Komisia v stredu predstavila komplexnú stratégiu, ktorá má zintenzívniť podporu pre východné regióny EÚ susediace s Ruskom, Bieloruskom a Ukrajinou. Podľa Komisie nejde iba o gesto solidarity, ale o strategickú investíciu do bezpečnosti, konkurencieschopnosti a budúcej stability Európy.
Najviac zasiahnuté sú podľa Komisie regióny v deviatich členských štátoch: vo Fínsku, v Estónsku, Lotyšsku, Litve, Poľsku, na Slovensku, v Maďarsku, Rumunsku a Bulharsku. Tieto územia čelia kombinácii hybridných útokov, zneužívanej migrácie, narušenia obchodu a investícií, vyšších bezpečnostných nákladov, ale aj dlhodobému trendu vyľudňovania a nedostatku pracovnej sily.
EÚ už od začiatku vojny poskytuje východným regiónom politickú, technickú aj finančnú podporu. Zameriava sa na zlepšovanie infraštruktúry, posilňovanie ekonomickej odolnosti, rozvoj obranných kapacít, riešenie energetických a prepojenostných výziev či podporu pracovných príležitostí.
Súčasťou tejto reakcie boli aj takzvané koridory solidarity, ktoré pomohli udržať obchodné toky medzi EÚ a Ukrajinou. Komisia však zároveň priznáva, že situácia sa v mnohých oblastiach ďalej zhoršuje – a preto je potrebný nový cielenejší balík opatrení.
Bezpečnosť a prosperita
Stratégia je postavená na piatich prioritných pilieroch. Prvým je bezpečnosť a odolnosť: Komisia chce rozvíjať iniciatívy ako Eastern Flank Watch, Európsku iniciatívu na obranu proti dronom, Európsky vzdušný štít či Európsky vesmírny štít. Zároveň plánuje vytvoriť sieť odborníkov, ktorá má zlepšiť pripravenosť regiónov a podporiť cezhraničnú spoluprácu v takzvaných klastroch odolnosti.
Druhým pilierom je rast a regionálna prosperita. Komisia chce uľahčiť prístup k financovaniu a rozbehnúť nástroj EastInvest – platformu, ktorá má pomáhať dotknutým krajinám získavať úvery a poradenskú podporu.
Počíta so zapojením skupiny Európskej investičnej banky, ďalších medzinárodných finančných inštitúcií aj národných a regionálnych rozvojových bánk. Súčasne chcú prehĺbiť spoluprácu so Svetovou bankou v rámci iniciatívy Catching-up Regions, ktorá je zameraná na ekonomické dobiehanie najmenej rozvinutých oblastí.
Priemysel, energie, doprava a pracovná sila
Tretí pilier stavia na lokálnych silných stránkach a energeticko-priemyselných projektoch. V praxi to znamená napríklad podporu integrácie elektrizačných sústav pobaltských krajín do európskych sietí, ale aj rozvoj cezhraničnej vodíkovej infraštruktúry vrátane projektov typu Nordic-Baltic Hydrogen Corridor. Komisia zároveň spomína podporu cirkulárneho priemyslu – napríklad rozvoj „údolí priemyselnej symbiózy“ či regionálnych bioekonomických hubov.
Ďalšou prioritou je prepojenosť – digitálna aj dopravná. Dokument ráta s podporou digitálneho prepojenia a modernizáciou dopravných sietí, pričom dôraz má byť aj na infraštruktúru s dvojakým využitím (civilným aj vojenským): cesty, železnice a prístavy. Výslovne uvádza aj potrebu posilňovať cezhraničné spojenia s Ukrajinou a Moldavskom.
Posledným pilierom je riešenie vyľudňovania, nedostatku pracovnej sily a odolnosti spoločnosti. Komisia chce podporovať prechod od vzdelávania k zamestnaniu a posilňovať komunity aj cez programy mediálnej odolnosti a boj proti dezinformáciám.
Komisia zároveň plánuje zaviesť pravidelný ročný vysokopostavený politický dialóg, ktorý má sledovať, ako sa opatrenia premietajú do praxe a aký majú vplyv na rozvoj a odolnosť regiónov. Prvé takéto podujatie sa má uskutočniť 26. februára 2026, pričom pri tejto príležitosti majú podpísať aj deklaráciu o spustení nástroja EastInvest.
KDH: Bez tlaku hrozilo, že Slovensko podporu nezíska
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) prijatie stratégie víta, no tvrdí, že zaradenie Slovenska do balíka podpory „nebolo samozrejmosťou“, a podľa hnutia si vyžiadalo diplomatický tlak v Bruseli a koordináciu s okolitými krajinami.
Predseda KDH Milan Majerský zároveň kritizuje vládu Roberta Fica (Smer) s tým, že jej politika podľa neho ohrozovala schopnosť Slovenska čerpať strategické investície do východných regiónov.
Majerský uvádza, že KDH sa v tejto veci opieralo aj o spoločné aktivity s regiónmi z Poľska, Maďarska, Rumunska či Ukrajiny a že minulý týždeň znovu rokoval s podpredsedom Európskej komisie Raffaelom Fittom, aby podľa vlastných slov zabránil scenáru, v ktorom by Slovensko podporu nedostalo.
Argumentoval pritom tým, že obyvatelia na východe Slovenska potrebujú investície do ciest, železníc a pracovných miest a nemajú byť „rukojemníkmi neschopnosti vlády“.
KDH tvrdí, že stredajšie rozhodnutie Komisie potvrdzuje zmysel tohto tlaku a že Slovensko je už „definitívne“ zaradené do strategického balíka podpory. Zároveň však hnutie varuje, že pri slabom čerpaní eurofondov môže vláda túto príležitosť premrhať, a deklaruje, že bude využívanie zdrojov pozorne kontrolovať.
(lud)