Valerij Zalužnyj, bývalý veliteľ ukrajinskej armády a súčasný veľvyslanec v Spojenom kráľovstve, v rozhovore pre agentúru AP prvýkrát verejne prehovoril o napätí medzi ním a prezidentom Volodymyrom Zelenským. Podľa jeho slov sa nezhody objavili krátko po ruskej invázii vo februári 2022 a týkali sa spôsobu obrany krajiny.
Tvrdí, že napätie vyvrcholilo raziou v jeho kancelárii, ktorú údajne neskôr v tom istom roku vykonala domáca spravodajská služba SBU. Tá poprela, že by išlo o prehliadku jeho priestorov, a uviedla, že to celé súviselo s iným vyšetrovaním.
Podľa slov bývalého veliteľa ukrajinských ozbrojených síl vtedy priamo na mieste volal vtedajšiemu šéfovi Zelenského kancelárie Andrijovi Jermakovi, ktorého varoval: „Povedal som Jermakovi, že tento útok odrazím, pretože viem, ako bojovať.“
Telefonoval i riaditeľovi bezpečnostnej služby Vasyľovi Maľukovi, ktorého sa pýtal na podrobnosti. Ten vraj o žiadnom zákroku nevedel. Neskôr však podľa ukrajinského veľvyslanca v Británii vyšlo najavo, že SBU si dva dni pred zásahom vyžiadala od súdu povolenie na prehliadku priestorov na adrese, kde sa nachádzala aj jeho kancelária.
Spory trvali ďalej
Zalužnyj kritizoval aj priebeh protiofenzívy v roku 2023. Podľa neho plán, ktorý vypracoval s pomocou partnerov z NATO, zlyhal, pretože Zelenskyj a ďalší predstavitelia nechceli vyčleniť potrebné zdroje. Vojenskí experti pritom návrh označili za príliš ambiciózny, no prišiel podľa nich príliš neskoro.
Pôvodný plán bol sústrediť dostatok síl do „jednej päste“ na opätovné dobytie čiastočne okupovanej oblasti Záporožia – kde sa nachádza dôležitá jadrová elektráreň – a potom ich nechať postúpiť na juh k Azovskému moru. Tým by sa prerušil koridor, ktorý ruská armáda používala na dopĺňanie zásobovania Krymu, ktorý anektovala v roku 2014.
Úspech si vyžadoval rozsiahle a sústredené nahromadenie síl [na kratšej línii frontu, pozn. red.] a zároveň taktické prekvapenie, povedal Zalužnyj podľa AP.
Namiesto toho sa podľa neho stalo to, že ukrajinská armáda bola rozptýlená na rozsiahlom území, čím sa znížila jej úderná sila, keďže Zelenskyj rozkázal preniknúť cez väčšinu frontovej línie.
Prezident sa vtedy napokon postavil na stranu vtedajšieho Zalužného podriadeného a neskôr jeho nástupcu Oleksandra Syrského, ktorý mal okrem iného v úmysle vytlačiť ruské jednotky z okupovaného mesta Bachmut na východe Ukrajiny.
Dvaja západní predstavitelia obrany jeho verziu potvrdili.
Zelenského rival
Od svojho odvolania pred dvomi rokmi sa Zalužnyj podľa vlastných slov nezúčastňuje na vojenskom rozhodovaní. Ukrajinskú vojenskú stratégiu však sleduje a podľa neho závisí od nerealistického počtu vojakov. Kritizoval aj jej organizáciu v tom, ako nasadzujú nové technológie na bojisku.
So Zelenským od odchodu do Británie, ako vraví, absolvoval len dve „absolútne priateľské“ stretnutia.
Viaceré prieskumy, ako aj vojenskí analytici, pripisujú Zalužnému status rivala súčasného prezidenta v boji o tento post. Prieskum Ipsos ukázal, že v hypotetických voľbách by získal 23-percentnú podporu oproti 20 percentám pre Zelenského.
Zalužnyj však odmieta politické ambície počas vojny: „Kým sa vojna neskončí alebo kým sa neukončí stanné právo, nebudem o tom hovoriť a neurobil som v tomto smere nič.“ Spresnil, že odmietol aj ponuku amerického konzultanta.
Podľa zdrojov agentúry AP išlo o ponuku od Paula Manaforta, ktorý pred desiatimi rokmi viedol kampaň Donalda Trumpa a neskôr ho odsúdili aj za tajné lobovanie za bývalého proruského prezidenta Ukrajiny Viktora Janukovyča.
„Poďakoval som sa mu za pozornosť, no povedal som mu, že jeho služby nepotrebujem,“ skonštatoval vyslanec Ukrajiny v Spojenom kráľovstve Zalužnyj.
(max, ap)