Koniec „tichého prepúšťania“? O osude odborárov má rozhodovať inšpektorát práce

Štát chce zasiahnuť tam, kde v súčasnosti prichádza spravodlivosť neskoro. Novela Zákonníka práce má ochrániť odborových lídrov pred účelovým prepúšťaním a zastaviť praktiky známe ako „union busting“, ktoré podľa kritikov oslabujú hlas zamestnancov.

Ilustračná fotografia. Foto: Getty Images

Ilustračná fotografia. Foto: Getty Images

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas) predstavil návrh novely Zákonníka práce, ktorý má posilniť ochranu odborových funkcionárov. Reaguje tak na rastúci počet prípadov ich nezákonného prepúšťania. Do procesu má po novom vstupovať Národný inšpektorát práce ako arbitrážny orgán.

„Posilnením ochrany odborov zlepšujeme aj pracovné podmienky zamestnancov,“ zdôrazňuje minister. Téma sa podľa neho netýka len odborárov, ale približne dvoch miliónov pracujúcich na Slovensku.

Reakcia na „union busting“

Impulzom pre legislatívu bol podľa Tomáša list predsedníčky OZ KOVO Moniky Benedekovej z marca 2025. Tá upozornila na narastajúci trend takzvaného union bustingu – potláčania odborových práv.

„Dochádza k prepúšťaniu odborových predákov bez súhlasu odborov, čo je v rozpore so zákonom. Súdy síce často rozhodnú v ich prospech, ale až po rokoch,“ vysvetľuje šéf rezortu práce.

Benedeková pripomína, že takéto prípady majú širší dosah. Oslabujú alebo likvidujú odborové organizácie, zastrašujú zamestnancov a majú vážne sociálne dôsledky pre prepustených lídrov. Ide tak podľa nej aj o problém demokracie na pracoviskách. „Ak nemáme odbory, nemáme kolektívne vyjednávanie,“ zdôrazňuje.

Nový mechanizmus: rozhodne inšpektorát

Kľúčovou zmenou je zapojenie Národného inšpektorátu práce do procesu prepúšťania odborových funkcionárov. Po novom bude platiť, že sa zamestnávateľ bude musieť obrátiť na inšpektorát práce, ak chce prepustiť odborového predáka.

O žiadosti rozhodne tripartitná komisia (zástupcovia zamestnávateľov, odborov a štátu), no finálne slovo bude mať generálny riaditeľ inšpektorátu. Ak zamestnávateľ tento postup nedodrží, výpoveď bude neplatná a pracovný pomer bude pokračovať.

„Nie je možné porušovať zákon a spoliehať sa na to, že súdy rozhodnú až po rokoch,“ hovorí Tomáš.

Prísnejšie dôsledky pre firmy

Novela zároveň sprísňuje dôsledky pre zamestnávateľov. Ak prepustia odborára bez súhlasu inšpektorátu, budú mu musieť prideľovať prácu alebo vyplácať náhradu mzdy. Tá už nebude limitovaná na 36 mesiacov, ale bude sa vyplácať až do rozhodnutia súdu.

Ministerstvo zvažuje aj zavedenie pokút. Cieľom je podľa rezortu odstrániť motiváciu „špekulovať“ s nelegálnymi výpoveďami.

Minister zdôraznil, že návrh má byť vyvážený. „Chceme chrániť poctivých odborárov, ale aj poctivých zamestnávateľov pred fiktívnymi odbormi,“ avizuje.

Práve zapojenie inšpektorátu má zabezpečiť objektívne posúdenie sporov ešte predtým, než sa dostanú na súd.

Súčasť širšej agendy

Tomáš pripomína, že ide o ďalší krok v rámci plnenia programového vyhlásenia vlády. Rezort už podľa neho zaviedol automat na minimálnu mzdu na úrovni 60 percent priemernej mzdy, posilnil kolektívne vyjednávanie a pripravil akčný plán jeho podpory.

Novela má byť posledným bodom v oblasti posilnenia postavenia odborov.

Návrh ide do legislatívneho procesu v najbližších dňoch. Minister očakáva, že ak sa proces uskutoční bez komplikácií, zákon by mohol začať platiť na prelome rokov. „Ide o stabilitu sociálneho dialógu na pracoviskách,“ uzatvára Benedeková.