Moderátor relácie otvoril diskusiu otázkou, či americko-izraelská vojna proti Iránu nemá priveľa spoločného s rusko-ukrajinskou vojnou, keďže šéf Snemovne reprezentantov amerického Kongresu Mike Johnson povedal, že USA nevedú vojnu, ale „špeciálnu operáciu s názvom Epický hnev“. Práve slovné spojenie „špeciálna operácia“ používa na opis invázie u nášho východného suseda aj Kremeľ.
Beáta Jurík (PS) vyhlásila, že obe vojny majú podobnosti napríklad v tom, že hrubo porušujú medzinárodné právo. „Donald Trump, ktorý sa prezentoval ako mierotvorca a pasoval sa za laureáta Nobelovej ceny za mier, rozpútava stále nové konflikty. Má imperialistické chúťky podobné Vladimirovi Putinovi,“ zhodnotila politička.
Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) našiel rozdiel medzi obomi vojnami v tom, že Rusko chráni na Ukrajine svoju „hraničnú oblasť“ a celé roky upozorňovalo, že tento štát nemôže vstúpiť do NATO, zatiaľ čo USA s Iránom nesusedia.
„Doba sa zmenila a veľké štáty si obhajujú svoje bezpečnostné záujmy. Západné štáty kritizujú Rusko, ale robia to isté. Spojené štáty vyhlásili, že západná pologuľa je ich bezpečnostné teritórium a vykonávajú tam operácie v rozpore s medzinárodným právom,“ poznamenal Kaliňák.
Dodal, že Európa by mohla Trumpa zastaviť, keby bola jednotná, ale v zahraničnej politike majú odlišné názory aj takzvaní architekti Európy – Nemecko a Francúzsko.
Jurík súhlasila s tým, že EÚ by mala mať silu vzoprieť sa USA, hoci sú to naši partneri. Kritizovala, že jednotu EÚ podkopávajú Robert Fico (Smer) a maďarský premiér Viktor Orbán. Dôležité podľa nej bude, či koniec vojny prinesie iránskej spoločnosti tranzíciu, za ktorú dlhé mesiace protestovala.
Minister varuje pred stretmi medzi sunnitmi a šiitmi v Európe
„Nemyslím si, že USA sú pripravené na nasadenie pozemných vojsk. Skôr to bude o získaní vzdušnej prevahy, ktorú už na 80 až 90 percent majú, a tak budú Irán kontrolovať,“ povedal minister.
Neodvážil sa odhadnúť, či sa operácia môže skončiť pre USA fiaskom. Varoval však, že iránske Revolučné gardy sú početné a vycvičené.
Sobotňajšie vyhlásenie Iránu, že už nebude útočiť na susedný Bahrajn, Katar a Spojené arabské emiráty, označil Kaliňák za rozhodujúce. Štáty Perzského zálivu boli podľa neho doposiaľ zdržanlivé, aby nedošlo k veľkej vojne medzi sunnitmi a šiitmi, ktorých reprezentuje Irán. „To by spustilo útoky aj v Európe,“ varoval minister.
Vyhlásil, že Irán je spojený s financovaním terorizmu a je len otázne, ako na to bude reagovať komunita moslimov, ktorí do Európy odišli v migračnej vlne. V európskych mešitách podľa neho zaznievajú nebezpečné výroky.
Kaliňák: Zelenskyj Družbu bezočivo zneužíva
Vicepremiér nepovažuje zvolanie Bezpečnostnej rady SR za nevyhnutné. Vysvetlil, že cez naše územie neprelietajú bojové, ale dopravné lietadlá. Slovensko tomu podľa neho nemôže zabrániť, lebo podpísalo obrannú DCA zmluvu s USA a je súčasťou NATO. „Povoľovacie právomoci máme, len ak by chceli lietadlá pristáť na našom území, k čomu nedochádza,“ vysvetlil minister.
Kritizoval Zelenského, že „bezočivo zneužíva“ ropovod Družba, cez ktorý od 27. januára neprúdi ropa do Maďarska a na Slovensko. „Preňho sú dôležité len vlastné záujmy,“ povedal na margo ukrajinského lídra.
Minister poukázal na svetové udalosti, keď pre uzavretie Hormuzského prielivu Iránom hrozí nedostatok tejto suroviny, a tým aj leteckého paliva.
Poslankyňa Jurík zdôraznila, že ruský prezident sa Európe vyhráža, že preruší tok nerastných surovín na naše územie ešte pred oficiálnym zákazom, ktorý odhlasovala Európska únia na rok 2027. „Zároveň to bol Putin, kto zbombardoval ropovod Družba. Ak tu dnes máme energetickú krízu, môže za to Putin,“ skonštatovala.
Kaliňák oponoval, že Rusi nezaútočili priamo na tepnu ropovodu, ale jeden z viacerých zásobníkov. Odvolal sa na prezentované satelitné snímky SIS, podľa ktorých na potrubí neprebiehajú ani opravné práce. Jurík spochybňovala ich pravdivosť, ale minister kontroval, že ich Slovensko má priamo zo satelitu, ku ktorému máme prístup ako členský štát NATO, a majú vysokú kvalitu.
Politička z PS na poslednej návšteve Ukrajiny vraj prezidentovi Zelenskému povedala, aby pustil na miesto poškodenia ropovodu Družba kontrolnú európsku misiu, ak to dovolí bezpečnostná situácia.
Ak nezávislá kontrola potvrdí, že ropovod bol funkčný, pre budúce členstvo Ukrajiny v EÚ by to podľa Kaliňáka znamenalo „veľký problém“. Doplnil, že Robert Fico sa so Zelenským stretne „v priebehu 2 až 3 týždňov“. Vicepremiér nevidí zmysel v tom, aby sa stretnutie oboch politikov uskutočnilo v Kyjeve.
Odsúdili Zelenského vyhrážky Orbánovi
Smerom k vyhrážkam Zelenského, ktorý uviedol, že ak Orbán neprestane blokovať 90-miliardový balík európskej pomoci pre Ukrajinu, dá jeho adresu ukrajinským vojskám, aby si s ním „pohovorili v ich vlastnom jazyku“, Jurík uviedla, že je to „neakceptovateľné“ a nikto sa nesmie vyhrážať členským štátom.
Kaliňák dodal, že EÚ by mala tieto vyhrážky riešiť a odsúdenie z úst hovorcu Európskej komisie nestačí. „Očakávame ďalšie kroky,“ povedal s dôvetkom, že sa ukázala pravá tvár Zelenského.
„Toto sú tie mafiánske, gaunerské spôsoby, ktoré sprevádzajú toto novodobé vedenie Ukrajiny, ktoré sme my registrovali už v roku 2009,“ povedal minister. Dodal, že ak Zelenskyj v priebehu niekoľkých týždňov nepustí ropu cez Družbu, prijmeme ďalšie odvetné opatrenia.
Naznačil, že Ukrajina 90-miliardovú pôžičku nikdy nesplatí, takže ide o darček. „Nemôže byť členom Európskej únie, ak sa takto správa. Musí dostať takú jasnú odpoveď, že sa toto už nikdy nezopakuje,“ zdôraznil vicepremiér.
Vláda je zásadne proti prijímaniu migrantov
Diskusia sa dotkla aj hroziacej migračnej vlny do Európy po skončení vojny na Blízkom východe. Jurík poznamenala, že Európa schválila nový migračný pakt, takže povinné kvóty už nemáme, ale nie je jasné, ako sa k nemu postaví súčasná vláda.
Kaliňák pripomenul, že Slovensko v roku 2016 odmietlo povinné kvóty, čo sa ukázalo ako správne. „Rovnaký názor má dnes nemecký kancelár Friedrich Merz,“ povedal minister.
Prípadnú migračnú vlnu je podľa neho potrebné riešiť mimo územia EÚ financovaním vybudovania centier, v ktorých sa môžu združovať migranti. „Sme zásadne proti prijímaniu migrantov. Medzi krajinami EÚ a krízovými oblasťami je niekoľko tisíc kilometrov, ľudia majú hľadať azyl v najbližšej bezpečnej krajine,“ zdôraznil.