Prezident USA Donald Trump na prvej tlačovej konferencii po útoku na Irán vyhlásil, že vojna sa skončí čoskoro. Americký minister obrany Pete Hegseth, naopak, tvrdí, že sa ešte ani nezačala, a predstavitelia Izraelu zasa hovoria, že vojna potrebuje konečný výsledok. Na aký scenár sa podľa vás máme pripraviť?
Najväčším dosahom vojny je stopnutie pätiny svetového vývozu ropy cez Hormuzský prieliv. Ropy je ešte na svetovom trhu dosť, dá sa nakupovať, ale ceny extrémne kolíšu, čo sa prejavuje aj na cenách nafty a benzínu na našich čerpacích staniciach. Izrael a Spojené štáty touto operáciou porušili medzinárodné právo a aj po ekonomickej stránke je to pre nich nákladné, lebo v oblasti majú najväčšie lietadlové lode a míňajú veľa protiraketových striel. Nemožno vylúčiť ani nasadenie kombinovaných izraelsko-amerických pozemných síl na území Iránu.
Zároveň ide o región, kde má sedem aktérov jadrové zbrane, ktoré prešli oproti minulému storočiu vývojom. V súčasnosti existujú jadrové zbrane, ktoré nie sú strategického významu, ako to bolo pri Hirošime a Nagasaki, kde vymazali celé mestá a spôsobili obrovskú radiáciu. Ide o taktické jadrové zbrane.
Aký je medzi nimi rozdiel?
Dokážu sa zamerať na jeden pluk, teda eliminovať menší cieľ. Obsahujú len zlomok obohateného uránu alebo plutónia, takže dosah zvyškovej radiácie na prostredie by bol možno v týždňoch. Monitorujeme, či ich chce nejaký aktér použiť.
Trump nestanovil plány tejto vojny a z oboch strán len zaznieva, že nezložia zbrane. Jedným z cieľov USA mala byť zmena režimu v Iráne. Považujete za lepšie riešenie, že nástupcom Alí Chameneího sa stal jeho syn Modžtabá?
Nechcem to hodnotiť. My nezasahujeme do suverénnych záležitostí iných štátov.
Skôr ma zaujíma, čo to podľa vás bude znamenať pre vývoj vojny. Je to človek, ktorému pri útoku z 28. februára zabili manželku a ročnú dcéru. To zrejme nie sú dobré predpoklady, aby bol ochotný rokovať o mieri.
Ajatolláh je politicko-duchovný vodca krajiny. Ide o vplyvnú osobu, ktorá vystupuje v medzinárodných vzťahoch. Okrem toho existuje v Iráne ešte ďalšia politická štruktúra reprezentovaná vládou a parlamentom. Z našich informácií vieme, že syna Chameneího roky pripravovali na túto pozíciu spolu s ďalšími kandidátmi, lebo Irán nenecháva nič na náhodu.
Podľa niektorých zdrojov presadili Modžtabu Chameneího Iránske revolučné gardy a krajina sa môže postupne zmeniť na vojenský štát.
Irán je veľmi komplikovaný. Regulárna armáda a Revolučné gardy často predstavujú nezávisle od seba konajúce zložky. Ajatolláh má bližšie k Revolučným gardám a niekedy môžeme vidieť, že prezident krajiny sa napríklad ospravedlní okolitým arabským štátom za útoky, a potom príde ešte väčší útok. A to je výsledok vnútorného rozporu medzi týmito dvomi zložkami, ktorý však nie je taký výrazný, aby spôsobil kolaps režimu.
USA podnikli operáciu vo Venezuele, hovorí sa aj o Kube a vedú vojnu na Blízkom východe. Zmenil sa postoj slovenskej strany k spolupráci s americkou armádou?
USA sú najväčším partnerom v rámci NATO a disponujú všetkými vojenskými zložkami, čo je dôležité pre operačný postup armád všetkých členských štátov. Všetky vami spomenuté operácie považujeme za porušenie medzinárodného práva, čo kritizujeme, ale v rámci NATO fungujeme ako partneri na základe konštruktívnych vzťahov.
Nebudeme opatrnejší, aby sme sa nezaplietli do vojenských dobrodružstiev USA?
Sme opatrní. Sústredíme sa na rozvoj článku 3 Severoatlantickej zmluvy, teda posilňovanie našich vnútorných kapacít. Aliancia je len taká silná ako jej najslabší článok a my nechceme byť najslabší článok. Snažíme sa obnoviť stratené spôsobilosti najmä v oblasti protivzdušnej ochrany. Predložil som dôkazy, že systém S-300 a stíhačky MiG-29 sme si mali nechať, kým nám nepríde technika, ktorú sme si kúpili.
Irán varuje, že štáty, ktoré budú podporovať USA alebo Izrael, sa stanú legitímnym terčom. Jeden z iránskych dronov smeroval aj na cyperskú základňu. Aká je aktuálne angažovanosť amerických vojakov na našom území a ako sa zmenila po uzavretí DCA dohody?
Americkí vojaci sú len v Lešti v rámci mnohonárodnej bojovej brigády, čo je zoskupenie vojakov zo siedmich členských štátov NATO. Ďalší americkí vojaci sú tu na základe dohody medzi Slovenskou republikou a americkým federálnym štátom Indiana. A potom tu máme technikov, ktorí nám pomáhajú zaviesť stíhačky F-16 do našej výzbroje. Na Slovensku nemáme žiadnu americkú základňu.
Je v našich rukách určiť, aká technika a koľko cudzích vojakov tu bude?
Áno, fungujeme na báze rovného s rovným.
Minister obrany Robert Kaliňák rokuje s americkou stranou o úprave obrannej dohody DCA. Aké konkrétne články chce slovenská vláda meniť a prečo?
To nemôžem prezradiť, bolo by to neseriózne voči partnerom. Zaujímame sa o články v rámci justície. Spojené štáty sa podľa mňa zo svojej kapitalistickej a obchodníckej povahy spoliehali, že budeme pri zavádzaní zmluvy DCA rokovať. Bývalá vláda však zobrala v roku 2022 návrh od USA, ani sa naň nepozrela, za 15 minút ho schválil parlament, podpísala prezidentka a vrátili ho naspäť. Vtedajšia opozícia nemala ani len možnosť nazrieť do návrhu zmluvy, ktorá viaže Slovenskú republiku a nedá sa vypovedať ďalších 10 rokov.
Veľa sa aktuálne hovorí o preletoch amerických lietadiel, kde máme povoľovaciu právomoc len pri ich pristátí. Je to jedna z plánovaných úprav DCA dohody?
Dnes s americkou stranou diskutujeme o rôznych možnostiach korekcií. V roku 1999 Západ na čele s USA požiadal vtedajšiu vládu Mikuláša Dzurindu o prelet strategických bombardérov cez naše územie smerom do Srbska. Po vstupe do NATO sa prehĺbila spolupráca členských štátov a existuje už len oznamovacia povinnosť o tom, že naším nebom preletí zoznam lietadiel. My to už len berieme na vedomie a odsúhlasíme. Po podpise DCA dohody sa táto oznamovacia povinnosť ešte viac liberalizovala na 12 mesiacov.
Čo to znamená?
Dostaneme zoznam lietadiel, ktoré nasledujúci rok môžu preletieť cez náš vzdušný priestor. Centrum EUCOM nám potom v kratšom čase oznámi, že nejaký stroj z toho zoznamu napríklad tento mesiac preletí naším nebom. Schváliť musíme len situáciu, keby chceli u nás pristáť. Chcem však upokojiť slovenskú spoločnosť, že ponad naše územie neletia žiadne stíhačky s bombami. Sú to transportné lietadlá na tovar a palivá.
Ako formou chceme DCA upraviť, keďže vypovedať ju nemôžeme?
Rokujeme o implementačných doložkách v zmysle korekcií a interpretácií jednotlivých článkov.
Je americká strana otvorená zmenám?
Myslím si, že áno, ale je to proces.
Chcete rokovania uzavrieť ešte v tomto roku?
Vážim si ústretovosť americkej strany a nechcem predbiehať.
Ak bude Smer v roku 2032 vo vláde, budete uprednostňovať vypovedanie tejto zmluvy?
Budeme prehodnocovať tento zmluvný vzťah. Máme záväzky voči voličom a podľa toho sa budeme správať.
Vaši voliči si jednoznačne prajú koniec DCA dohody.
Ja neviem, čo bude o šesť rokov. Určite nebudeme robiť nič, čo by znamenalo názorovú otočku voči našim voličom.
Batéria systému Barak, ktorý sme kúpili od Izraela, na naše územie nakoniec neprišla. Vo vojne na Blízkom východe sa len v prvom týždni minula protivzdušná technika v hodnote 40 miliárd dolárov. Zrejme aj izraelská strana bude potrebovať doplniť svoje zásoby v oblasti protivzdušnej obrany. Ako sa teda vyvíjajú rokovania o ďalších dodávkach na naše územie?
Na konci februára sme poslali lietadlo do Izraela, lebo prvá batéria nášho systému Barak bola už zabalená a pripravená na odlet. Podľa každej zmluvy sa však veci môžu meniť v prípade vyššej moci, čo sa stalo aj teraz, keď Izrael vstúpil do vojnového stavu. Odsun je v rádoch týždňov. Myslíme si, že v prvej polovici tohto roka bude batéria na našom území.
Dotkne sa vojna na Blízkom východe aj dodávok stíhačiek F-16, ktoré sme kúpili od USA?
Nie, rokujeme len o dodávke náhradných dielov. Kúpili sme 14 kusov a v podstate všetky máme. Desať kusov je na našom území v zabiehajúcom procese, päť by postupne mohlo začať fungovať. Štyri sme tam nechali, lebo sa na nich cvičia slovenskí piloti a technici. Najneskôr budúci rok už bude na Slovensku operovať všetkých 14 kusov.
Dovtedy sa snažíme uspôsobiť letisko Sliač, kde bude umiestnená táto bojová letka. Bývalé vedenie úplne odovzdalo jeho rekonštrukciu NATO agentúre NSPA (NATO Support and Procurement Agency) určenej na obstarávanie, ktorá mala vypracovať novú projektovú dokumentáciu a zrekonštruovať letisko. Ministerstvo obrany sa úplne vzdalo kompetencií a agentúra neurobila takmer nič. Po troch rokoch sme nenašli žiadnu rekonštrukciu, len nedokončenú projektovú dokumentáciu za milióny eur. Teraz to dobiehame, budujeme hangáre, rekonštruujeme dráhy a staviame dodatočné plochy na pristávanie helikoptér a uskladnenie paliva.
Ako máme aktuálne chránené nebo?
Do konca roka nám chránia celý vzdušný priestor Maďarsko, Poľsko a Česko na základe takzvanej zmluvy o air policingu. Nie sú to však naše kapacity. Naše stíhačky MiG-29 mali osvedčenie o letovej spôsobilosti do roku 2023 a mohli ho mať, až kým nebudeme mať v plnej prevádzke F-16. Je to hazard. Exminister Jaroslav Naď tvrdil, že spojenecké systémy tu ostanú v takom počte a dovtedy, ako budeme potrebovať. V realite sa nemohli po našom území ani poriadne rozložiť, lebo chýbal plán a spojenci si ich zobrali späť do svojich krajín ešte za jeho vlády. Takto sa nepostupuje, najmä ak v susednom štáte prebieha ozbrojený konflikt.
Hovoríte, že od budúceho roka budeme nasadzovať výraznejšie aj F-16, ale vo vojne na Ukrajine aj na Blízkom východe vidíme, že do popredia sa dostávajú drony. Zrejme by bola príliš drahá záležitosť zostreliť ich stíhačkami.
Určite áno. Pokrok pri výrobe dronov ide takým tempom, že už tie spred troch mesiacov sú zastarané. Často ide o stroje za pár tisíc eur, zatiaľ čo cena rakety do F-16 sa môže vyšplhať na milióny. Okrem protivzdušnej obrany zem-vzduch a lietadiel s raketami vzduch-vzduch potrebujeme aj dronovú zložku. Letecké opravovne Trenčín, a. s., rozbehli vlastnú výrobu menších FPV dronov, aby sme aj v tejto oblasti boli sebestační. Zároveň podpora domáceho priemyslu v posledných rokoch vyústila do toho, že sme takmer dvomi miliardami eur prispeli do slovenského HDP. S partnermi v EÚ si v oblasti dronov vymieňame know-how, lebo sme súčasťou iniciatívy protidronového múru, hoci opozícia šírila klamstvá o opaku.
Premiér Robert Fico v utorok rokoval s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou, aby sme si skoordinovali stanovisko pri výpadku dodávok ropy cez Družbu. Premiér uviedol, že Komisia je na našej strane a je ochotná prispieť na opravu ropovodu. Tieňový minister zahraničia Ivan Korčok (PS) na sociálnej sieti uviedol, že v stanovisku Leyenovej sa o Družbe nič nepíše a Fico odišiel s dlhým nosom. Čo teda premiér vyrokoval?
Progresívne Slovensko je v stave rozkošnej dezorientácie. Posledné štyri roky tlieskajú protiruským sankciám a žiadajú, aby sme sa odstrihli od ruských energií, a keď prezident Vladimir Putin reálne pohrozí, že tieto energie stopne ešte predtým, ako začne platiť zákaz EÚ, začnú vyplakávať, že nás vydiera.
Na základe satelitných snímok a zákulisných informácií od ukrajinskej štátnej firmy sme presvedčení o tom, že ide o politickú hru. Prezident Zelenskyj sa snaží vplývať na maďarské voľby, aby došlo k výmene vlády. Myslím si, že tým paradoxne maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi skôr pomáha.
Vráťme sa k rokovaniam na európskej úrovni. Aký bude ďalší postup Slovenska?
Mnohých vystrašilo stúpanie cien ropy v dôsledku uzavretia Hormuzského prielivu. Oceňujem, že predsedníčka eurokomisie podotkla, že ropovod Družba treba opäť spustiť, lebo máme do konca budúceho roka podpísané zmluvy na dodávky tejto komodity, od EÚ sme dostali výnimku na dovoz a za túto ropu sme zaplatili. Privítali by sme, keby EÚ viac hájila záujmy členských štátov a menej Ukrajiny, lebo ide o našu národnú a energetickú bezpečnosť.
Niektoré štáty už začali reagovať na globálne rastúce ceny, ale nemá zmysel nastavovať regulačný mechanizmus na ceny ropy, ak nemáme zabezpečené stabilné dodávky a zásobníky nám idú na núdzový režim. Ak má byť európskym riešením, že dotlačíme Ukrajinu k plneniu záväzkov, podporujeme to.
Nechávate tento problém v rukách eurokomisie a premiér Fico sa nestretne so Zelenským?
Myslím si, že sa stretnú. Prebiehajú diskusie o výbere miesta, pretože je problematické, aby premiér cestoval na Ukrajinu.
Prečo?
Videli sme vyjadrenia prezidenta Zelenského, ktorý sa premiérovi Orbánovi vyhrážal fyzickou likvidáciou. Videli sme aj vyjadrenia ukrajinského exveliteľa Jevhena Dykyja, ktorý sa v mainstreamovom médiu vyhrážal Slovensku a Maďarsku vojenským zásahom. Takto sa nespráva partner, ale gauner a mafián, a Európska komisia by na to mala reagovať.
Veď to aj odsúdila, ale máte potvrdené od Vojenského spravodajstva, že Ficovi na Ukrajine hrozí smrť?
Nechcem byť detailný, lebo by nebolo rozumné hovoriť verejne o informáciách z Vojenského spravodajstva. Je tu dôvodné riziko takejto cesty aj na základe vyššie spomínaných vecí. Nerád by som vystavil predsedu vlády opätovnému ohrozeniu, pamätáme si incident v Handlovej z mája 2024, keď sme takmer pol roka boli bez premiéra. Teraz sa o tom už veľmi málo hovorí. Musíme chrániť zdravie a život premiéra, ktorý je v súčasnosti pre Ukrajinu kontroverzný, ale háji slovenské záujmy. Privítal by som skôr rokovanie na území iného členského štátu, ak je taká možnosť.
Koordinujeme sa s Maďarskom pri blokovaní 90-miliardovej pôžičky pre Kyjev?
Správny výraz je dar, lebo Ukrajina tieto peniaze nikdy nevráti. Aj pri Spojených štátoch sme si všimli zmenu postoja voči Ukrajine. Exprezident Joe Biden bol ochotný posielať zbrane a peniaze s odôvodnením, že Ukrajina neskôr túto pôžičku vráti. Prezident Donald Trump zistil, že tieto peniaze nikdy neuvidia, tak vytvoril nástroj PURL, cez ktorý Európania nakúpia zbrane a on ich potom pošle na Ukrajinu.
Týchto 90 miliárd by Ukrajine pomohlo v tomto roku pokračovať v boji proti Rusku a udržať domáci rozpočet. Slovensko súhlasilo, že tento dar nebudeme blokovať, ale spolu s Českom a Maďarskom sa na ňom nezúčastníme. Ak bude prezident Zelenskyj pokračovať v protislovenskej politike, hoci mu od začiatku vojny pomáhame, neostane nám nič iné, ako pokračovať v recipročných opatreniach. Ak to bude nevyhnutné, prevezmeme štafetu od Maďarska a budeme blokovať tento dar.
Ak do 19. marca, keď je samit EÚ, nebude k nám prúdiť ropa cez Družbu, zablokujeme 90-miliardovú pôžičku pre Kyjev?
Sme pripravení prevziať túto štafetu po Maďarsku, ak to bude nevyhnutné, pretože ich onedlho čakajú voľby, ktoré sa zdajú tesné. Nikto by nemal Slovenskú republiku vydierať, lebo tú ropu sme si kúpili a máme na ňu právo. Zelenskyj nás svojím politickým rozhodnutím poškodzuje.
Je reálne, že sa po mesiaci a pol obnoví tok cez Družbu, ako to hovorí prezident Ukrajiny?
Premiér Fico telefonoval so Zelenským a na konci statusu uviedol, že ukrajinský prezident nejaví známky ochoty spustiť ropovod Družba. Pevne však verím, že racionalita prevládne. Bol by som rád, keby sa opäť spustil aj plynovod Bratstvo a obnovili sa rúry plynovodu Nord Stream, ktoré zničila Ukrajina a dodávali lacný plyn do Nemecka. Členské štáty sú do veľkej miery naviazané na nemeckú ekonomiku. Želám si, aby sa vojna na Ukrajine čím skôr skončila, lebo Rusi a Ukrajinci sú jedna etnická skupina a bývalé súčasti ruského impéria. Pozerať sa západnou optikou na dianie na Ukrajine nemusí prispieť k stabilnému koncu.
Ak na konci apríla nepôjde cez Družbu ropa, zmeníme náš súhlas s integráciou Ukrajiny do EÚ?
Je to naša národná kompetencia. Aktuálne podporujeme jej vstup, iba ak splní všetky podmienky. Sme presvedčení, že štáty západného Balkánu sú lepšie pripravené na vstup do bloku, a keby sme skôr vpustili Ukrajinu, mohlo by to spustiť negatívne ohlasy. Ak navyše porušuje európsku solidaritu, nemá v EÚ čo robiť.