O desaťročia neskôr zostáva vražda nevyriešená a amatérski detektívi sa obrátili na umelú inteligenciu v nádeji, že identifikujú nové stopy a presvedčia úrady, aby znovu otvorili vyšetrovanie, ktoré sa zastavilo v roku 2020.
Tím kriminálneho podcastu s názvom Spår (Stopa) začal skúmať hlavné teórie o vražde pomocou nástroja umelej inteligencie, ktorý pre nich vyvinuli švédske a belgické softvérové firmy.
„Ide o vraždu nášho lídra, demokraticky zvoleného premiéra. Prípad sa nedá len tak uzavrieť,“ uviedol Anton Berg, jeden z moderátorov podcastu, ktorý má v úmysle postupne prezentovať zistenia pomocou umelej inteligencie.
Spår zatiaľ v tomto prípade neoznámil žiadny prelom. Berg však poukázal na schopnosť nástrojov umelej inteligencie učiť sa a zlepšovať a povedal: „Dúfame, že tento nástroj sa natoľko zdokonalí, že budeme môcť vyšetrovanie opäť otvoriť.“
Zmena paradigmy
Olofa Palmeho zastrelili zblízka cestou domov z návštevy kina 28. februára 1986.
V priebehu rokov podozrenia smerovali k bezpečnostným službám Južnej Afriky z čias apartheidu, kurdským bojovníkom za slobodu, pravicovým extrémistom vo Švédsku či k rôznym osamelým ozbrojencom.
Jeden muž bol odsúdený, ale neskôr prepustený a prokurátori prípad v roku 2020 uzavreli. Preskúmanie z minulého roka potvrdilo, že prípad zostane uzavretý aj napriek tomu, že hlavný podozrivý bol zbavený obžaloby.
„V podstate nevieme o nič viac, ako sme vedeli v deň vraždy,“ povedal Gunnar Wall, ktorý o Palmeho vražde napísal niekoľko kníh.
Posledný februárový deň, pri príležitosti 40. výročia Palmeho smrti, protestujúci odovzdali do parlamentu petíciu, v ktorej žiadali úrady o opätovné otvorenie prípadu. Takéto výzvy by mohli získať podporu, ak majú amatérski detektívi pravdu v presvedčení, že umelá inteligencia teraz dokáže to, čo sa desaťročiam policajnej práce nepodarilo.
Nástroj umelej inteligencie, vyvinutý pre podcast Spår o kriminalite, napodobňuje tím ľudských vyšetrovateľov, ktorí skúmajú dôkazy, vyhodnocujú zistenia a identifikujú medzery, ale dokáže to urobiť oveľa rýchlejšie.
Dokáže analyzovať približne 30-tisíc verejne dostupných digitálnych dokumentov prípadu za menej ako sekundu. Inak by prečítanie všetkých spisov – približne 500-tisíc strán – trvalo desaťročie, tvrdí polícia.
Od odtlačkov prstov až po profilovanie DNA – forenzná technológia zmenila vyšetrovanie trestných činov. Odborníci tvrdia, že umelá inteligencia by mohla byť ďalším prelomovým faktorom.
V roku 2018 pomohla analýza DNA s pomocou umelej inteligencie polícii v Los Angeles chytiť Josepha DeAngela, známeho ako „Vrah z Golden State“ [prezývka amerického štátu Kalifornia, kde DeAngelo vraždil, poznámka redakcie], ktorý pred mnohými rokmi zavraždil 13 ľudí a znásilnil najmenej 50 žien.
„Umelá inteligencia predstavuje zmenu paradigmy,“ povedala Lena Klasenová, bývalá riaditeľka švédskeho Národného forenzného centra a v súčasnosti mimoriadna profesorka digitálnej forenznej vedy na Univerzite v Linköpingu.
„Zmení to spôsob, akým pracujeme, tak ako to urobili počítače. Ale toto je ešte väčšie.“
Môže AI poskytnúť odpovede?
Švédska polícia odmietla uviesť, či v prípade Palmeho použila umelú inteligenciu. Prípad sa nebude znovu otvárať, pokiaľ nebude existovať dobrý dôvod domnievať sa, že vyšetrovanie povedie k zatknutiu a odsúdeniu.
Aj napriek svojej schopnosti spracovávať dáta môže mať umelá inteligencia problém nájsť Palmeho vraha.
Prípadové spisy sú často značne začiernené a obrovské množstvo materiálu stále nie je publikované, povedal Simon Lundell, člen samostatnej skupiny amatérskych vyšetrovateľov využívajúcich umelú inteligenciu v nádeji, že chytia Palmeho vraha.
Získanie prístupu k policajným spisom si vyžaduje čas, keďže sa ročne zverejní iba približne tisíc strán. Pri tomto tempe by trvalo stovky rokov, kým by sa dali preskúmať všetky informácie.
Napriek takýmto problémom je „naším cieľom vyriešiť vraždu,“ povedal Lundell.
Neexistuje žiadna záruka, že dôkazy potrebné na vyriešenie prípadu Palme vôbec existujú. Tri verejné komisie dospeli k záveru, že polícia zbabrala počiatočné vyšetrovanie. Dokumenty sa stratili a stopy sa nesledovali.
„Neexistuje žiadna technika, ktorá by mohla pomôcť s informáciami, ktoré neexistujú. A to je veľký problém, že v informáciách existujú medzery,“ povedal Lennart Gune, riaditeľ švédskej prokuratúry.
Používanie umelej inteligencie pri vyšetrovaní so sebou prináša aj určité obavy. Prípad „Vraha z Golden State“ vyvolal prudkú diskusiu o súkromí po tom, čo si milióny ľudí nechali naskenovať svoje DNA údaje bez ich výslovného súhlasu.
V roku 2025 Švédsko navrhlo zákon, ktorý umožní polícii používať rozpoznávanie tvárí v reálnom čase s využitím umelej inteligencie ako nástroj na boj proti zločinu gangov, ale jeho použitie bude obmedzené z dôvodu obáv o súkromie a sledovanie pomocou AI.
(reuters, im)