Trojica predstaviteľov strany Smer Robert Fico, Tibor Gašpar a poradca premiéra Marek Para avizovali podanie trestného oznámenia na sudkyňu Špecializovaného trestného súdu Pamelu Záleskú pre podozrenie z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa.
Svoje podozrenia odvodzujú od písomného odôvodnenia dovolacieho rozsudku vo veci Dušana Kováčika, v ktorom súd okrem iného skritizoval mnohé pochybenia sudkyne Záleskej.
Najväčší problém je prekrúcanie dôkazu
Dovolací súd sudkyni vyčítal jej zaujatosť pre tajenie jej vzťahu s novinárkou Denníka N Monikou Tódovou procesným stranám, ktoré tak nemohli v tomto smere podať námietku zaujatosti.
Sudkyňa Záleská podľa dovolacieho súdu neprípustným spôsobom zhadzovala postupy obhajoby slovami ako „primitívne numerické vyjadrenie počtu jej návrhov na doplnenie dokazovania“, „obvinený okrem opakovanej sebaľútosti a obviňovania iných fakticky súdu nič iné neposkytol“, „obvinený obviňoval svedkov/spolupracujúcich obvinených (klamú, klamú a klamú, pretože majú výhody)“. Zároveň sudkyňa hodnotila obhajobu ako „neuveriteľne potupnú“.
V dovolaní súd ďalej uviedol, že sudkyňa svoje odôvodnenie rozsudku postavila na „neopodstatnenom odmietnutí celej obhajoby, v celku ako ničotnej so zjavne ironickou argumentáciou“, čo v kontexte ďalších dovolacím súdom uvedených skutočností vyvolalo podozrenia o jej zaujatosti.
Za zrejme najzávažnejšie pochybenie možno považovať skresľovanie dôkazov v neprospech Kováčika, pričom sudkyňa Záleská vyvodila záver, že Kováčik sa ako špeciálny prokurátor mohol dostať k utajovaným dokumentom v cudzích veciach a urobiť si z nich kópie mimo predpísaného postupu.
Na tento záver však nebol daný žiaden relevantný podklad, pretože svedkyňa (osoba v tom čase podriadená Kováčikovi na prokuratúre) v tomto smere vypovedala úplne iné skutočnosti. Svedkyňa v skutočnosti podľa rozsudku povedala, že taká možnosť by prichádzala do úvahy len vtedy, ak by bol konkrétny spis s utajovanou prílohou danému prokurátorovi naozaj vydaný. Zároveň si však nepamätala, že by takéto dokumenty vydala Kováčikovi v iných než jeho vlastných veciach.
Sudkyňa Pamela Záleská tak na základe „ničoho“ odvodila v priamom rozpore s výpoveďou svedkyne skutočnosť, že Kováčik mohol mať prístup k daným dokumentom. Dovolací senát tento záver označil za snahu prispôsobiť dôkaz vopred vytvorenému záveru, čo nielen vyvoláva pochybnosti o jej nezaujatosti, ale odporuje aj základným pravidlám logiky, s dodatkom, že nejde len o bežnú chybu v hodnotení dôkazov.
Trestné oznámenie pre učebnicový príklad nezákonnosti
Práve dané pochybenie tvorí základ na trestné oznámenie a podnet na disciplinárne konanie, ktoré avizovali predstavitelia strany Smer.
Predseda vlády Robert Fico na tlačovej konferencii s podpredsedom Národnej rady SR Tiborom Gašparom a poradcom premiéra a advokátom Marekom Parom predstavili verejnosti svoju snahu vyvodiť zodpovednosť voči sudkyni Záleskej pre jej rozhodovanie v procese s Kováčikom.
Premiér Fico v tejto súvislosti povedal, že „ak nebude v tomto učebnicovom príklade nezákonnosti vyvodená právna zodpovednosť voči sudkyni Špecializovaného trestného súdu Pamele Záleskej, zabudnime na akúkoľvek predstavu o právnom štáte na Slovensku. Zabudnime na to, že tu platia nejaké pravidlá“.
Podľa predsedu vlády sudkyňu „vôbec nezaujímali žiadne dôkazy v prospech Dušana Kováčika. Ona hľadala len dôkazy proti Dušanovi Kováčikovi. Dokonca s niektorými dôkazmi aj tak pracovala, aby ich prispôsobila tomuto rozhodnutiu“, s dodatkom, že podľa dovolacieho rozsudku Záleská „hrubo porušovala zákony“.
Sudkyňa Záleská mala byť podľa premiéra „už dávno vyradená zo sudcovského zboru“, a preto bude žiadať ministra spravodlivosti Borisa Suska, aby pre prípad Kováčika predložil návrh na disciplinárne stíhanie sudkyne. Na rovnaký postup vyzval Fico aj predsedu Špecializovaného trestného súdu.
Fico oznámil, že „podávajú trestné oznámenie na sudkyňu Záleskú pre zneužívanie právomoci verejného činiteľa, pod ktoré sa podpíše a zoberie zaň zodpovednosť“.
Advokát Para vyzdvihol v konaní Záleskej „systémové zlyhanie a závažnosť jej konania“. Para pri sudkyni hovorí o „osobnej zaujatosti pre vzťah s novinárkou, ktorý sa prejavil angažovanosťou sudkyne pri uložení ešte vyššieho trestu Kováčikovi, ako pôvodne navrhoval prokurátor“.
Advokát pripomenul aj rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktoré vytýkajú tajenie vzťahu sudkyne a novinárky a nepripúšťanie dôkazov v prospech Kováčika zo strany Záleskej, s otázkou, aká bola jej motivácia takto konať.
Predstavitelia politickej strany Smer poukázali aj na zlyhania sudkyne z minulosti či možné nezákonné konanie v budúcich konaniach, a preto je podľa nich potrebné vyvodiť zodpovednosť aj v trestnoprávnej rovine.
Združenie sudcov hovorí o nebezpečnom tlaku na sudcov
Sudkyňa Pamela Záleská sa k obvineniam voči svojej osobe vyjadrila aj prostredníctvom združenia (ktoré však nemá oficiálne náležitosti združenia) Za otvorenú justíciu (ZOJ), v ktorom pôsobí ako hovorkyňa. Združenie uviedlo, že ide o typický príklad kriminalizácie sudcu za jeho rozhodovaciu činnosť a zároveň o nebezpečný tlak politiky na justíciu.
ZOJ pripomína, že sporné rozhodnutie Záleskej v kauze bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika už predtým potvrdil odvolací súd a zmena prišla až v dovolacom konaní, ktoré je podľa združenia bežným korekčným nástrojom súdneho systému.
V tomto smere je pomerne zaujímavá skutočnosť, že trestné oznámenie nebolo podané pre trestný čin ohýbania práva, ale pre takmer totožný trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa.
Ohýbanie práva nikto nespomenul
Ohýbanie práva je pritom špecificky zamerané na trestnú činnosť sudcov, no súčasne nastavená skutková podstata tohto trestného činu podlieha masívnej kritike sudcov aj medzinárodných organizácií. Európska komisia pravidelne kritizuje Slovensko za zavedenie tejto skutkovej podstaty do právneho poriadku vo svojich výročných správach o právnom štáte.
Vzhľadom na skutočnosť, že bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (stála za zavedením trestného činu ohýbania práva do Trestného zákona) ho naviazala na plán obnovy, nie je možné ho zrušiť, hoci na úrovni ministerstva spravodlivosti a súdnej moci prebiehajú aktívne diskusie o zmenách či až zrušení tohto trestného činu.
Odsúdenie sudcov za trestný čin ohýbania práva je mimoriadne raritné a v nedávnej minulosti mohla verejnosť vidieť uznanie viny iba pri sudkyni Miriam Repákovej (akcia Búrka), ktorá sa k danej trestnej činnosti priznala v rámci dohody o vine a treste.
Generálna prokuratúra evidovala za rok 2022 až 114 trestných oznámení pre tento trestný čin, no relevantné podklady na vznesenie obvinenia boli iba v jednom prípade. V roku 2023 eviduje iba jedinú dohodu o vine a treste v tomto smere – podpísanú Miriam Repákovou.
Konflikt úmyslu a právneho názoru sudcu
Ani pri zneužívaní právomoci verejného činiteľa však nebude jednoduché trestne stíhať sudkyňu Záleskú, keďže sa do konfliktu dostane potreba preukázať jej úmysel konať nezákonne s problematikou právneho názoru sudcov.
Pri zneužívaní právomoci verejného činiteľa treba preukázať úmysel spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe či inému neoprávnený prospech a zároveň nezákonný výkon právomoci, jej prekročenie alebo nesplnenie povinnosti. Zrušený rozsudok alebo chybný právny názor sudcu samy osebe tento prah nenapĺňajú.
Zákon a judikatúra súdov sú v tomto smere pomerne jasné a konštantné – za právny názor nemôže byť sudca postihovaný.
Zákon o sudcoch a prísediacich pri základných právach sudcu špecificky uvádza, že sudca nemôže byť zvýhodňovaný alebo znevýhodňovaný pre svoje právne názory vyjadrené v rozhodovaní alebo pre svoje názory a postoje ako sudcu.
Najvyšší súd SR formuloval zásadu, že sudca nemôže byť postihnutý za svoj právny – hoci aj odlišný – názor, ak pri rozhodovaní konal podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, nezávisle a nestranne. Práve úmyselné konanie musí byť prítomné, aby bolo možné vyvodiť disciplinárnu zodpovednosť (rozhodnutie NS SR 1 Dso 3/2012).
Najvyšší správny súd SR pri posudzovaní disciplinárnej zodpovednosti sudcu dospel k záveru, že nie každé porušenie povinnosti sudcu o viazanosti právnym názorom Ústavného súdu SR je bez ďalšieho disciplinárnym previnením (rozhodnutie 47/2023 ZNSS).
Vysoký štandard ochrany sudcov zabezpečujú aj európske pravidlá. Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy CM/Rec(2010)12 uvádza, že výklad práva, hodnotenie dôkazov a zisťovanie skutkového stavu nemajú viesť k civilnej ani disciplinárnej zodpovednosti, iba ak by šlo o zlomyseľnosť alebo hrubú nedbanlivosť, a trestná zodpovednosť pri výkone sudcovskej funkcie má prichádzať do úvahy zásadne len pri zlomyseľnosti.
Ochrana súdnej moci pred vonkajšími zásahmi aj prostredníctvom trestného práva tak formovala silný „ochranný múr“ pred zasahovaním do rozhodovacej činnosti sudcov. Ak sudca pochybí, musí ísť o závažné pochybenie na vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti. Takto sa súdna moc chráni pred vonkajšími zásahmi.
Na trestné stíhanie sudcu musia byť splnené prísne kritéria
Na možné trestné stíhanie sudcu musia byť mimoriadne závažné dôvody, ktoré však nesmú byť v rovine jeho právneho názoru či jeho rozhodovacej činnosti. Musí byť daný konkrétny úmysel konať nezákonne takým spôsobom, že tým spôsobí inému ujmu alebo sebe prospech.
Táto hranica sa teda typicky prekračuje tam, kde už nejde o spor o výklad práva, ale o vedomé a účelové ohnutie pravidiel, úmyselné ignorovanie zákona, vedomé falšovanie alebo prekrúcanie dôkazov či rozhodovanie pod korupčným vplyvom.
Ústavný súd SR pri výklade zneužitia právomoci pracuje s názorom, že za zneužívanie právomoci verejného činiteľa možno považovať aj výkon právomoci v rozpore s jej účelom, a to zvlášť vtedy, ak je očividné, že ide o konanie v rozpore s verejným záujmom, uprednostňujúce osobný záujem či skupinové záujmy (PL. ÚS 7/2017).
Pri zodpovednosti sudcu za jeho rozhodnutie sa teda skúma, či je rozhodnutie ešte právne obhájiteľným výkladom. Ak je za hranou právneho názoru (svojvôle), potom sa skúma, či ide o disciplinárne previnenie sudcu alebo previnenie v trestnej rovine.
Verejnosť by mala vedieť, či a prečo došlo k chybám
Sudkyňa Záleská skutočne v konaní Dušana Kováčika pochybila. Udelila mu nadmerne vysoký trest (zmenený odvolacím súdom), rozhodovala zaujatá, nepripustila množstvo dôkazov obhajoby, o ktorej sa navyše vyjadrovala v odôvodnení rozsudku neprípustným a ponižujúcim spôsobom, a napokon aj zjavne prekrútila dôkaz v neprospech obvineného. To všetko konštatoval v dovolaní Najvyšší súd SR.
Je však otázne, či to bude stačiť na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti. Podľa súčasne nastavených pravidiel to bude skôr nereálne, hoci ide o množstvo pochybení. Podstatné je, že chýba preukázateľný úmysel škodiť Kováčikovi či zadovažovať prospech pre iného (napríklad pre Tódovú).
Sudkyňa jednoducho povie, že rozhodla na základe dôkazov a podľa svojho právneho názoru. Orgány činné v trestnom konaní budú musieť preukázať opak, a to na základe jednoznačných dôkazov. To sa javí ako mimoriadne nepravdepodobné.
Omnoho schodnejšie sa javí disciplinárne konanie, ktoré voči Záleskej avizoval premiér Fico prostredníctvom ministra spravodlivosti.
Dané množstvo pochybení by nemalo ostať bez odozvy a ani sudcovia nie sú imúnni voči zodpovednosti za svoje omyly. Ak prípadné disciplinárne konanie preukáže pochybenia, rozhodnutie disciplinárneho súdu môže byť pre sudkyňu závažné. V minulosti už za svoje pochybenia bola disciplinárne trestaná a závažné disciplinárne previnenie je zákonný dôvod, pre ktorý môže byť sudca až zbavený svojej funkcie, ak o tom rozhodne disciplinárny senát.
Ak disciplinárny súd nebude konštatovať previnenie Záleskej, svoje dôvody a zákonnosť pochybení sudkyne vysvetlí v rozhodnutí.
Verejnosť by však mala vedieť, prečo v takom spoločensky závažnom prípade došlo k takým masívnym chybám a či za ne niekto aj ponesie zodpovednosť.
To nie je žiaden útok na súdnu moc. Ide o zabezpečenie dôvery verejnosti v justíciu samu osebe.