Veľký piatok sa ako deň najprísnejšieho pôstu v živote našich predkov spájal s viacerými agrárnymi zvykmi, nechýbali ani rôzne magické úkony. Opisuje to etnografka Východoslovenského múzea v Košiciach Ľudmila Mitrová.
V Žakarovciach v Gelnickom okrese či na Zamagurí sa v tento deň pila len čierna káva alebo sa jedol iba chlieb, inde aj údené ryby. Gazda však nemal piť ani vodu, lebo by bol v lete stále smädný. Ak by pil pálenku, mohol by ho uštipnúť had alebo by sa mu zničila úroda.
„Verilo sa, že v noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok sa stretávajú strigy a strigôni a snažia sa škodiť. Ľudia na ochranu pred nimi natierali veraje dverí a stajní kolomažou a cesnakom,“ vysvetlila odborníčka.
Stieranie rosy, strihanie oviec či značkovanie dobytka
V tento deň bolo známym zvykom aj stieranie rannej rosy. Čím viac rosy sa nazbieralo, tým mali mať kravy viac mlieka. Ráno sa dávala ovečkám soľ, aby boli zdravé a bača odniesol hrudu soli do mraveniska, aby sa mu žiadna ovečka na paši nestratila. Ak v tento deň strihali ovce, mali mať kvalitnú vlnu.
Značkoval sa aj dobytok. Verilo sa totiž, že na Veľký piatok menej cítia bolesť. S vierou, že sa rýchlejšie hoja rany, štepili aj ovocné stromy.
„Mútilo sa maslo. Naši predkovia verili, že má rôzne magické vlastnosti. Napríklad keď potom išiel gazda siať, týmto maslom si potrel ruky, aby bolo zrno hladké a čisté,“ vysvetlila Mitrová s tým, že na Veľký piatok bola zakázaná akákoľvek činnosť na poli, respektíve práca so zemou.
Magické účinky vody
Magické účinky sa pripisovali aj vode, nechýbali tak úkony spojené s kúpaním sa v potoku. „Umývať sa chodili ženy, muži aj mládež, niekde sa brodili aj kone,“ spresnila.
Vo vybraných oblastiach nielen východného Slovenska dievčatá praktizovali aj rôzne magické zvyky, ktorými si chceli pritiahnuť náklonnosť mužov a veštili si budúceho manžela. „Veľmi populárnym zvykom bolo to, že si dievčatá ráno česali vlasy pod vŕbou, aby ich mali dlhé, husté a krásne,“ doplnila Mitrová s tým, že na Veľký piatok sa nechával aj vyvetrať odev, čo ho malo uchrániť pred moľami.
U Slovákov dominujú ryby, zemiaky či strukoviny
V súčasnosti dominujú na Veľký piatok na stoloch Slovákov jednoduché jedlá ako ryby, zemiaky či strukoviny. Uviedol to Štatistický úrad SR. Tradičným pôstnym jedlom je takisto hrachová kaša.
Štatistici dodali, že typické historické jedlo Slovákov krúpová kaša ustupuje do úzadia. V roku 2024 spotreboval obyvateľ Slovenska napriek bohatým nutričným hodnotám iba 100 gramov jačmenných krúp za rok.
Biskupi vyzývajú na nádej uprostred neistoty
Konferencia biskupov Slovenska vyzýva, že posolstvo Veľkej noci možno vnímať ako pripomienku nádeje uprostred neistoty.
„V dobe poznačenej konfliktmi, strachom o budúcnosť a krehkosťou ľudských vzťahov nám Zmŕtvychvstalý pripomína, že posledné slovo v dejinách nemajú nenávisť ani smrť, ale láska a pokoj,“ podotkli biskupi.
Ako doplnili, Veľká noc nemá byť len spomienkou, ale každodenným pozvaním k zmiereniu. Pravý pokoj sa podľa nich začína odpustením a ochotou prijímať a milovať ľudí. Vo vzťahoch sa tak možno stať nástrojmi radosti, prijatia a zmierenia, z čoho má osoh celá spoločnosť.
(tasr)