Komunálne voľby a voľby do vyšších územných celkov (VÚC) sa uskutočnia v októbri. Predstavitelia politickej scény aj preto začínajú viac „počúvať“ občanov a snažia sa im pred voľbami vyjsť v ústrety.
Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) tvrdí, že opozícia v minulosti podporovala výstavbu veterných parkov na Slovensku, no dnes začína obhajovať názor obyvateľov miest a obcí, ktorí sú proti ich výstavbe v blízkosti svojich domovov.
Šéf životného prostredia informoval, že počas uplynulého obdobia jeho úrad navštívil Jozef Viskupič (PS), župan Trnavského samosprávneho kraja (TTSK), a rokovali spolu o plánovanej výstavbe veterného parku medzi Hlohovcom a Nitrou.
Aj napriek tomu, že sa Taraba s Viskupičom v tejto veci zhodli, šéf rezortu životného prostredia pripomenul, že práve vláda pod vedením Eduarda Hegera a bývalého ministra životného prostredia Jána Budaja či opozičnej strany OĽaNO, ktorej členom bol vtedy aj trnavský župan Viskupič, rozhodla o výstavbe veterného parku na západe Slovenska.
„Prišiel mi tlmočiť stanovisko samospráv vo VÚC-ke, že odmietajú výstavbu gigantického veterného parku,“ informoval Taraba na sociálnej sieti. Povedal, že jeho postoj k veterným parkom na Slovensku je od začiatku jasný, a keďže Slovensko patrí medzi najčistejších producentov elektriny, nevidí dôvod na výstavbu veterných parkov.
„Predošlá vláda zakomponovala do plánu obnovy (2021) záväzok výstavby dvoch gigantických veterných parkov na Slovensku,“ uviedol pre Štandard odbor komunikácie rezortu životného prostredia. Podľa neho je tento záväzok o to absurdnejší, že predpokladali, že samosprávy s tým budú automaticky súhlasiť.
Druhý veľký veterný park so 45 turbínami by mal vyrásť na východe pri Michalovciach. Ani ten však nie je istý pre odpor samospráv.
Pripomeňme, že v neskoršej doplnenej kapitole REPowerEU (2023) sú obsiahnuté ďalšie podmienky a záväzky Slovenska na podporu rozvoja veternej energie, aby sa tak podľa plánu Európskej únie znížila závislosť od ruského plynu.
Taraba do funkcie ministra životného prostredia nastúpil v októbri 2023, teda až po tom, ako bol plán obnovy podpísaný aj aktualizovaný v Bruseli. Jeho rezort je však zodpovedný za plnenie niektorých úloh v rámci plánu obnovy, na základe čoho z neho postupne po splnení míľnikov a cieľov prichádzajú platby.
Záväzok vybudovať veterné elektrárne na Slovensku podľa Tarabu v Bruseli „pretláča“ hlavne opozičná strana PS, ktorej členom je od roku 2024 aj trnavský župan Viskupič.
Šéf životného prostredia v súvislosti s plánovaným veterným parkom v TTSK vyzval župana Viskupiča, aby verejne kritizoval svojich politických kolegov, ktorí podľa neho v Bruseli presadzujú rozvoj veterných parkov, keďže aktuálne sa župan stavia na stranu samospráv v kraji, ktoré sú voči ich výstavbe kritické.
Bez súhlasu to nepôjde
Opozičné PS podľa Tarabu „útočilo“ v minulom roku na novelizáciu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Sporný bod bol práve ten, ktorý do novely zákona zakomponoval rezort životného prostredia – že nebude možné pri nových projektoch vydať súhlasné stanovisko pre veterný park, ktorý nedisponuje súhlasným stanoviskom obce, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy.
Taraba tento postoj zdôrazňoval už pri prijímaní novely. Zastáva ho aj dnes. Trvá na tom, že posúdia každý park, keďže majú takú povinnosť, ale bez pozitívneho súhlasu miest a obcí veterný park nikde stáť nebude.
Škandálom je podľa envirorezortu to, že Hegerova vláda dala cieľ výstavby veterných parkov do plánu obnovy bez toho, že by vedela, či samosprávy takýto veterný park chcú alebo nie. „Je to rovnako absurdné, ako keby dali do plánu obnovy, že niekde nejakému súkromníkovi urobia niečo na jeho pozemku bez jeho súhlasu,“ zdôraznilo ministerstvo.
Keďže Tarabov rezort do novely vložil podmienku súhlasu obcí, podľa opozície mohlo Slovensko v období novelizácie prísť o sumu 400 miliónov eur, pretože práve touto podmienkou postavil rezort bariéru v rozvoji veternej energie, hoci sa k tomuto cieľu zaviazal.
Celá suma nakoniec bola vyplatená, podľa slov Tarabu aj Viskupiča však môže teraz dôjsť k nevyplateniu poslednej platby z plánu obnovy.
Taraba v jednom z rozhovorov vyhlásil, že tí, ktorých Viskupič v politike reprezentuje, do plánu obnovy napísali podmienku, „že ak nebudú veterné parky, tak posledná platba z plánu obnovy nepríde“.
Pri tejto platbe Taraba spomína sumu 450 miliónov eur pre Slovensko len v prípade, ak budú splnené všetky míľniky a ciele, na ktorých sa Slovensko dohodlo v roku 2021 a ktoré následne aktualizovalo v roku 2023 kapitolou REPowerEU s Európskou komisiou.
Situácia tak zostáva nejasná, keďže ministerstvo životného prostredia dlhodobo deklaruje kritický postoj k výstavbe veterných parkov. Podľa odboru komunikácie je rezort iba posudzovacím orgánom – ako pri akejkoľvek inej investícii. „Envirorezort nevie garantovať vznik veterného parku, ak s ním dotknuté obce nesúhlasia,“ uviedol odbor komunikácie, čím nepriamo potvrdil ohrozenie platby z plánu obnovy.
Viskupič odmieta postup
Štandard dal priestor na vyjadrenie aj Viskupičovi z PS, čo hovorí na vyjadrenia Tarabu a na to, že teraz odmieta výstavbu veterných parkov, ktoré predtým jeho predchodcovia podporovali a „pretláčajú“ v Bruseli.
„Nejde o odmietanie veternej energie samej osebe, ale o odmietnutie netransparentného postupu a zavádzania verejnosti,“ povedal pre Štandard trnavský župan Viskupič. Spresnil, že problémom je konkrétny zámer rozsiahleho veterného parku pri Hlohovci a Nitre, pri ktorom sa správne konanie začalo ešte v októbri minulého roka.
Hoci podľa Viskupiča ministerstvo verejne deklarovalo zavedenie podmienky súhlasu obcí s výstavbou veterných parkov, táto podmienka sa podľa prijatej legislatívy vzťahuje až na konania začaté po 1. novembri 2025.
„Aktuálny projekt sa tak posudzuje podľa starých pravidiel, v ktorých obce nemajú reálnu rozhodovaciu právomoc,“ upozornil trnavský župan. Kraj spolu s dotknutými obcami podľa neho odmieta, aby sa o projekte takéhoto rozsahu rozhodovalo bez plnohodnotného súhlasu miestnych samospráv.
Viskupič zdôraznil, že ide o ochranu práv obcí, transparentnosť a rešpektovanie regiónu, nie o ideologický spor o obnoviteľné zdroje.
Potrebné je však pripomenúť, že rezort pod vedením Tarabu aj prostredníctvom Štandardu ešte pred účinnosťou novely informoval, že pri projektoch veterných parkov, ktoré sú už v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), zrejme dôjde k predloženiu námietok zo strany samospráv a miestnych obyvateľov a k následnému rozkladovému konaniu.
Ministerstvo životného prostredia vykonáva posudzovanie vplyvov na životné prostredie na základe predložených žiadostí. Predkladateľom žiadosti je štátna Jadrová energetická spoločnosť Slovenska a envirorezort ju len hodnotí. „Žiadosť je zatiaľ predkladaná neúplne,“ dodal odbor komunikácie rezortu v súvislosti s veterným parkom v okolí Hlohovca a Nitry.
Hoci projekt ešte nie je celkom uzavretý a ministerstvo o ňom nerozhodlo, pre samosprávy dotknutej lokality je zatiaľ „útechou“ vyhranený postoj Tarabu. „Podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba odmieta nezmyselnú výstavbu veterných parkov,“ poznamenal odbor komunikácie.
Taraba: Opozícia hrá dvojitú hru
Taraba tvrdí, že opozícia funguje proti ľuďom, keď sa pri nich tvári, že je proti výstavbe veterných elektrární, ale napriek tomu boli s developermi dohodnutí, aby nehovorili žiadne negatívne vyjadrenia o tomto type elektrární.
„Takéto tvrdenia považujeme za neodôvodnené a zavádzajúce,“ reagoval Viskupič. Podľa neho kraj spolu s obcami jasne komunikoval svoje výhrady a aktívne zabránil tomu, aby projekt prešiel bez verejnej kontroly a skrz odpor regiónu.
„Odmietame akékoľvek špekulácie o dohode s developerom,“ podotkol. Ako ďalej poznamenal, ich prioritou je ochrana zdravia a kvality života obyvateľov bez ohľadu na ich politické preferencie.
Podľa trnavského župana nejde o politický konflikt, ale o férový proces, transparentnosť a rešpektovanie samospráv. Viskupič zároveň prízvukoval, že ak minister verejne deklaruje, že je proti výstavbe takýchto parkov, očakáva, že sa to premietne aj do konkrétnych rozhodnutí rezortu.
Viskupič zdôraznil, že Taraba by mal spolupracovať s ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou (Hlas) a ministrom Tomášom Druckerom (Hlas), ktorý má na starosti aj plán obnovy, aby zachránili pre Slovensko 450 miliónov eur z plánu obnovy. „Tie sú ohrozené pre neschopnosť Ficovej vlády, nie pre samosprávy ani pre opozíciu,“ uzavrel Viskupič.