Záver minulého týždňa na burzových trhoch sa nedal opísať inak ako eufória. Dva hlavné americké indexy – S&P 500 a technologický Nasdaq – sa obchodovali na historicky rekordných hodnotách. Tieto americké indexy tak nielen vymazali straty z iránskej vojny, ale dokonca zvýšili svoju hodnotu oproti stavu pred vypuknutím konfliktu.
Odtrhnuté od reality: plynový paradox a Hormuz
Tento rast by bol ospravedlniteľný, keby sme mali na stole podpísanú mierovú zmluvu, ktorá by nielen jasne definovala pravidlá, ale hlavne by spoľahlivo zaistila pokoj a ekonomickú prosperitu na ďalších desať rokov. Nič také však nemáme.
Cena ropy sa pod vplyvom správy, že Hormuzský prieliv je otvorený, prepadla o viac ako desatinu. Ešte zaujímavejší bol prepad pri zemnom plyne. Vývoj cien zemného plynu, predovšetkým v Európe, však jasne ukazuje, ako veľmi sú trhy odtrhnuté od reality. Je pochopiteľné, že cena plynu reaguje poklesom, ale keď sa pozrieme na vývoj plnenia napríklad v českých zásobníkoch a porovnáme ho s minulým rokom, zistíme dve zásadné veci.
Po prvé, zásobníky sú po zime vyčerpané viac ako v minulom roku. V roku 2025 poklesla naplnenosť na 25 percent, zatiaľ čo tento rok zostúpila na 21 percent. Analogickú situáciu nájdeme prakticky vo všetkých európskych krajinách.
Po druhé, a to je ešte dôležitejšie, zásobníky sa môžu oficiálne plniť od 1. apríla. V minulom roku sa už počas štvrtého mesiaca začali pomaly dopĺňať, no tento rok začal objem plynu v zásobníkoch stúpať prakticky až teraz, v druhej polovici mesiaca.
Je to logické, pretože nikto nechce v súčasnosti platiť horibilné sumy za veľmi drahý plyn. Všetci sa spoliehajú na pokles cien, ktorý by prišiel v prípade ukončenia konfliktu. Problémom však je, že kým sa tankery naložené plynom dostanú z Perzského zálivu do Európy alebo Ázie, ubehne uplynie aj viac.
Práve letné prázdniny predstavujú obdobie, keď sa zásobníky plnia najvyšším tempom. Vzhľadom na aktuálnu nízku naplnenosť nás tak čaká veľmi horúce plynové leto. Pokles cien bol natoľko razantný, že plyn zlacnel viac ako pred rokom, a to práve v kľúčovom období letného dopĺňania. To z fundamentálneho hľadiska skrátka nedáva zmysel.
Celý príbeh o skorom konci konfliktu však počas víkendu utrpel ranu v podobe oznámenia iránskej strany o uzavretí celého prielivu z dôvodu americkej blokády. Podľa očakávaní tak v pondelok ráno rástli ceny ropy a predovšetkým zemného plynu, ktorého cena predtým vzhľadom na riziká nezmyselne klesla. Pred investormi sa tak otvára veľmi ťažká otázka, ako obchodovať v čase informačného šumu, keď jediné vyhlásenie dokáže zmeniť trend na rope alebo na akciovom trhu.
Čo teda sledovať, aby sme si mohli byť naozaj istí, že konflikt je na konci? Odpoveďou sú tvrdé dáta o počte lodí, ktoré v daný deň preplávajú Hormuzským prielivom. Pred vypuknutím krízy predstavoval denný priemer približne 130 lodí. Odvtedy ich najviac preplávalo 15. apríla, a to iba 19. Počas posledného víkendu sa tento počet znovu prepadol na päť plavidiel a v pondelok ich počítadlo ukazovalo osem. Inými slovami, od konca krízy sme stále veľmi ďaleko. Kým sa priepustnosť nevráti minimálne k stovke lodí za deň, o konci iránskej krízy nemôže byť reč.
Stratégia TINA a viera v technologické giganty
Na amerických akciových trhoch sme tak mohli sledovať návrat k stratégii TINA (There Is No Alternative). Investori vedia, že na každý náznak konca iránskej krízy bude trh reagovať pozitívne, a preto sa oplatí staviť predovšetkým na osvedčené tituly z elitného klubu Magnificent Seven. Pozornosť sa upiera najmä na tie spoločnosti, ktoré v posledných mesiacoch stratili značnú časť svojej hodnoty, čo sú dominantne akcie Microsoftu a Mety.
Tieto poklesy mali, samozrejme, svoje špecifické dôvody. Jazykový model Microsoftu s názvom Copilot aj napriek masívnym investíciám, počiatočným prísľubom a širokej základni potenciálnych klientov nedokázal preraziť a s veľkou pravdepodobnosťou sa nezaradí medzi tri najlepšie nástroje umelej inteligencie.
V prípade Mety ide predovšetkým o riziko nových súdnych sporov a dlhodobo chýbajúcu perspektívu diverzifikovať podnikanie mimo predaja reklamy. Investori však na tieto hrozby zabudli a k obom titulom sa vrátili v presvedčení, že nás čaká ďalšie obdobie rastu, ak sa Donaldovi Trumpovi podarí doviesť mierové rokovania do konca. V každom prípade platí, že trhy viac počúvajú amerického prezidenta ako odmietavé postoje Iránu.
Výsledková sezóna: provízia z paniky
Existuje tu však ešte jeden objektívny dôvod, prečo by trhy mohli rásť. Ide o dôvod oveľa prozaickejší ako predstavy amerického prezidenta Trumpa, ktorý vojnu v Iráne len za minulý mesiac vyhral už niekoľkokrát.
Týmto fundamentom je výsledková sezóna za prvý kvartál roku 2026. Ohlasovanie výsledkov sa začína tradične americkým bankovým sektorom. Ten tento rok odštartoval sľubne, pričom očakávania analytikov prekonalo 45 zo 65 firiem.
Bank of America a Morgan Stanley hlásia skokový rast ziskov o 25 percent, respektíve o 29 percent a ich akcie z logiky veci posilňujú. Z geopolitického chaosu naplno ťaží Citigroup, ktorá vykázala nárast čistého zisku o 42 percent. Trh ale neodpúšťa zaváhanie. Zisk Wells Fargo sa síce zvýšil, pre slabšie tržby sa však jej akcie prepadli o 5,6 percenta. JPMorgan zase doplatila na fakt, že jej úspech už bol v cenách plne započítaný.
Panika na trhoch naopak sype miliardy do ETF-iek gigantu BlackRock. Pri bližšom preskúmaní výsledkov amerických bánk sa jasne ukázalo, že v prvom štvrťroku enormne narástli zisky ich tradingových divízií. Nie je to o tom, že by tieto banky disponovali neverejnými informáciami, ukazuje to skôr na skutočnosť, že v čase zvýšenej volatility dokážu solídne profitovať iba profesionáli.
Zdá sa teda, že kým pre drobných sporiteľov je geopolitická búrka dôvodom na bezsenné noci, pre veľké banky predstavuje len ďalší priaznivý vietor do plachiet. Kasíno totiž nakoniec vždy vyhráva, najmä keď si samo môže určovať pravidlá hry. Znovu sa tak potvrdzuje stará známa pravda, že najlepšou obranou proti trhovej panike je účtovať si z nej tučnú províziu.
