Nemecko už desaťročia čerpá svoj priemyselný imidž zo svojho úspešného exportného modelu. Autá, stroje a chemikálie tvorili ekonomickú DNA krajiny. Tento model však začína upadať. Slabý dopyt, rastúca konkurencia z Číny a štrukturálne problémy uvrhli priemysel do najdlhšej fázy stagnácie od druhej svetovej vojny.
Čísla sú nemilosrdné. Každý mesiac miznú z nemeckého priemyslu tisíce pracovných miest a kedysi dominantný automobilový sektor sa viditeľne zmenšuje. Zisky sa prepadajú: Mercedesu-Benz o 49 percent, Volkswagenu o 44 percent. Táto automobilka plánuje do roku 2030 zrušiť 50-tisíc pracovných miest. Dokonca aj spoločnosť Porsche zaznamenala prudký pokles prevádzkového zisku.
Priemyselná základňa najsilnejšej európskej krajiny sa oslabuje. Hoci služby predstavujú až 70 percent celkovej produkcie krajiny, sú naďalej úzko prepojené s priemyslom. Ak sa táto základňa bude ďalej zhoršovať, celé hodnotové reťazce sa môžu dostať pod tlak stagnácie.
Reštrukturalizácia namiesto záchrany
Politická reakcia sa nezameriava len na zachovanie starého modelu. Berlín sa čoraz viac orientuje na štrukturálnu prestavbu priemyslu s rastúcim dôrazom na obrannú výrobu. Výrobcovia automobilov presúvajú časť svojej produkcie do vojenskej výroby a subdodávatelia sa začínajú tiež viac orientovať na obranné technológie. Tento posun odráža hospodárske tlaky aj geopolitický vývoj.
Neistota v súvislosti s americkými bezpečnostnými zárukami a vyzbrojovaním Európy výrazne zvyšuje dopyt po vojenskej produkcii. Verejné programy, nové finančné nástroje a vládne objednávky vyvolali v Nemecku investície vo výške takmer jedného bilióna eur.
Aj zástupcovia nemeckého priemyslu sa už otvorene vyjadrujú o novom smerovaní. Výkonný riaditeľ spoločnosti Schaeffler Klaus Rosenfeld pre Wall Street Journal povedal: „Veľkým trendom v nemeckom hospodárstve je, že ľudia sa oveľa viac ako predtým pýtajú: ‚Ako môžeme prispieť k tomu, čo sa za posledné roky nepodarilo – obnoviť schopnosť brániť sa?‘ A to je to, čo robíme.“
Zároveň opisuje nálady ľudí, ktoré v spoločnosti pozoruje: „V Nemecku je veľa nárekov. Ak sa budú všetci stále len sťažovať, že je všetko hrozné, nič nebude fungovať. Musíme si vyhrnúť rukávy.“
Spolková ministerka hospodárstva za CDU Katherina Reicheová zasa zdôrazňuje, že Európa musí byť schopná brániť sa, a to znamená aj vybudovanie silného bezpečnostného a obranného priemyslu, na ktorý sa Nemci budú môcť spoľahnúť. Šéfka rezortu pritom presadzuje konverziu existujúcich priemyselných odvetví v krajine.
Nová dynamika v starých továrňach
Transformáciu je už vidieť aj v tradičných priemyselných podnikoch. Zariadenia, ktoré kedysi vyrábali motory pre osobné automobily, čoraz častejšie produkujú komponenty pre vojenské systémy. Spoločnosť Deutz sa v tomto smere výrazne posunula.
Jej generálny riaditeľ Sebastian Schulte opisuje strategický posun, v rámci ktorého sa transformácia spoločnosti stala jeho kľúčovou úlohou. „To, čo funguje pri motoroch a banských zariadeniach, bude fungovať aj v obrannom priemysle,“ prízvukuje s dôvetkom, že ich firma sa zameriava na rýchlosť, priemyselné škálovanie a stabilné dodávateľské reťazce.
Deutz v súčasnosti dodáva pohonné sústavy pre vojenské technológie vrátane generátorov pre raketový systém Patriot, ako aj komponenty pre bezpilotné systémy a obrnené vozidlá. Zatiaľ čo tradičné zbrojárske spoločnosti často zväčšujú svoje výrobné kapacity pomaly, dosiaľ najmä priemyselné firmy využívajú svoje skúsenosti z vysokokonkurenčného automobilového trhu na rýchlu prestavbu výrobných liniek a efektívnu organizáciu dodávateľských reťazcov.
Účinok sa už dá merať. Zatiaľ čo mnohé priemyselné spoločnosti rušia pracovné miesta, firmy s rastúcim podielom na trhu sa stabilizujú alebo dokonca expandujú. Spoločnosť Deutz dokázala zvýšiť svoj predaj a vyhnúť sa veľkému prepúšťaniu, pretože zamestnanci boli presunutí do nových výrobných odvetví.
Nemecké firmy a s nimi aj celá krajina tak prechádzajú zásadnou štrukturálnou zmenou. Priemysel nezaniká, ale mení svoj charakter. Namiesto spotrebného tovaru pre svetový trh sa do popredia začína dostávať vojenská výroba.
Hoci sa takéto smerovanie dá ekonomicky pochopiť, má aj svoje riziká, pretože nahrádza model orientovaný na vývoz systémom, ktorý je do veľkej miery závislý od vládneho dopytu a geopolitického napätia.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.