtedy ambíciu byť nielen radovým ústavným sudcom v Košiciach, ale chcel byť rovno predsedom súdu. Nakoniec však oznámil, že kandidovať nebude. Úradujúci prezident Andrej Kiska totiž vopred povedal, že Fica by na čelo ústavného súdu nevymenoval.
Trikrát nie
Premiér vlani v novembri reagoval na otázku, či prezident Kiska urobil chybu. „Najprv ma chceli zatvoriť, potom ma chceli zastreliť a teraz ma chcete poslať na ústavný súd. Nakoniec by to nebolo také zlé. Opakujem však, že som v dobrej fyzickej kondícii, som zdravý a baví ma to,“ uviedol premiér v Sobotných dialógoch STVR.
Na ďalšiu otázku, či pretrváva jeho záujem o miesto sudcu ústavného súdu, odpovedal, že nie je typ človeka, ktorý rozdeľuje niečo, čo nie je na stole.
Nanovo sa k rovnakej téme vyjadril tento rok v januári v TA3 v relácii V politike. Nechcel sa vracať do obdobia roku 2018, keď odstúpil z pozície predsedu vlády a zvažovala sa aj možnosť voľby nového predsedu Smeru. Na otázku, či nemá ambíciu ísť na ústavný súd, odvetil: „Nie, nie, nie. Moja ambícia je vyhrať ďalšie parlamentné voľby.“
Ficov sľub podľa Danka
Líder SNS Andrej Danko kandidatúru Fica nanovo otvoril pred niekoľkými dňami. „Pre SNS je kandidát na ústavného sudcu číslo jeden Robert Fico a ja verím, že to, čo nám sľúbil v rámci koalície, dodrží a že sa prihlási na vypočutie a bude kandidovať na ústavný súd,“ povedal Danko pre Hospodárske noviny.
Vysvetlil, že Fico prejavil záujem o miesto na súde a že SNS ho bude voliť „rukami-nohami“. „To bolo tri mesiace dozadu, keď opakovane, a prvýkrát pol roka dozadu to vyjadril. Podal na to ruku a ja mu držím palce, aby vo voľbe na ústavného sudcu uspel,“ priblížil Danko s tým, že Fico bude buď prezidentom alebo dobrým šéfom ústavného súdu. Neskôr Danko povedal, že si za svojimi vyjadreniami stojí.
Premiér v tomto volebnom období opakovane verejne hovoril inak. Tvrdil, že chce aktívne pôsobiť v profesionálnej politike do konca svojho pracovného života a že už nemá iné kariérne ambície. Urobil tak koncom roka 2023 v rozhovore pre agentúru TASR.
Rok po atentáte na vlaňajšom mítingu Smeru v Handlovej znovu zopakoval, že chce svoj profesionálny život venovať už len politike a riadeniu strany, a že chce znovu vyhrať parlamentné voľby.
Čo hovoria v Smere
Vysokopostavený politik Smeru, ktorý nechcel byť menovaný, označil posledné vyjadrenia predsedu SNS za „nezmysel“. Povedal, že premiér otázku kandidatúry spomenul v minulosti ako „fór“.
„Nikdy nehovor nikdy, ale nie je taká situácia, ktorá by to odôvodňovala,“ poznamenal na okraj špekulácií o Ficovej kandidatúre. „Andrej [Danko, poznámka redakcie] má životnú predstavu, že jeho úspechu bráni to, že Robert Fico je v politike. Keď nebude Robert Fico v politike, tak on je druhý najlepší,“ zhodnotil politik Smeru.
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) povedal, že vyjadrenia Danka treba vnímať v kontexte toho, čo hovorí v poslednom čase. Poznamenal, že Danko sa snaží udržiavať podporu SNS, ako sa len dá.
„Tak, ako to vnímam, rozhodol sa, že to bude na úkor Smeru, prípadne Hlasu,“ podotkol Gašpar s tým, že je možné, že Danko chce osloviť „nejakú nerozhodnutú skupinku“ voličov, lebo voliči súčasnej opozície nie sú jeho budúci voliči.
Zároveň poukázal na to, že Danko sa vôbec nedostáva do slovného konfliktu s Republikou, o ktorej podľa podpredsedu parlamentu zrejme uvažuje ako o prípadnom partnerovi pred voľbami.
Gašpar pripomenul, že o Ficovej kandidatúre na ústavný súd sa hovorilo v čase prezidenta Kisku. „V tejto chvíli, to môžem zodpovedne povedať, nemám ani najmenšie informácie, že by takto Robert Fico uvažoval,“ dodal.
Nový predseda Smeru a nový premiér?
Ak by sa Fico teoreticky rozhodol kandidovať na súd do Košíc, Smeru by to podľa všetkého prinieslo neistotu. Najsilnejšia vládna strana, ktorá sa v prieskumoch pohybuje na druhom mieste za opozičným PS, by si musela zvoliť nového šéfa. V čase pred voľbami by to mohlo zamávať aj samotnými voličmi Smeru.
Rovnako by Fico musel odísť z postu premiéra, čo by znamenalo aj koniec celej vlády. Tá by musela nanovo požiadať o dôveru parlamentu a predložiť programové vyhlásenie.
Gašpar usúdil, že je to „nerealizovateľné“. „To je Dankova hra, skúša osloviť voličov, snažiť sa loviť u nás, v Hlase alebo u nerozhodnutých,“ mienil.
Ako ďalej poznamenal, Dankovi sa snaží hovoriť, aby na platforme „súčasnej fungujúcej koalície“ presadzoval aj svoje odlišnosti. „Nemôže však jedným dychom hovoriť, že nechce povaliť túto vládu, a druhou vetou nakladať osobne Robertovi Ficovi. Lebo niekedy sú to osobné útoky,“ priblížil.
Podpredseda poslaneckého klubu Smeru Dušan Jarjabek prízvukoval, že nikto nemá záujem zmeniť šéfa strany pred parlamentnými voľbami. „To je nejaká psia hlava, ktorá sa chce nasadiť Smeru, aby sa dostala pod paľbu kritiky a začalo sa o tejto téme nezmyselne rozprávať,“ zhodnotil.
V opozícii sú hlasy o politickom obchode
Jedno miesto je na ústavnom súde voľné od septembra 2023, keď sa funkcie sudkyne vzdala Jana Laššáková. Predtým bola dlhoročnou poslankyňou parlamentu za Smer. Poslanci odvtedy nedokázali zvoliť dvoch kandidátov na sudcov, z ktorých by jedného prezident vymenoval do funkcie.
Opozičná poslankyňa Mária Kolíková (SaS) pred časom pre Štandard povedala, že „je zrejmé“, že miesto sudcu ústavného súdu je predmetom politického obchodu. Inak si to ani vysvetliť nevie. Podľa nej sa pri prvej voľbe objavilo viacero kvalitných kandidátov, z ktorých si mohli poslanci vybrať, ale koalícia sa podľa poslankyne nechce dohodnúť.
Vedú sa tak špekulácie, kto by to nakoniec mohol byť, a opozícia pripúšťa, že jedným z takýchto kandidátov by mohol byť aj Fico.
Tlak na voľbu kandidátov
Začiatkom júla tohto roka sa pritom uvoľní ešte jedno miesto na ústavnom súde, keď sa skončí funkčné obdobie Jane Baricovej. Zákon síce hovorí, že môže zostať vo funkcii aj po uplynutí funkčného obdobia do zloženia sľubu novým ústavným sudcom. Otázne však je, či Baricová bude ešte chcieť dočasne pokračovať.
Predseda ústavnoprávneho výboru parlamentu Miroslav Čellár (Hlas) zdôraznil, že miesto po Jane Laššákovej je dlhodobo voľné a keby Fico chcel, mohol sa nechať v parlamente zvoliť za kandidáta na sudcu 76 hlasmi koalície.
Naopak, ak sa prihlásia kandidáti na voľné miesto po sudkyni Baricovej, na ich zvolenie bude potrebných až 90 hlasov. Musí sa teda pridať aspoň časť opozičných poslancov. „Neviem si predstaviť, že by niekto z opozície hlasoval za kandidáta Fica,“ povedal pre Štandard Čellár.
Pripomenul, že ešte aj v opakovanej voľbe na voľné miesto po Baricovej musia kandidáti získať 90 hlasov, a keď sa to nevydarí, tak v každej ďalšej voľbe už bude stačiť 76 hlasov poslancov.
Aktuálne sa môžu hlásiť kandidáti na voľné miesto po sudkyni Laššákovej do 27. marca. Parlament by ich mohol voliť na schôdzi, ktorá sa začne koncom mája.
Bez ohľadu na to, či Fico bude kandidovať, je pravdepodobné, že súčasná koalícia bude chcieť do parlamentných volieb zvoliť vlastných kandidátov na sudcov ústavného súdu a nenechá túto možnosť novej parlamentnej väčšine zloženej pravdepodobne zo súčasných opozičných strán.