Vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom sa po voľbách u južného suseda dostali opäť do centra politickej diskusie. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) v relácii O 5 minút 12 v STVR odmietol, že by hrozilo ich zhoršenie. „Slovensko-maďarské vzťahy sú podľa môjho názoru na dobrej úrovni a príchodom nového premiéra sa nezhoršia,“ myslí si.
Je podľa neho potrebné počkať na programové vyhlásenie novej maďarskej vlády. Pozitívne však hodnotí jeho podporu regionálnej spolupráce. „Je za spoluprácu vo V4, čo je pozitívny signál,“ dodal na adresu Pétera Magyara.
Opozičný europoslanec Ľudovít Ódor (PS) vníma nového maďarského lídra ako jednoznačne proeurópskeho politika, aj napriek jeho pragmatickým vyjadreniam smerom k Rusku. Víťaz nedávnych volieb totiž deklaroval záujem čerpať ropu a plyn z Ruska, odmieta tiež rýchle prijatie Ukrajiny do Európskej únie či vojenskú pomoc Kyjevu.
Je toho názoru, že Magyar zdedí komplikovanú situáciu po dlhoročnej vláde Viktora Orbána. Poukázal na kontrolu médií a deformovaný volebný systém, ktorý podľa neho zvýhodňoval vládnu stranu. Zahraničnopolitické smerovanie Maďarska preto podľa Ódora zostane ukotvené na Západe, hoci nový premiér môže v niektorých otázkach vystupovať pragmaticky.
Spor o Benešove dekréty
Jednou z najcitlivejších tém diskusie sa opäť stali Benešove dekréty. Péter Magyar ich v kampani kritizoval a označil za neakceptovateľné, ak vedú k zásahom do vlastníckych práv alebo trestaniu názorov.
Ódor zdôraznil, že cieľom PS je riešiť konkrétne problémy súčasnosti. „Nechceme otvárať minulosť, len nechceme, aby vznikali nové právne prípady na základe 70-ročných dekrétov,“ vysvetlil s tým, že ide najmä o právnu istotu a ochranu vlastníckych práv. Tému vníma aj v európskom kontexte, kde sa diskutuje o jej právnych následkoch.
„Je to kriminalizovanie ľudí za názor, čo nemá obdobu v Európskej únii,“ zhodnotil Ódor. Progresívci podali už pre legislatívu, ktorá má trestať ľudí spochybňujúcich Benešove dekréty, návrh na Ústavný súd SR. Po prípadnej výhre PS v parlamentných voľbách sú však pripravení tento paragraf zrušiť.
Minister Blanár však akékoľvek spochybňovanie týchto dokumentov odmieta: „Benešove dekréty sú základom našej suverénnej štátnosti po druhej svetovej vojne.“ Zároveň bráni aj legislatívu. Podľa neho nejde o obmedzovanie diskusie, ale o ochranu štátnosti. „Nikomu sa ústa nezatvárajú, diskutovať sa môže,“ povedal.
Blanár zároveň obvinil PS, že otvorením tejto témy zbytočne vyvoláva napätie. „Vyťahujete maďarskú kartu, aby ste zhoršili vzťahy,“ odkázal opozícii.
Aj keď v kampani zazneli ostré vyjadrenia zo strany Maďarska, slovenská vláda diplomatickú krízu neočakáva. „Nevidím dôvod na diplomatickú vojnu,“ naznačil minister s tým, že Slovensko má funkčný právny štát a prípadné spory je možné riešiť cez súdy.
Prízvukoval, že žiadne systematické porušovanie práv maďarskej menšiny na Slovensku sa nedeje.
Zvážanie migrantov a volanie do Ruska
Diskusia sa dotkla aj citlivej témy migrácie. Magyar po voľbách vyhlásil, že migranti mohli byť využívaní v politickom boji, a zvážaní na slovenské hranice, čo slovenská vláda odmieta. Blanár tieto tvrdenia označil za „konšpiračnú hlúposť“ a pripomenul, že počas migračnej vlny bol Smer v opozícii.
Zároveň tvrdí, že terajšia vláda po nástupe okamžite prijala opatrenia, ktoré migráciu výrazne obmedzili.
Ódor, ktorý bol v tom čase premiérom úradníckej vlády, naopak, pripustil, že existovali indície o organizovanom charaktere migračných tokov. „Mali sme náznaky, že je to organizované,“ uviedol, no zároveň priznal, že dôkazy k dispozícii nemal. Argumentoval tiež tým, že potvrdenia vydávané migrantom, ktoré umožňovali voľný pohyb, zaviedla práve strana Smer. A v čase krízy ich chcel ako predseda úradníckej vlády zrušiť, no poslanci neprišli do práce. „Ako premiér úradníckej vlády som mal obmedzené právomoci,“ dodal.
Prezradil tiež, že touto otázkou sa chcú zaoberať aj maďarské orgány, ktoré vec vyšetrujú. Šéf diplomacie reagoval, že on o tom nevie a vedomosť Ódora len dokazuje, že je v úzkom kontakte s maďarskou stranou, ktorá vyhrala voľby.
Ďalšou spornou témou boli vzťahy s Ruskom. V diskusii zaznel aj prepis telefonátu medzi ruským ministrom zahraničia Sergejom Lavrovom a maďarským ministrom zahraničných vecí Péterom Szijjártóm. Otázkou zostáva, či Slovensko nebolo súčasťou koordinovaného postupu s Maďarskom a Ruskom. Blanár však odmietol, že by slovenská vláda konala v rozpore s jednotou EÚ.
„Obsah musí vysvetliť maďarský minister zahraničných vecí,“ reagoval na zverejnené informácie.
Energetika ako kľúčová téma
Jednou z najdôležitejších častí diskusie bola energetika, najmä otázka ropovodu Družba. Slovensko je stále závislé od dodávok ropy, pričom vojna na Ukrajine priniesla nové riziká a od januára stále do krajiny neprúdi ropa cez Družbu.
Blanár zdôraznil, že Slovensko má výnimku na dovoz ruskej ropy a chce ju využiť. „Ukrajina má povinnosť zabezpečiť tranzit, keďže je asociovanou krajinou EÚ,“ ozrejmil. Zároveň kritizoval nedostatočnú spoluprácu zo strany Ukrajiny pri preverovaní poškodenia Družby.
Ódor upozornil na strategické riziko závislosti od ropovodu, ktorý vedie cez vojnovú zónu. „Je nezmysel spoliehať sa na ropovod vo vojnovom území,“ skonštatoval.
Vláda mala podľa jeho slov už dávno viac investovať do diverzifikácie zdrojov. Poukázal pritom na Českú republiku, ktorá zvládla prechod na alternatívne dodávky efektívnejšie. V nadväznosti na tému sa venovali aj cenám pohonných hmôt. Opozícia považuje za paradoxné, že počas využívania ruskej ropy patrilo Slovensko medzi krajiny s vyššími cenami, zatiaľ čo v súčasnosti sú ceny nižšie.
Blanár to vysvetľuje opatreniami vlády vrátane regulácie a využívania štátnych rezerv. Zdôraznil, že ceny sa podarilo stabilizovať tak, aby neohrozovali ekonomiku.
Napriek sporom sa obe strany zhodujú na potrebe diverzifikácie energetických zdrojov. Rozdiel je v tempe a spôsobe jej realizácie. Blanár upozorňuje, že úplné odstrihnutie od ruskej ropy si vyžaduje vysoké investície. „Slovnaft potrebuje investovať až 250 miliónov eur na prispôsobenie technológie,“ priblížil.
Zahraničné vzťahy a volebné právo
V záverečnej časti debaty sa diskutéri dotkli aj spojencov Slovenska v zahraničí, a to najmä v nadväznosti na výroky premiéra Roberta Fica (Smer), že je dôležité sa zamyslieť, kto je náš spojenec.
Blanár upozornil na meniace sa geopolitické prostredie a možné oslabenie úlohy Spojených štátov v NATO. Tvrdí, že Európa musí posilniť vlastné obranné kapacity. „Musíme sa vážne zaoberať tým, že si budeme vedieť zabezpečiť obranu aj bez USA,“ doplnil.
Ódor poukázal aj na vyjadrenia ďalších predstaviteľov koalície, ktoré spochybňujú členstvo v EÚ či NATO. Obavy vyvolávajú aj úvahy o neutralite: „Dúfam, že nejde o snahu pripraviť referendum o vystúpení z týchto štruktúr.“
Obaja sa však zhodli na potrebe posilniť európske obranné kapacity. Europoslanec za PS prízvukoval, že aj opozícia upozorňuje na riziká spojené s politikou USA.
Výraznú polemiku vyvolala aj plánovaná zmena pravidiel hlasovania zo zahraničia. Vláda chce obmedziť korešpondenčné hlasovanie a presunúť voľbu poštou na zastupiteľské úrady. Blanár to obhajoval ústavnosťou: „Korešpondenčné hlasovanie nie je v súlade s princípom tajnosti voľby.“
Občania budú mať podľa jeho slov v zahraničí stále možnosť voliť, hoci za cenu cestovania. „Demokracia niečo stojí,“ dodal.
Jeho oponent považuje tieto zmeny za krok späť. Podľa Ódora ide o snahu obmedziť účasť voličov zo zahraničia. Pripomenul, že Slovensko dlhodobo čelí odlivu obyvateľov, a obmedzovanie ich práv môže ešte viac oslabiť väzby s krajinou.