Tohtoročné veľkonočné sviatky sa ponesú aj v znamení vyšších výdavkov. Slovenské domácnosti pocítia rast cien nielen pri nákupoch potravín, ale aj pri cestovaní za rodinou. Kombinácia inflácie a výrazne drahších pohonných látok tak môže citeľnejšie zasiahnuť rodinné rozpočty.
Spotrebiteľské ceny na Slovensku medziročne vzrástli o 3,7 percenta. „Ceny sa zvýšili vo väčšine výdavkových kategórií domácností, pričom najvýznamnejší vplyv mali bývanie vrátane energií a potraviny s nealkoholickými nápojmi,“ hovorí investičný analytik FinGO.sk Matúš Čarný.
Práve potraviny, ktoré zdraželi o 2,7 percenta, pritom patria medzi základ veľkonočných nákupov.
Najvýraznejšie cenové rozdiely vidno pri obilninách, chlebe, mlieku, mliečnych výrobkoch či vajciach. „Potraviny patria dlhodobo medzi najväčšie výdavky domácností, preto sa ich zdražovanie rýchlo prejaví aj pri sviatočných nákupoch,“ vysvetľuje Čarný.
Veľká noc je podľa neho špecifická aj tým, že ľudia nakupujú vo väčších objemoch naraz, čo výsledný účet ešte zvyšuje.
Drahšie palivá zdvihnú náklady na cestovanie
Vyššie ceny však domácnosti nepocítia len v obchodoch. Výrazne zdraželi aj pohonné látky. Štatistický úrad SR na základe najnovších dát upozorňuje, že v 13. týždni mimoriadne prudko medzitýždenne stúpli ceny, dokonca najvýraznejšie v histórii meraní.
Motoristi zaplatili za základnú naftu v priemere 1,687 eura za liter, pričom jej cena vzrástla o viac ako 11 centov. Benzín 95 sa predával za 1,577 eura za liter po náraste približne o 4,6 centa. V medziročnom porovnaní je nafta drahšia o viac ako 14 percent a benzín takmer o štyri percentá.
Netreba pripomínať, že na niektorých čerpacích staniciach sa môže stať, že je nafta vypredaná. Aj na to sa pri cestách cez sviatky vodiči dieslov musia pripraviť.
Štatistici zároveň pripomínajú, že ide o najvyššie ceny nafty za viac než dva a pol roka a benzínu za viac ako rok. Pre mnohé rodiny to znamená, že aj tradičné sviatočné návštevy či výlety budú tento rok o niečo nákladnejšie.
Ako mať sviatočné výdavky pod kontrolou
Ani v takomto prostredí však domácnosti nemusia podľa odborníkov zostať bezmocné. „Pomôcť môže predovšetkým plánovanie nákupov, sledovanie akcií alebo výber cenovo dostupnejších alternatív,“ odporúča Čarný.
Základom je podľa neho jednoduchý plán – stanoviť si rozpočet, pripraviť nákupný zoznam a vyhnúť sa impulzívnym rozhodnutiam. Užitočné môže byť aj porovnávanie cien medzi obchodmi či siahnutie po privátnych značkách reťazcov.
„Aj jednoduché opatrenia môžu výrazne pomôcť udržať financie pod kontrolou bez toho, aby utrpela sviatočná pohoda,“ dodáva.
Toto obdobie totiž nemusí byť len o starostiach z výdavkov. Na kríze, akej je svet aktuálne svedkom, sa dá aj niečo naučiť. Napríklad základné princípy hospodárenia. „Veľká noc je ideálnou príležitosťou, ako deťom prirodzene vysvetliť hodnotu peňazí a základy hospodárenia,“ vysvetľuje analytik.
Rodičia môžu deťom ukázať, ako si časť „vyšibaných“ peňazí odložiť alebo ich využiť napríklad na prvé jednoduché investície. Aj menšie sumy môžu byť podľa Čarného začiatkom budovania finančných návykov a pochopenia, že peniaze môžu v čase rásť.
Sviatky tak nakoniec môžu mať okrem tradícií aj praktický rozmer. „Môžu byť aj príležitosťou na budovanie zdravých finančných návykov u detí,“ uzatvára.
Zdražovanie sa pravdepodobne nekončí
Inflácia sa podľa Národnej banky Slovenska vracia na vyššie úrovne. Guvernér Peter Kažimír upozorňuje, že v základnom scenári by mala dosiahnuť približne 3,9 percenta, pričom už teraz je zrejmé, že ju nahor tlačia najmä ceny energií. „Inflácia sa na základe rastu cien niektorých energií vráti k hodnotám asi štyri percentá,“ konštatuje.
Výhľad je však krehký a silno závislý od geopolitiky. Ak by sa konflikt na Blízkom východe natiahol a zasiahol dodávky ropy a plynu, inflácia by podľa centrálnej banky mohla vystúpiť až k šiestim percentám. Vyššie náklady by sa postupne preliali z energií do cien tovarov a služieb.
Hlavný ekonóm inštitúcie Michal Horváth upozorňuje, že sa to začne diať po tom, ako firmy začnú svoje zvýšené náklady prenášať na spotrebiteľov. Zdražovanie palív a hnojív pritom pôsobí aj na ceny potravín, čo znamená, že tlak na rast cien môže byť širší a trvať dlhšie, než sa pôvodne očakávalo.