Zmeny v oblasti bioetiky často podporujú nielen progresívne ideológie, ale možno v nich vysledovať aj stopy biznisovej loby.

Príkladom je surogátne materstvo, ktoré predstavuje veľmi výnosný a komplexný biznis. Lekárske zákroky a dohľad nad budúcimi rodičkami znamenajú obrovské náklady a točia sa v nich veľké peniaze. V prípade eutanázie by tak mohlo ísť aj o skrytý „death-tech“ sektor, ktorý by investorom ponúkal zlatú baňu. O eutanáziu je totiž záujem – a kde je silný dopyt, tam sa otvára priestor na ponuku.

Intuitívne to môže vyzerať ako výborná príležitosť. Ide však iba o povrchný pohľad. Biznis s eutanáziou je veľmi zložitý, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Tým prvým je pochopiteľne PR a komunikácia. Pre veľké farmaceutické koncerny, ktoré sa často stretávajú s pošramotenou povesťou a čelia žalobám, nie je výroba „tabletky smrti“ práve strategickým rozhodnutím.

Ilúzia farmaceutickej zlatej bane

Túto realitu ilustruje hneď niekoľko čísel. Kanada je dnes globálnym symbolom asistovanej smrti (MAID) a zároveň jurisdikciou s najrobustnejšími dátami. Napriek tomu, že sa v tejto krajine pre tento zákrok rozhodujú tisíce ľudí ročne, ilúzie o miliardovom farmaceutickom biznise pri pohľade na štátne účty rýchlo miznú.

Podľa kanadského úradu Parliamentary Budget Officer (PBO) predstavovali v roku 2021 priame náklady na lieky pre administráciu MAID v celej krajine iba 8,6 milióna kanadských dolárov. Celkový rozpočtový vplyv programu predstavuje pre provinčné zdravotné pokladnice zmenu iba o 0,08 percenta. Z makroekonomického hľadiska ide o štatistickú odchýlku, na ktorej nemožno postaviť rastový biznis.

Aj keď počet prípadov strmo rastie a v roku 2024 podstúpilo MAID viac ako 16 400 Kanaďanov (čo zodpovedá 5,1 percenta všetkých úmrtí), zisky farmaceutických firiem to nedvíha. Lekári totiž používajú mix starých, lacných a nepatentovaných látok, ktorých výrobná cena sa pohybuje rádovo v desiatkach či stovkách dolárov za dávku.

Potvrdzuje to aj príbeh spoločnosti Bausch Health. Tá bola jediným dodávateľom sekobarbitalových kapsúl (Seconal), často používaných na asistovanú smrť, no v januári 2022 ukončila výrobu tohto produktu. Tento krok ukazuje, že ide o nezaujímavý trh, ktorý veľké farmaceutické firmy opúšťajú, nie o nový sektor na investície.

V neposlednom rade ide o finálny biznis, pri ktorom nemožno počítať so žiadnymi opakovanými výdavkami zo strany klienta. V USA sa doplatok za pilulku smrti pohybuje od dvoch do 1 236 dolárov. Maximálna suma za asistovanú smrť tak v americkom zdravotníctve zodpovedá bežným výdavkom na zlomenú ruku. Pre trh preto zlomené ruky zostávajú oveľa atraktívnejšie, pretože človek si ich môže privodiť niekoľkokrát za život, čo sa o eutanázii logicky povedať nedá.

Strieborná ekonomika a majetková anomália

Je teda biznis s eutanáziou absolútne bez veľkého potenciálu? Nie tak celkom. Zlatá – alebo presnejšie strieborná – baňa spočíva v tom, čo sa označuje ako silver economy. Pojem strieborná ekonomika pokrýva všetky ekonomické aktivity, produkty a služby zamerané na potreby starnúcej populácie, obvykle ľudí nad 55 alebo 60 rokov. V tomto prípade však nejde o klasické sektory, ako sú opatrovateľské služby alebo kúpeľníctvo.

Kanadské dáta nekompromisne rúcajú jeden z najväčších mýtov o eutanázii, a to predstavu, že ide o zúfalé východisko pre ľudí zlomených chudobou a nedostupnosťou starostlivosti. Čísla totiž ukazujú presný opak.

Keď kanadskí štatistici rozdelili spoločnosť do piatich rovnako veľkých skupín podľa príjmov od najchudobnejších po najbohatších, objavila sa zásadná anomália. Pri bežných, prirodzených úmrtiach tvorí najchudobnejšia vrstva, pochopiteľne, tú najväčšiu časť (27,1 percenta). Chudoba sa totiž priamo spája s horším zdravím, čo v severoamerickom kontexte tvrdo umocňujú peniaze.

Ľudia s nižšími príjmami si často nemôžu dovoliť drahú preventívnu zdravotnú starostlivosť ani celkovo finančne náročný zdravý životný štýl. Ten sa dnes stáva luxusom, či už ide o nákup kvalitných biopotravín, drahších doplnkov stravy alebo o prostý fakt, že prevencia a aktívna starostlivosť o vlastné telo stoja čas a prostriedky, ktoré najchudobnejšia pätina obyvateľov skrátka nemá.

Na opačnom konci spektra sa deje pravý opak. Pätina najbohatších Kanaďanov tvorí pri bežných úmrtiach 15,1 percenta. Keď však dôjde na asistovanú smrť, ich podiel vyskočí na 17,5 percenta. Záver je teda jasný. Je to predovšetkým najbohatšia vrstva obyvateľov, ktorá sa zaujíma o tento typ služby.

Plánovanie konca a presuny masy peňazí

Ako to preložiť do biznisového jazyka? Ľudia, ktorí sa pre eutanáziu rozhodujú, sú nadpriemerne zastúpení v najvyššej triede. A pritom majú majetok, nehnuteľnosti a investičné portfóliá. Nejde o útek pred biedou, ale o racionálny a plánovaný krok vyššej strednej triedy.

A práve to je okamih, keď do hry vstupujú privátni bankári a notári. Pre nich toto „plánovanie konca“ predstavuje vstupenku k správe miliardových presunov majetku.

Eutanázia je tak veľkým biznisom pre právnikov a správcov rôznych fondov. Podľa štúdie IG Wealth Management z roku 2025 síce práve prebieha historický presun bohatstva, ale plných 54 percent Kanaďanov stále nemá žiadny plán pozostalosti (estate plan).

Kanadská banka RBC navyše dodáva, že len 26 percent darcov bohatstva má ucelenú stratégiu a iba 35 percent dedičov sa cíti na prevzatie majetku pripravených. Záujemcovia o eutanáziu tak majú čas na všetko sa starostlivo pripraviť, a to vrátane majetkových záležitostí. Inak povedané, sú to ideálni klienti.

Ak dnes investori a analytici hľadajú mýtické „akcie smrti“, mali by definitívne zabudnúť na farmaceutické giganty, ktoré kdesi v ústraní miešajú lacné pilulky smrti. Skutočný biznis s koncom života sa už dávno neodohráva na nemocničných lôžkach. Odohráva sa v presklených zasadacích miestnostiach privátnych bánk, rodinných trustov a notárskych kancelárií. Tam sa totiž práve teraz s matematickou presnosťou presúvajú bilióny dolárov.