Donald Trump pohrozil zastavením dodávok zbraní pre Ukrajinu, čím chce vyvinúť tlak na európskych spojencov, aby sa pripojili ku „koalícii ochotných“ s cieľom znovu otvoriť Hormuzský prieliv, uviedli pre denník Financial Times osoby oboznámené s rokovaniami.
Prieliv je fakticky uzavretý Iránom po tom, ako USA a Izrael koncom februára zaútočili na Irán, čím zablokovali trasu, ktorou prechádza približne pätina svetovej ropy.
Šéf Bieleho domu minulý mesiac požadoval, aby námorníctva krajín NATO pomohli znovu otvoriť túto úžinu, no európski spojenci ho odmietli s tým, že to nie je možné počas prebiehajúceho konfliktu. Viacerí z nich zdôraznili, že to „nie je naša vojna“.
Traja predstavitelia oboznámení s rokovaniami uviedli, že Trump následne pohrozil zastavením dodávok pre PURL, iniciatívu NATO na obstarávanie zbraní pre Ukrajinu financovanú európskymi krajinami.
V dôsledku toho a na podnet generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho vydala skupina krajín vrátane kľúčových členov aliancie – Francúzska, Nemecka a Spojeného kráľovstva – 19. marca narýchlo dohodnuté vyhlásenie, v ktorom vyjadrili „pripravenosť prispieť k primeraným snahám zabezpečiť bezpečný priechod cez Hormuzský prieliv“.
Jeden z predstaviteľov oboznámených s rokovaniami uviedol: „Bol to Rutte, kto trval na spoločnom vyhlásení, pretože Trump hrozil odchodom od PURL a všeobecne aj od podpory Ukrajiny. Vyhlásenie sa potom rýchlo pripravilo a ďalšie krajiny sa pridali neskôr, pretože nebol dostatok času pozvať všetkých na okamžité podpisovanie.“
Podľa dvoch predstaviteľov bol Rutte v priebehu dvoch dní pred vydaním vyhlásenia zapojený do viacerých telefonátov s Trumpom a americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom.
Ďalší predstaviteľ pre FT uviedol, že Rutte počas hovoru s Francúzskom, Nemeckom a so Spojeným kráľovstvom vysvetlil, že Trump bol „dosť hysterický“ z odmietnutia Európanov pomôcť chrániť prieliv.
Britskí predstavitelia trvali na tom, že Spojené kráľovstvo a USA už pred 19. marcom diskutovali na úrovni armád o možnostiach zabezpečenia prielivu. Nepopreli však, že Washington pohrozil stiahnutím podpory Ukrajine, ak krajiny NATO nezvýšia angažovanosť.
Hovorkyňa Bieleho domu Anna Kellyová uviedla: „Prezident Trump dal jasne najavo svoje sklamanie z NATO a ďalších spojencov a, ako zdôraznil, Spojené štáty si to zapamätajú.“
Trump opakovane vyjadroval nespokojnosť s európskymi spojencami za to, že nerobia viac na podporu americkej vojny proti Iránu, pričom konflikt na Ukrajine označuje za problém Európy.
„Sme tam, aby sme chránili NATO, aby sme ich chránili pred Ruskom. Ale oni nie sú tam, aby chránili nás. Je to absurdné,“ povedal počas zasadnutia vlády minulý týždeň.
Na otázku o Trumpovej nespokojnosti so spojencami NATO v súvislosti s Hormuzským prielivom Rutte povedal: „Som presvedčený, že spojenci ako vždy urobia všetko na podporu našich spoločných záujmov.“
Britský premiér Keir Starmer v stredu uviedol, že tento týždeň bude hostiť rokovania medzi 35 signatármi o vytvorení koalície na znovuotvorenie Hormuzského prielivu „po skončení bojov“.
Americko-izraelské operácie proti Iránu zintenzívnili globálnu konkurenciu o protiraketové strely PAC-3 odpaľované systémami protivzdušnej obrany Patriot, ktoré používajú krajiny Perzského zálivu na obranu pred iránskymi útokmi. Tieto rakety sú zároveň kľúčovou súčasťou obrany Ukrajiny proti ruským raketám.
Rubio v piatok uviedol, že americké vojenské dodávky pre Ukrajinu prostredníctvom mechanizmu PURL neboli vojnou na Blízkom východe ovplyvnené. „Zatiaľ nebolo nič presmerované,“ dodal.
Nevylúčil však, že USA by v budúcnosti mohli presmerovať zbrane pôvodne určené pre Ukrajinu na doplnenie amerických zásob vyčerpaných vo vojne proti Iránu. „Ak niečo potrebujeme pre Ameriku a je to americké, necháme si to prednostne pre Ameriku,“ povedal.
(luc)