Najnovšie údaje Transparency International Slovensko za rok 2025 ukazujú, že ochota strán získavať prostriedky od súkromných darcov citeľne oslabila – s jednou nápadnou výnimkou.
Tou sú mimoparlamentní Demokrati. Strana, ktorá sa po posledných voľbách tesne nedostala k štátnemu príspevku, bola odkázaná hľadať zdroje mimo verejných financií. Výsledok je pozoruhodný. „Celkovo od nich vyzbierala 288-tisíc eur, čo je trikrát viac ako všetky zvyšné väčšie strany dokopy,“ vyčísľuje organizácia.
Pripomína, že to vyplýva zo zoznamov, ktoré boli politické subjekty povinné zverejniť na svojich weboch do konca marca.
Ide pritom o dary presahujúce zákonom stanovený limit, teda viac než dvojnásobok minimálnej mzdy. V roku 2025 to predstavovalo 1 632 eur. Práve tieto vyššie príspevky najlepšie ukazujú, kto je ochotný financovať politiku aj mimo volebného obdobia a bez kampane.
Parlamentné strany bez potreby darcov
Na opačnej strane politickej scény je obraz výrazne odlišný. Tri parlamentné subjekty – Smer, Hlas a Hnutie Slovensko – nevykázali za celý rok ani jediný dar nad uvedený limit.
Ani ďalšie strany nevykazujú výraznejšiu aktivitu. SNS priznala jediný dar vo výške päťtisíc eur, SaS len tritisíc eur. V prípade Progresívneho Slovenska prispeli tisíckami eur výlučne europoslanci strany. KDH, ktoré má tradične širšiu darcovskú základňu, zaznamenalo tri dary v celkovej hodnote 51-tisíc eur.
Tieto údaje je potrebné čítať aj v širších súvislostiach. Prevádzka parlamentnej strany si ročne vyžaduje státisíce až milióny eur. Bez štátnych príspevkov by sa viaceré politické subjekty dostali do existenčných ťažkostí.
Stabilný príjem zo štátneho rozpočtu preto zjavne oslabuje motiváciu aktívne vyhľadávať podporu medzi sympatizantmi, členmi či podnikateľským prostredím.
Demokrati: návrat mecenášov
Demokrati sa ocitli v opačnej situácii. Keďže nemajú nárok na verejné peniaze, museli presvedčiť darcov, aby ich podporili priamo. Podarilo sa im osloviť 17 prispievateľov. Najväčším donorom bol podnikateľ z Michaloviec Ján Šubák so sumou 68-tisíc eur.
Nasledoval podnikateľ v gastronómii Dominik Sumbal s príspevkom 50-tisíc eur. Významné dary presahujúce 40-tisíc eur poskytli ešte Martina Lecká, ktorá podporila Demokratov, a Ladislav Packa podporil KDH.
Model financovania Demokratov tak v istom zmysle pripomína tradičnejší fundraisingový prístup známy zo zahraničia, v ktorom súkromné zdroje zohrávajú podstatnejšiu úlohu než v slovenskej realite.
Dlhodobá dominancia štátu
Súhrnné čísla zároveň potvrdzujú, že rok 2025 bol z pohľadu darcovskej aktivity utlmený. Jedenásť strán, ktoré sa v prieskumoch pohybujú nad tromi percentami alebo okolo nich, získalo spolu len 384-tisíc eur. Väčšie dary pritom vykázalo iba šesť z nich.
Pri porovnaní s volebnými rokmi je rozdiel ešte zreteľnejší. V roku 2024 dosiahli podľa knižnice darcov Transparency viac ako 1,4 milióna eur, v roku 2023 dokonca 4,5 milióna eur. „Ide však len o orientačné porovnanie, keďže tieto dáta vychádzajú z podrobnejších výročných správ, ktoré neraz obsahujú aj nižšie dary,“ dodáva inštitúcia.
Hoci tieto údaje vychádzajú z podrobnejších výročných správ a zahŕňajú aj menšie príspevky, základný trend je jednoznačný: financovanie politiky na Slovensku zostáva silne naviazané na volebný cyklus.
Dlhodobejší pohľad ukazuje ešte výraznejšiu nerovnováhu. Od roku 2002 získali politické strany zo súkromných zdrojov takmer 74 miliónov eur, zatiaľ čo zo štátneho rozpočtu dostali viac ako 310 miliónov eur. Do konca aktuálneho volebného obdobia by pritom táto suma mala narásť približne na 349 miliónov eur.
Slovenský model financovania politiky tak naďalej stojí predovšetkým na verejných peniazoch. Rok 2025 iba potvrdil, že bez tlaku volieb a bez finančnej núdze väčšina strán nepociťuje silný dôvod tento model meniť.
(facebook TIS, pmi)