Prípadná prehra by otriasla pozíciou Majerského ako šéfa KDH a zároveň by signalizovala oslabenie kresťanských demokratov pred budúcoročnými parlamentnými voľbami. Ako nakoniec voľby dopadnú, závisí aj od mobilizácie voličov.
Nemenej dôležitá bude schopnosť kandidátov získať podporu iných relevantných politických strán. V prípade, že by vládna koalícia aj opozícia prišli s vlastnými kandidátmi, hlasy by sa rozdelili a výsledok volieb by bol otvorený.
Ak by Smer, SNS a Hlas nemali vlastného kandidáta a rovnako ani parlamentná opozícia, je pravdepodobné, že by išlo viac-menej o súboj pripomínajúci republikovú úroveň.
Treba však podotknúť, že župné voľby, ktoré budú zároveň spojené aj s obecnými voľbami, majú tradične nižšiu volebnú účasť ako parlamentné. Tie budú v roku 2027, pričom sa dá počítať skôr s vyššou účasťou, ktorá sa prejaví aj na ziskoch jednotlivých politických strán.
Rovnako sa dá predpokladať, že kampaň Mazureka a Majerského bude napätá. Ak sa k podpore šéfa KDH pridá PS vedené Michalom Šimečkom, kandidát Republiky bude tento moment tvrdo využívať a poukazovať na spojenie progresívcov s kresťanskými demokratmi.
Faktom však je, že na regionálnej úrovni sú viac než kultúrno-etické zápasy rozhodujúce manažérske zručnosti, starostlivosť o regionálne cesty, domovy sociálnych služieb, školské zariadenia, múzeá, knižnice, divadlá a využívanie európskych peňazí.
Zlá motivácia Mazureka, odkázal šéf KDH
Líder KDH sa usiluje získať pre seba podporu parlamentnej opozície. Priblížil, že sa už uskutočnilo kolo rokovaní s takmer všetkými stranami, dohodu však zatiaľ neuzatvorili. „Rokovania prebiehajú a budú určite prebiehať nejaké týždne,“ povedal nedávno v relácii Politika 24 v televízii Joj 24.
Spomenul vyjadrenie Mazureka, že jeho úlohou má byť zničenie KDH. „Ak má byť toto motív, zničiť politickú stranu v župných voľbách, tak to je podľa mňa zlá motivácia,“ mienil Majerský. Na otázku, či by prehra otriasla jeho pozíciou predsedu KDH, jasne neodpovedal. „To budeme riešiť potom,“ poznamenal.
Matovičovci zatiaľ nepovedali áno
Šéf parlamentného poslaneckého klubu Hnutia Slovensko Michal Šipoš hovorí o rokovaniach na viacerých úrovniach. „Ešte sme nedospeli k tomu, koho konkrétne podporíme a či vôbec niekoho. Pre nás je hlavná priorita žilinská župa a aby jej súčasná županka Erika Jurinova obhájila v ďalších voľbách svoj post. Tomu prispôsobujeme aj svoju stratégiu,“ vyjadril sa pre Štandard Šipoš.
Proti Jurinovej má kandidovať poslanec parlamentu za KDH Igor Janckulík. „Uvidíme, sme zvedaví, či sa vieme dohodnúť na nejakom kompromise alebo si každý pôjde svoje,“ priblížil Šipoš. Nevylúčil, že by Majerského v Prešove mohla podporiť celá parlamentná opozícia. Zdôraznil však, že pre hnutie je prioritou spomínaná Jurinová.
SaS informovala Štandard, že Majerského podporuje. Liberáli však priamo neodpovedali, či je ich snahou, aby celá parlamentná opozícia mala svojho kandidáta.
Vyčkávanie Smeru a náznaky o Mazurekovi
Zatiaľ nie je jasné, čo urobia v Prešovskom kraji strany vládnej koalície. Najsilnejší Smer ešte neoznámil meno ani jedného svojho kandidáta na župana. Strana uviedla, že „rokovania a pracovné stretnutia na krajskej úrovni stále pokračujú“. O výsledkoch chce Smer informovať až neskôr.
Niečo však už signalizoval jeho predseda Robert Fico. Povedal, že PS podporí Majerského za župana výmenou za vyhlásenie KDH, ktoré na nedávnom sneme prijalo stanovisko, že nepôjde do vlády so Smerom, s Hlasom, SNS a Republikou. Premiér v relácii Sobotné dialógy STVR koncom marca tvrdil, že ide o politický biznis.
Zároveň naznačil podporu Mazurekovi, ak nebude dohoda na nejakom ďalšom kandidátovi. Ak budú mať voliči Smeru dvojicu Majerský – Mazurek, podľa Fica „budú veľmi presne vedieť, koho majú voliť, a Majerský to nebude“.
Kaliňák z Hlasu: Netreba osem žúp
Hlas pôvodne zvažoval, že by sa o kreslo župana v Prešovskom kraji mohol uchádzať súčasný štátny tajomník rezortu vnútra Michal Kaliňak. Z toho však zišlo. Nepriamo to vyplýva aj z vyjadrenia Kaliňáka pre Štandard.
„Neuvažujem o kandidatúre na župana ani na poslanca krajského parlamentu, pretože po osobných skúsenostiach a širšom vnímaní postavenia samosprávy som presvedčený, že Slovensko nepotrebuje ani osem vyšších územných celkov, ani samosprávne kraje s postavením, ktoré majú,“ zhodnotil Kaliňák.
Nechcel sa vyjadrovať k tomu, ako bude postupovať Hlas. Upozornil však, že s Mazurekom by mal problém. „Nezachytil som žiadnu tému, ktorú by ponúkal voličom. Pamätám si však jeho pôsobenie v prítomnosti Mariana Kotlebu, čo mňa osobne vyrušuje,“ podotkol.
Rozhodnutie o postoji Hlasu k župným voľbám v Prešovskom kraji nechcel Kaliňák komentovať, pretože otázku župných a komunálnych volieb v strane neuzatvorili.
Od ministra k županovi?
Karty by mohol v prešovskej župe zamiešať minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuel Migaľ. Pôvodne poslanca Hlasu do vlády po koaličnej kríze nominoval Smer. Otázkou je, či ho Ficova strana podporí v krajských voľbách.
Minister Štandardu povedal, že mu nie je ľahostajné, že kraj s takou polohou a prírodným potenciálom figuruje v správach NKÚ ako jeden z najproblémovejších. „Momentálne sa plne sústreďujem na prípravu nového programovacieho obdobia, ktoré prinesie Slovensku takmer 20 miliárd eur, a Prešovský kraj bude mať šancu dostať jeden z posledných veľkých európskych impulzov,“ ozrejmil minister.
To, či sa rozhodne priamo v kraji angažovať, mieni včas povedať. „Nebudem ani potvrdzovať, ani vyvracať špekulácie. Ľudia si v Prešovskom kraji zaslúžia mať na výber niekoho, kto ich skutočne inšpiruje, a nielen voliť menšie zlo,“ priblížil Migaľ.
Klus: Po sneme KDH má Smer dôvod navyše poraziť Majerského
Politický analytik Martin Klus z agentúry Scio zhodnotil, že ich prieskumy v Prešovskom kraji nateraz ukazujú skôr smerovanie ku kontinuite, ale vzhľadom na skúsenosť so známym „vrecom zemiakov“ v Banskobystrickom kraji je opatrnosť v akýchkoľvek predikciách a hodnoteniach na mieste.
Zmienka Klusa o vreci súvisí s niekdajším Ficovým vyjadrením, že Mariana Kotlebu porazí aj vrece zemiakov, čo sa však nestalo a Kotleba sa napokon stal županom.
Klus si myslí, že ak by Majerský neuspel v župných voľbách, mohlo by to mať zásadný vplyv. „A nielen naňho osobne v pozícii predsedu strany, ale aj na stranu samu osebe,“ upozornil.
Otázkou je, či Smer bude mať záujem na porážke Majerského. Podľa Klusa sa verejnosť dozvie veľmi rýchlo, či strana v Prešovskom kraji, v ktorom má nemalú voličskú podporu, nasadí svojho kandidáta alebo nie.
„Pokiaľ nie, odpoveď je jasná. Nepriamou či dokonca priamou podporou kandidáta právoplatne odsúdeného za extrémizmus chcú oslabiť predsedu opozičnej strany aj stranu samotnú. Nakoniec, majú na to po sneme KDH, ktorý ich označil za neprijateľných pre budúcu spoluprácu, o dôvod navyše,“ zhodnotil Klus možnú motiváciu Smeru.
Pripustil, že ak by Smer, Hlas a SNS nenasadili vlastného kandidáta a opozícia by sa zhodla na Majerskom, do istej miery by mohlo ísť o predsunutý zápas, ako by to asi vyzeralo v parlamentných voľbách. „Treba však pri hľadaní paralel mať na pamäti aj celkom iný volebný systém či mieru účasti voličov na týchto voľbách v porovnaní s tými parlamentnými,“ uzavrel analytik.
Dve volebné obdobia županom
Majerský je na čele kraja od roku 2017. V posledných voľbách v roku 2022 ho podporili strany Sme rodina, SaS, Za ľudí. Jeho protikandidát Michal Kaliňák sa opieral o materský Hlas aj o Smer, SNS a Maďarskú alianciu. Skončil druhý a tretí najvyšší počet hlasov mal Mazurek z Republiky.
Spojené voľby do orgánov miest a obcí a samosprávnych krajov sa majú uskutočniť tento rok 24. októbra.
(su, mmi)