V Európskej únii sa už roky vedie tichý spor o to, kde už Brusel narúša národnú suverenitu. Najviditeľnejšie ho zosobňujú dvaja stredoeurópski lídri – maďarský premiér Viktor Orbán a slovenský premiér Robert Fico.
Obaja sa radi profilujú ako rebeli európskej politiky, ktorí sa neboja postaviť väčšine. A práve tam, kde ide o veľké rozhodnutia – či už o sankcie, migráciu alebo kultúrno-etické otázky –, často používajú nástroj, ktorý im ešte zostal: veto. Brusel má zase vlastnú páku v podobe eurofondov.
Zablokovali tridsať miliárd
Situácia s eurofondmi pre Maďarsko je zložitá, pretože peniaze štátu zablokovali viacerými mechanizmami EÚ naraz.
V decembri 2022 po mesiacoch rokovaní členské štáty na odporúčanie Európskej komisie zablokovali Maďarsku 22 miliárd eur z kohéznych fondov. Proti bolo len Maďarsko a vtedajšia Morawieckého poľská vláda.
Brusel to zdôvodnil „porušovaním zásad právneho štátu“. V praxi išlo najmä o obavy z fungovania verejného obstarávania, konfliktov záujmov či zo spôsobu kontroly využívania európskych peňazí. Pripomeňme, že Súdny dvor EÚ v roku 2022 zamietol poľskú a maďarskú žalobu pre spojenie eurofondov a právneho štátu, pričom rozhodol, že podmienenosť čerpania peňazí dodržiavaním princípov právneho štátu je v súlade s únijným právom.
Nie právny, ale politický problém
Aby Maďarsko získalo prístup k fondom, muselo splniť 17 podmienok. Spočiatku sa zdalo, že vláda robí pokroky. Podľa zdrojov agentúry Telex sa v roku 2023 atmosféra zmenila a vzťahy medzi Budapešťou a Bruselom ochladli.
Minister pre európske záležitosti János Bóka napokon priznal, že vláda už spor nevníma ako technický či právny problém. Podľa neho ide jednoducho o politický konflikt.
Aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa na začiatku roka 2024 v prejave pred Európskym parlamentom preriekla, že za sporom stoja širšie otázky – od maďarského postoja k nelegálnej migrácii cez odpor štátu voči LGBTQ+ loby až po obavy o „akademickú slobodu“.
Inými slovami: eurofondy sa v európskej politike občas stávajú aj súčasťou väčšej ideologickej debaty.
Pozastavené peniaze sa dajú „držať bokom“ len dva roky, potom definitívne prepadnú. Preto naši južní susedia na konci roka 2024 prišli približne o 1,04 miliardy eur a vlani o ďalších 1,08 miliardy eur.
Predvolebná téma
Problém je, že EÚ väčšinou vypláca projekty spätne, teda až po ich realizácii. Ak časť eurofondov definitívne prepadne, štát ich nebude mať k dispozícii na plánované programy.
Túto skutočnosť využíva pred parlamentnými voľbami 12. apríla aj najsilnejšia postava maďarskej opozície zo strany TISZA Péter Magyar. Ten pre agentúru Reuters povedal, že ak zvíťazí, uzavrie s Bruselom dohodu o uvoľnení zvyšných 10 miliárd z kohéznych fondov.
Času nemá nazvyš, lebo Maďarsku blokujú aj ďalších takmer 11 miliárd eur z pocovidového plánu obnovy, ktoré možno čerpať do augusta tohto roka. Inak o ne štát tiež príde.
Analytici uvádzajú, že maďarský forint v poslednom období posilňuje aj v očakávaní možného víťazstva strany TISZA a následného uvoľnenia eurofondov.
Orbán používa veto
Maďarsko však v otázke stopnutia finančného toku z Bruselu nenecháva viac veci na náhodu. Pracuje so svojím vetom, pomocou ktorého môže Únii rovnako zablokovať významné rozhodnutia v zahraničnej politike. Najmä vo vzťahu k Ukrajine, kde spolu so Slovenskom zastáva odlišný názor ako zvyšok európskej dvadsaťsedmičky.
Tak sa podarilo v decembri 2023 rozmraziť 10,2 miliardy eur, keď premiér Orbán odišiel zo samitu Európskej rady, na ktorom sa rozhodovalo o tom, či dať zelenú rokovaniam o členstve Ukrajiny v EÚ. Namiesto toho, aby Orbán vetoval spoločný záver, rozhodol sa nezúčastniť sa na hlasovaní.
V marci 2024 podal v tejto veci Európsky parlament žalobu, pretože podľa poslancov Maďarsko stále nesplnilo všetky požadované reformy.
Sankcie, ropa a ďalšie rokovania
Napätie trvá aj dnes. Budapešť a Bratislava na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci zablokovali nielen 20. balík protiruských sankcií. Veto podmienili obnovením tranzitu ropy cez ropovod Družba. Maďarsko zotrváva aj na postoji politického blokovania už dohodnutej pôžičky EÚ pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur.
Podľa diplomatických zdrojov portálu Politico však Maďarsku nejde len o opravu ropovodu. Budapešť môže blokovať sankcie, kým jej eurokomisia neschváli obrannú pôžičku vo výške 16 miliárd eur z programu SAFE.
Komisia zatiaľ úver neodsúhlasila a podľa Politica zdržuje aj vyplatenie úvodnej platby vo výške 2,4 miliardy eur, aby donútila Budapešť podporiť sankčný balík.
Od sporov k spaľovacím motorom
Pre blokovanie sankcií sa vlani dostalo do povedomia aj Slovensko. Šesťkrát nechcelo odobriť 18. balík, kým nedostane od EÚ garancie v súvislosti s odpojením Únie od ruského plynu.
„Nemôžeme dovoliť, aby rozhodnutia celej EÚ záviseli od nejakej malej menšiny,“ povedal v máji spolkový kancelár Friedrich Merz. Pohrozil aj možnosťou odobratia európskych prostriedkov. „Ak bude treba, budeme to riešiť,“ dodal kancelár.
Po písomných garanciách týkajúcich sa cien plynu a jeho prípadného nedostatku či prepravných poplatkov od členov Európskej komisie dal nakoniec premiér Fico pokyn neblokovať protiruské sankcie.
Aj preto oba stredoeurópske štáty bojujú proti zrušeniu veta a nahradeniu jednomyseľného hlasovania len kvalifikovanou väčšinou. Bez tohto inštitútu by museli akceptovať rozhodnutia, ktoré by ich mohli zásadne negatívne ovplyvniť.
Hoci sa Fico voči Merzovým slovám ostro ohradil, kritiku od architekta Európy vyriešil telefonátmi a zameraním sa na to, čo by ich mohlo spojiť. Obaja politici začali preto aktívne vystupovať za revíziu plánovaného zákazu predaja áut so spaľovacími motormi po roku 2035.
Fico ho pozval na návštevu Slovenska, počas ktorej by mali hovoriť o ekonomickej spolupráci. A pridal aj gesto, ktoré v politike funguje lepšie než oficiálne vyhlásenia. Merz bol jediným politikom, ktorému Fico priamo volal po januárovom stretnutí s prezidentom USA Donaldom Trumpom a jeho ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom.
Hrozby, ktoré sa zatiaľ nenaplnili
Slovenská opozícia zároveň varovala, že po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry v marci 2024 by Brusel mohol Slovensku pozastaviť eurofondy. Európska komisia síce takúto možnosť spomenula, no zatiaľ k nej nepristúpila.
Na to, aby sa tak stalo, musela by spustiť mechanizmus podmienenosti právnym štátom – rovnaký, aký použila voči Maďarsku.
V júli 2024 počas parlamentných prázdnin zas koalícia hasila problém pri novele Trestného zákona. Rýchlo zvolala mimoriadnu schôdzu parlamentu a schválila takzvanú eurofondovú novelu. V nej zmenila veci tak, aby vyhovela výhradám Európskej komisie – sprísnila tresty pri poškodzovaní finančných záujmov.
Komisia však pozorne sleduje aj ďalšie kroky vlády a 21. novembra 2025 začala voči Slovensku konanie pre novelu ústavy, ktorá zakotvila uznanie dvoch pohlaví – muža a ženy –, upravila podmienky osvojenia a zakázala surogátne materstvo.
Výsledok zatiaľ nie je známy, no vláda tvrdí, že ide o otázky patriace do kompetencie národných štátov.
Ústupky
Slovensko pokračuje v politike, ktorú možno nazvať opatrným balansovaním, aj v roku 2026.
Začiatkom marca vláda oznámila, že zruší zákon, ktorý transformoval protikorupčný Úrad na ochranu oznamovateľov. Európska komisia si totiž vyžiadala ďalšie vysvetlenia a preventívne pozastavila vyplatenie 590 miliónov eur z plánu obnovy.
Po rokovaniach slovenská vláda ustúpila. Premiér Fico to komentoval slovami, že ide o odstránenie „legislatívnej mŕtvoly“, ktorá situáciu len komplikovala.
Aj hlasný rebel ako Slovensko si zvyčajne nájde cestu späť k rokovaciemu stolu. A tým aj k eurofondom.