Zmena by sa týkala starostov, primátorov, predsedov samosprávnych krajov aj poslancov zastupiteľstiev a v praxi by sa dotkla už samospráv zvolených v tohtoročných októbrových voľbách.
S iniciatívou prišla strana Hlas ešte minulý rok, pričom podobné úvahy zaznievali aj pred parlamentnými voľbami v roku 2023. V koalícii sa objavili aj ambicióznejšie návrhy – SNS presadzovala až šesťročné volebné obdobie. Argumentovala najmä tým, že mnohé investičné a rozvojové projekty presahujú jedno štvorročné obdobie a dlhší mandát by zároveň priniesol úspory pri organizovaní volieb. Tento návrh však parlament napokon nepodporil.
Potrebujú minimálne 90 hlasov
Aktuálnym cieľom je schváliť ústavnú zmenu ešte pred letom, aby bolo možné upraviť aj súvisiacu legislatívu, najmä zákon o obecnom zriadení. Ten v súčasnosti ešte stále počíta so štvorročným mandátom, a preto by si prijatie ústavného zákona vyžiadalo aj jeho novelizáciu.
Predseda parlamentu Richard Raši spolu so štátnym tajomníkom ministerstva vnútra Michalom Kaliňákom (obaja Hlas) na tlačovej konferencii zdôraznil, že ambíciou je nájsť širšiu politickú zhodu. Na schválenie ústavného zákona je totiž potrebných minimálne 90 hlasov, pričom koalícia ich má momentálne 78. Aj preto prebiehajú rokovania s opozíciou.
„Očakávame podporu našich koaličných partnerov, tak ako aj my podporujeme ich ďalšie návrhy, ktoré sa týkajú samospráv,“ priblížil Raši.
Doplnil tiež, že absolvoval rokovania aj s niektorými opozičnými stranami, ako sú KDH alebo Progresívne Slovensko. „KDH sa takisto prezentuje ako regionálna strana a tento zákon je aj pre ich starostov. Starostovia, primátori a župani chcú päťročný mandát na to, aby mohli realizovať svoje projekty. Aj keď sa to zdá ako relatívne malá zmena čísla, je pre nich dôležitá,“ dodal Raši.
Opozícia reaguje
Zvyšné opozičné strany sú v postoji rozdelené. Progresívne Slovensko pripúšťa diskusiu, no upozorňuje, že prioritou by mala byť finančná situácia samospráv. „Predĺženie volebného obdobia nerieši katastrofálny stav našich obcí. Vláda Roberta Fica za asistencie strany Hlas zobrala samosprávam stovky miliónov eur a teraz im ako falošné riešenie ponúka predĺženie volebného obdobia starostov. Starostom však nepomôže rok navyše bez peňazí,“ skonštatovala poslankyňa Jana Hanuliaková (PS).
Strana SaS návrh odmieta úplne a kritizuje koalíciu, že sa namiesto riešenia ekonomických problémov venuje predlžovaniu vlastných mandátov. „Takéto zmeny nepodporíme,“ vyhlásil líder strany Branislav Gröhling.
Hnutie Slovensko reagovalo, že nevidí žiadny dôvod uberať ľuďom možnosť rozhodovať o svojich veciach. „Budeme sa veľmi čudovať, ak opozícia bude v tejto veci pomáhať vládnej mafii. Komunisti vo vláde chcú znovu zaviesť päťročnice. Vtedy slúžili na plánovanie hospodárstva, teraz na plánovanie dlhšieho rozkrádania,“ uviedlo v stanovisku.
Naopak, Združenie miest a obcí Slovenska návrh podporuje. Jeho šéf Jozef Božik povedal, že päťročné funkčné obdobie je výsledkom dohody medzi združením, Úniou miest Slovenska a vedením samosprávnych krajov. „Päťročné volebné obdobie majú riaditelia škôl a školských rád, do ktorých nominujeme poslancov, či už za mestá alebo samosprávne kraje,“ povedal pred časom pre Štandard.
Podľa neho je tiež pravdou, že starostu môžu voliť aj opakovane na niekoľko volebných období za sebou. Poukazuje na to aj prax v zahraničí, kde sú mandáty často ešte dlhšie.
V prípade schválenia by mala nová legislatíva platiť od 15. júna tohto roka, čo znamená, že v spojených samosprávnych voľbách, ktoré sa budú konať 24. októbra, by mohli voliči vyberať svojich zástupcov až na päť rokov.
(bak, tasr)