Administratíva prezidenta Donalda Trumpa zvažuje možnosť vojenskej operácie, pri ktorej by americké sily získali z Iránu takmer 450 kilogramov vysoko obohateného uránu. Uvádzajú to americkí predstavitelia, podľa ktorých by išlo o mimoriadne zložitú a riskantnú misiu. Trump o nej zatiaľ nerozhodol a pri úvahách zvažuje najmä riziko pre amerických vojakov. Píše Washington Post.
Prezident však podľa týchto zdrojov ostáva možnosti naklonený, pretože by mu mohla pomôcť naplniť jeho hlavný cieľ: zabrániť Iránu, aby si niekedy vyrobil jadrovú zbraň. Zároveň podľa zdroja oboznámeného so situáciou tlačí na poradcov, aby Irán pristúpil na odovzdanie uránu ako podmienku ukončenia vojny. Trump údajne v rozhovoroch so spojencami hovoril jasne, že Teherán si tento materiál nemôže ponechať.
Biely dom zdôrazňuje, že prezident zatiaľ žiadne rozhodnutie neprijal. „Je úlohou Pentagónu pripraviť možnosti, aby mal hlavný veliteľ ozbrojených síl k dispozícii maximálnu škálu riešení. Neznamená to, že prezident už rozhodol,“ uviedla hovorkyňa Karoline Leavittová. Pentagón vec nekomentoval a mlčí aj Centrálne velenie armády USA pre región.
Iránske zásoby
Ešte pred júnovými útokmi Izraela a USA na Irán experti odhadovali, že krajina mala viac ako 400 kilogramov 60-percentne obohateného uránu a takmer 200 kilogramov 20-percentného štiepneho materiálu, ktorý možno pomerne ľahko ďalej obohatiť na úroveň vhodnú pre zbraň.
Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafael Grossi uviedol, že väčšina tohto uránu sa podľa neho nachádza najmä na dvoch z troch miest, ktoré v júni zasiahli Spojené štáty a Izrael: v podzemnom tuneli v jadrovom komplexe v Isfaháne a v Natanze. Odborníci zároveň upozorňujú, že Irán má centrifúgy na ďalšie obohacovanie uránu a dokáže vybudovať aj nové podzemné zariadenie.
Ľudia oboznámení s diskusiami tvrdia, že Trump a časť jeho spojencov si v súkromí myslia, že by takúto operáciu mohli vykonať cielene a bez výrazného predĺženia vojny.
Prezident opakovane hovorí, že nechce zdĺhavý konflikt. Jeho poradcovia navyše tlačia na to, aby sa sústredil aj na iné témy vrátane volieb do Kongresu, v ktorých republikáni podľa prieskumov môžu výraznejšie stratiť.
Náročná vojenská operácia
Bývalí americkí dôstojníci a experti však varujú, že získanie uránu silou by patrilo medzi najnáročnejšie operácie, aké by Trump mohol nariadiť. Irán by na taký krok veľmi pravdepodobne odpovedal odvetou a vojna by sa mohla natiahnuť ďaleko za rámec štyroch až šiestich týždňov, o ktorom doteraz verejne hovorili členovia prezidentovho tímu.
Americké jednotky by museli priletieť k cieľom pod hrozbou iránskych rakiet zem-vzduch a dronov, následne zabezpečiť okolie a vytvoriť podmienky pre technikov, ktorí by prehľadávali trosky a hľadali míny či nástražné systémy.
Samotný odvoz materiálu by si vyžiadal elitný špeciálny tím vycvičený na manipuláciu s rádioaktívnym materiálom v bojovej zóne. Vysoko obohatený urán sa podľa expertov pravdepodobne nachádza v 40 až 50 špeciálnych valcoch pripomínajúcich fľaše na potápanie.
Tímy by ich museli uložiť do ochranných prepravných obalov, čo by zaplnilo niekoľko nákladných áut. Ak by v blízkosti nebolo letisko, armáda by si musela vytvoriť provizórne, aby doviezla techniku a urán transportovala. „Toto nie je rýchla akcia typu prísť a odísť,“ povedal bývalý veliteľ CENTCOM-u Joseph Votel.
Nasadenie ďalších vojakov
Americké sily by sa takejto nebezpečnej misii mohli vyhnúť, ak by Irán pristúpil na odovzdanie uránu v rámci mierovej dohody. Washington už v minulosti podobný materiál z iných krajín prevážal bez bojovej operácie.
V roku 1994 Američania odviezli urán z Kazachstanu v operácii Project Sapphire, o štyri roky neskôr USA a Británia pomohli odstrániť vysoko obohatený urán z reaktora pri gruzínskom Tbilisi a presunuli ho do jadrového zariadenia v Škótsku.
Popritom Pentagón podľa amerických predstaviteľov pripravuje aj ďalšie varianty, ak by prezident prikázal eskaláciu. V regióne už rozmiestňuje sily rýchlej reakcie vrátane jednotiek námornej pechoty a výsadkárov z 82. výsadkovej divízie.
Zdroje hovoria aj o možnom nasadení ďalších 10-tisíc vojakov, ktoré by Trumpovi rozšírilo výber možností. Minister obrany Pete Hegseth tento mesiac naznačil, že Washington stále dúfa v diplomatické riešenie, no zároveň nevylúčil ani ďalšie použitie sily. „Máme celý rad možností vrátane toho, že sa Irán rozhodne, že sa toho vzdá, čo by sme, samozrejme, privítali,“ povedal 13. marca.
(lud)