Poslanec, ktorý je zároveň primátorom Kežmarku, hovorí o politickej perzekúcii voči svojej osobe a dianie prirovnal k praktikám 60. rokov minulého storočia, keď si Štátna bezpečnosť takto vynucovala poslušnosť. Ako však pre médiá zdôraznil, nerozrušuje ho to.
Podľa Ferenčáka ho vyšetrovateľ predvolal na výsluch k dvom veciam. V prvej figuruje ako podozrivý a týka sa jeho majetkovej účasti alebo rodinnej firmy a v druhej má vypovedať ako svedok. „Doteraz nie je nikto obvinený, čo je zvláštne, lebo došlo aj k zaisteniu majetku súkromnej spoločnosti,“ reagoval.
Konštatoval, že na všetko, čo sa okolo neho deje, nasadili bezpečnostné zložky, aby na neho našli veci s cieľom kriminalizovať ho a očierniť.
„Spustil sa lynč voči mojej osobe, či už je to z pohľadu majetkov, ktoré mám, alebo teraz, keď sa použili videá voči mne. Celé to má zmysel v tom, aby ma zastrašili, aby som ako ústavný činiteľ nevyjadroval svoj názor, aby som hlasoval tak, ako si to prajú tí, ktorí vedú tento štát, a aby som bol donútený opustiť poslanecký zbor a bol tam niekto poslušnejší,“ zdôraznil.
Dodal, že má čisté ruky a vie všetko zdôvodniť. „Poslaneckého mandátu sa nevzdám, budem prejavovať svoj názor tak ako doteraz a budem hlasovať za zákony, ktoré sú pre ľudí, nielen pre niektorých alebo za záujmy niektorých skupín,“ vyjadril sa.
Vypovedal šesť hodín
Výsluch Ferenčáka trval približne šesť hodín. Kubina po skončení uviedol, že ak doteraz neexistovali dôvody na vznesenie obvinenia, po dnešku podľa neho už vôbec nie.
Povedal, že vyšetrovanie sa týka skutkov kvalifikovaných ako prijímanie úplatku a prijímanie nenáležitej výhody. Tvrdí, že prípad stojí na nepravdivých konštrukciách okolo nesporných skutočností, napríklad nadobudnutia nehnuteľnosti, ktoré sa podľa neho počas výsluchu podarilo vyvrátiť.
Ferenčák uviedol, že odpovedal na všetky otázky a predložil materiály aj dôkazy. Podľa svojich slov sa výsluch týkal majetku a pozemkov súvisiacich s rodinnou spoločnosťou. Odmietol, že by mal čokoľvek spoločné s medializovaným vyplatením pôžičky v garáži či následnou úhradou cez účet. Zároveň zopakoval, že majetok nadobudol v súlade so zákonom.
Prípad má politický rozmer
Kauza Jána Ferenčáka nabrala nový rozmer po zverejnení videa, na ktorom v garáži odovzdáva približne 45-tisíc eur v hotovosti, pričom ďalších 75-tisíc údajne poslal na účet. Na nahrávke zaznieva, že časť peňazí je „bez zmluvy“. Prípad už rieši Úrad boja proti organizovanej kriminalite.
Video prichádza v čase, keď prokuratúra zaistila pozemky jeho rodinnej firmy v rámci vyšetrovania podozrení z korupcie a legalizácie výnosov z trestnej činnosti. Polícia zároveň zaistila dokumenty na mestskom úrade v Kežmarku.
Strana Demokrati spochybňuje pôvod jeho majetku a poukazuje na nepomer medzi príjmami a miliónovými investíciami do nehnuteľností, ako aj na možné konflikty záujmov pri zmene územného plánu.
Ferenčák všetky obvinenia odmieta, hovorí o „mediálnej justícii“ a tvrdí, že išlo o pôžičku osobe, ktorá ho následne vydierala. Zároveň obviňuje ministra vnútra a policajnú inšpekciu zo zneužitia právomocí, čo inšpekcia odmieta.
Prípad má aj politický rozmer – Ferenčáka nedávno vylúčili zo strany Hlas, pričom koaliční politici vyzývajú na dôkladné vyšetrenie celej veci.
Nejasností pribúda
Nejasnosti sa v prípade Jána Ferenčáka objavujú vo viacerých rovinách a navzájom sa prekrývajú. V prvom rade ide o jeho majetok, pri ktorom sám uvádza rozdielne hodnoty – raz približne 1,4 milióna eur, inokedy hovorí o sume okolo dvoch miliónov eur, čo vyvoláva pochybnosti o tom, či má prehľad o vlastných finančných pomeroch alebo ich zámerne prezentuje nejednotne.
Zásadné otázniky sa viažu aj k pozemkom jeho rodinnej firmy, ktoré jeho matka nadobudla za nízku cenu a následne ich darovala synovi, pričom ich hodnota dramaticky vzrástla až po zmene územného plánu, za ktorú Ferenčák podľa kritikov aktívne loboval. Nie je pritom jasné, ako jeho matka k týmto výhodne kúpeným pozemkom prišla.
Ďalšiu vrstvu nejasností predstavuje tajne nahraté video, na ktorom Ferenčák manipuluje s vysokou hotovosťou. Tvrdí, že išlo o pôžičku 45-tisíc eur bez zmluvy či akéhokoľvek dokladu, ktorú navyše neuviedol v majetkovom priznaní, lebo ju vraj nemal ako preukázať.
Toto vysvetlenie pôsobí nelogicky, rovnako ako jeho tvrdenie, že ho osoba, ktorej peniaze požičal, následne vydierala, no napriek tomu nepodal trestné oznámenie. Nejasné zostáva aj to, prečo požičiaval veľké sumy v hotovosti, keď si v rovnakom období sám bral pôžičky.
Celkovo tak vzniká obraz neprehľadných majetkových pomerov, sporného nadobúdania a zhodnocovania majetku, ako aj finančných operácií bez základnej dokumentácie, ktoré Ferenčák nedokázal presvedčivo vysvetliť.
(tasr, lud, pmi)