Prezident USA Donald Trump sa už v predvolebnom období spoliehal na technologických kontraktorov, ktorým prisľúbil uvoľňovanie pravidiel najmä v oblasti umelej inteligencie. Najznámejšími sú šéf Palantiru Peter Thiel a riaditeľ OpenAI Sam Altman, svoju úlohu však naplnil aj menej známy zakladateľ technoloby Hill And Valley Forum menom Jacob Helberg.
Spolu s podporou Elona Muska, Marka Zuckerberga či kryptoexperta Davida Sacksa tak republikána podporili významní technologickí vizionári, ktorí sú medzi Američanmi známi pod označením „Little Tech“.
Helberg (ktorého „manželstvo“ celebroval Altman) aj Sacks boli zároveň poradcami spoločnosti Palantir Technologies. Na tú sa viaže kontroverzia s plánovaným zberom osobných údajov amerických občanov s cieľom vytvorenia všeobecnej databázy pre federálnu vládu.
Technologické startupy, do ktorých masívne investuje spoločnosť Andreessen Horowitz, tak získali v Bielom dome hneď dvoch spojencov – okrem Trumpa aj viceprezidenta JD Vancea, o ktorom sa hovorí ako o Thielovom odchovancovi. Títo priekopníci novej priemyselnej revolúcie sa však musia porátať s ďaleko dôležitejším problémom.
Vysušovanie kontinentu
Dva dni po inaugurácii oznámil Trump založenie projektu Stargate. V spolupráci s Altmanom a japonskou SoftBank naň uvoľnili 500 miliárd dolárov, ktoré putujú do rozvoja dátových centier na juhu Spojených štátov.
Projekt má podľa Trumpovho dokumentu Winning The AI Race zabezpečiť svetové prvenstvo USA v začínajúcich technologických pretekoch. Od júla minulého roka preto rozšíril svoje kapacity dátových centier v texaskom meste Abilene.
V priľahlých okresoch Texasu však už niekoľko rokov stúpa spotreba pitnej vody, zatiaľ čo predstavitelia jednotlivých okresov nariaďujú časovo obmedzené sprchovanie alebo vodu na prídel. Otvorená vodná kríza najnovšie hrozí mestu Corpus Christi, v ktorom sídli letecká základňa Army Depot.
V neďalekom Austine (hlavné mesto Texasu) začal stavať megatováreň aj Musk. Objekt Terafab bude patriť firmám SpaceX a Tesla spoločne, výsledným produktom budú vlastné čipy pre roboty triedy Optimus, Robotaxi a vesmírne rakety Starship.
Rozširujúce sa dátové centrá budú ďalej odčerpávať z vodných zdrojov, pričom už v roku 2023 predstavovala celková spotreba neuveriteľných 17 miliárd amerických galónov – v prepočte je to približne 64,4 miliardy litrov. Toto obrovské množstvo vody sa má ešte navyšovať, pričom podľa odhadov na rok 2028 má dosiahnuť až 33 miliárd galónov (takmer 125 miliárd litrov) vody.
„Jedno veľké dátové centrum môže spotrebovať približne 300-tisíc galónov vody denne (asi 1,1 milióna litrov) v závislosti od chladiacej technológie, podnebia a intenzity pracovného zaťaženia,“ poznamenal magazín Forbes, ktorý varoval, že vodovodné systémy priľahlých miest sa môžu preťažiť v dôsledku tej najmenšej inžinierskej chyby.
Už v januári minulého roka pritom Geologická služba Spojených štátov (USGS) varovala, že asi 27 miliónov Američanov je vystavených takzvanému vodnému stresu – teda žijú na miestach s obmedzenými zdrojmi tejto základnej kvapaliny.
Juhozápad a stred Spojených štátov boli pritom už v roku 2015 vystavené rapídnemu nedostatku spodných vôd. Väčšina malých a stredných farmárov v týchto regiónoch sa pritom spolieha na vlastné studne, ktorým hrozí vysychanie aj v dôsledku nesprávneho vodného hospodárstva.
Ako upozornili prírodovedci z USA a Kanady v štúdii z júla 2023, poľnohospodárstvo je „znečisťovateľom“ vôd, hoci je od nich závislé. Mnohé umelé hnojivá a farmárske stroje totiž emitujú nitráty, fosfor a ďalšie látky, ktoré okrem zdravotných rizík pre ľudí predstavujú aj faktor, ktorý znižuje výnosy z pestovania.
Netýka sa to však len agrosektora. Mnohé vodovodné potrubia sú staré 45 až 100 rokov, upozornila environmentálna agentúra EPA s tým, že kovy použité na ich výrobu sú v súčasnosti považované za zdravotné riziko.
Sucho, ktoré medzi rokmi 2012 a 2014 postihlo štát Kalifornia, bolo najhorším za posledných 1 200 rokov. Výskum letokruhov poukázal na podobné klimatické podmienky okolo roku 800, čo časovo korešpondovalo s aktivitou Vikingov v Európe. V aktuálnom storočí však zaznamenali aj pokles hladiny jazera Mead v Nevade – ktoré zásobuje aj Kaliforniu a Arizonu.
Portál New Scientist poznamenal, že sucho musí trvať aspoň 20 rokov, kým ho USGS klasifikuje ako „megasucho“. V roku 2015 však trvalo 15 rokov a autor Rowan Hooper pripomenul, že spomínané jazero má objem 35 kubických kilometrov.
V decembri 2014 prišlo niekoľko zrážkových systémov, ktoré toto obdobie nakrátko prerušili. Z dlhodobého hľadiska sa však zdá, že problém s nedostatkom vody sa bude ďalej zhoršovať.
Revolučné podnebie
Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) už v tom čase varoval, že najbližšie megasucho podobné tomu spred 4 200 rokov – ktoré prispelo k pádu Akkadskej ríše – môže na juhozápade USA nastať už v roku 2050. Pravdepodobnosť, že budú obyvatelia Arizony, Nevady, Kalifornie alebo západného Texasu vystavení tomuto typu extrémneho podnebia, odhadli na 80 percent.
Hoci americkí vedci prevažne tvrdia, že za zvýšenou pravdepodobnosťou megasucha stojí klimatická zmena, niektoré štúdie predpokladajú, že tento jav je cyklický.
Štúdia Goddardovho centra pre vesmírne lety NASA dokonca poukázala na fakt, že megasuchá v Európe medzi rokmi 1400 až 1480 a neskôr medzi 1770 a 1840 korešpondovali so solárnymi minimami – teda s poklesom slnečnej aktivity. Od polovice 5. storočia približne do roku 600 sa tiež vyskytlo megasucho podobne ako v severnej Európe medzi rokmi 1000 až 1200.
V týchto obdobiach zároveň nastávali radikálne spoločenské zmeny, pre ktoré mohla byť klimatická zmena akýmsi spúšťačom. Rok 476 sa všeobecne považuje za dátum zániku Západorímskej ríše, pričom 11. storočie bolo v Škandinávii obdobím porážky nórskeho kráľa Haralda III. Hardradu v bitke na Stamfordskom moste (1066), čo znamenalo koniec éry Vikingov a ich následnú transformáciu na kráľovstvá Dánska, Nórska a Švédska.
Portál Science News tento motív sociálnych nepokojov spôsobených klímou preniesol aj do súčasných dejín. Sucho v Rusku v rokoch 1987 až 1991 klasifikoval ako extrémne, pričom časovo korešponduje s pádom Sovietskeho zväzu. V 80. rokoch minulého storočia zúrilo extrémne sucho aj v africkom regióne Sahel, v októbri 1987 armáda Burkiny Faso zvrhla vládu a nastolila juntu.
Len dva roky predtým revolučná vláda bojovala so susedným Mali, pričom sa k moci dostala v roku 1983. Katastrofálne sucho tak zjavne vplývalo na jeden z najťažšie skúšaných regiónov sveta, čo sa odrazilo na radikálnych spoločenských posunoch.
Časopis Science zase podotkol, že celosvetovo sú megasuchá čoraz častejšie, pričom od roku 1980 sa rozloha postihnutej súše rozrastala približne o 49-tisíc štvorcových kilometrov ročne – každý rok sa tak vysychanie dotkne územia s rozlohou celého Slovenska.
Aj megasucho očakávané v polovici tohto storočia môže spustiť doteraz neočakávané sociálne vzplanutia – tentoraz však nástup klimatického extrému v USA podporujú rozširujúce sa kapacity dátových centier, ktoré sa čoraz viac budú priživovať na čoraz menšom množstve pitnej vody.
Jedným z pravdepodobných scenárov preto môže byť obnovenie hnutia ludditov. Tí pôvodní, pomenovaní podľa mýtického tkáča Neda Ludda, v rokoch 1811 až 1817 rozbíjali tkáčske stavy poháňané parnými motormi – išlo tak o prvé protesty proti priemyselnej revolúcii.
Čo hrozí americkému impériu
Obzvlášť závažný však tento vývoj môže byť pre Spojené štáty. Už teraz je možné pozorovať pokles ich imperiálnej sily, čo urýchľuje prebiehajúca vojna v Iráne. V prípade, že sa milióny ľudí z juhozápadu krajiny v rámci vnútornej migrácie presťahujú do povodia rieky Mississippi, narušia existujúce sociálne štruktúry a preťažia infraštruktúru vo východnejších štátoch.
Víťaznej superveľmoci zo studenej vojny následne môže hroziť aj scenár ďalšej občianskej vojny (pričom tá posledná bola v rokoch 1861 až 1865), prípadne napadnutia inou veľmocou (čo sa naposledy stalo v roku 1812, keď Briti obsadili Washington D. C.). Podľa Guinnessovej knihy rekordov bola poslednou vojnou na americkom území bitka pri Wounded Knee medzi americkou kavalériou a kmeňom Siouxov (1890).
Globálna bezpečnostná architektúra, ktorá existuje od konca druhej svetovej vojny, sa tak postupne chýli k svojmu záveru a transformácii do nejakej novej podoby. Kým pôvodnými víťazmi boli USA a ZSSR a porazenými Nemecko a Japonsko, v dnešnom svete už existujú nové veľmoci a nové spojenectvá, ktoré tiež čakajú na svoje miesto pri stole.
Toto megasucho – o ktorom by takí stredovekí dejepisci poznamenali, že nastáva „za naše hriechy“ – však môže byť faktorom, ktorý určí, či pri spomínanom stole bude aj Amerika alebo zostane mimo neho.
Po vstupe do veľkonočného obdobia je v tejto veci vhodné si pripomenúť slová proroka Izaiáša, ktorý varoval Judské kráľovstvo ako „vinicu“ pred trestom jej Vinohradníka: „Obrátim ju na púšť, nebude strihaná a nebude kopaná, takže vzrastie tŕnie a bodľač, ba aj oblakom prikážem, aby ju neskropili dažďom.“