Kontrolóri upozorňujú, že viaceré zdravotné registre spravované Národným centrom zdravotníckych informácií (NCZI) sú neaktuálne alebo len čiastočne funkčné. Najvážnejšia situácia je v Národnom onkologickom registri, kde disponujú najnovšími kompletnými údajmi spred deviatich rokov.
Kontrolóri zároveň konštatovali, že štát nemá objektívne informácie ani o počte novodiagnostikovaných pacientov.
„Bez takýchto informácií hrozí riziko, že ich počty sa budú stále len odhadovať, a preto nebudú dostatočne presné a spoľahlivé na tvorbu a výkon štátnej zdravotnej politiky ani na stanovenie skríningových a preventívnych opatrení,“ spresňuje kontrolný úrad na svojej webovej stránke.
Z dvanástich registrov sú funkčné štyri
NCZI spravovalo v závere roka 2025 celkom dvanásť registrov. Aktuálne je ich už trinásť. Podľa kontrolórov je možné za funkčné považovať štyri registre – Národný register vrodených chýb, Národný register tuberkulózy, Národný register asistovanej reprodukcie a od januára 2025 aj Národný artroplastický register.
Ďalej ide o Národný register zápalových reumatických chorôb, Národný onkologický register, Národný neurologický register, Národný register chorôb obehovej sústavy, Národný register chronických pľúcnych chorôb, Národný register diabetes mellitus, Národný skríningový register, Národný register osôb s podozrením na ich zanedbávanie, týranie, zneužívanie a osôb, na ktorých bolo páchané násilie.
Od januára 2026 mal vzniknúť aj Národný register duševných ochorení.
Problémom je spôsob zberu dát
Podľa podpredsedníčky kontrolného úradu Henriety Crkoňovej je problém aj v spôsobe zberu údajov. NCZI vraj nevyužíva dostatočne dáta, ktoré má k dispozícii z iných zdrojov, a namiesto toho ich opakovane žiada od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
„Musíme zanalyzovať rozsah zbieraných dát, prepájať ich jednotlivé zdroje, a nie iba zaťažovať poskytovateľov neustálym vypĺňaním údajov. V tomto smere sú stále významné rezervy,“ upozornila.
Dotazníkový prieskum kontrolórov medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti ukázal, že viac ako tretina z nich považuje metodiku zberu dát za nezrozumiteľnú a mnohí označili vyplňovanie údajov za časovo náročné. Používatelia dát zároveň poukazujú na ich neaktuálnosť a nepresnosť.
Crkoňová vysvetlila, že kvalitná štátna zdravotná politika výrazne závisí od kvality a aktuálnosti dát. „Ak napríklad nevieme, aký druh onkologického ochorenia je na vzostupe, nevieme zacieliť financie na jeho prevenciu či nové lieky,“ spresnila.
Nedostatky v najexponovanejších oblastiach
Kontrola poukázala na to, že z dvanástich registrov boli plne funkčné len štyri. Kľúčové registre, ako onkologický, neurologický či register chorôb obehovej sústavy, fungovali len čiastočne, čo podľa odborníkov znamená, že štát nemá spoľahlivé údaje ani v oblastiach s najvyššou úmrtnosťou.
„Znamená to, že Slovensko nemá hodnoverné dáta, podľa ktorých môže nastavovať zdravotné politiky, ani v tých najexponovanejších oblastiach, kde máme dlhodobo nadmernú úmrtnosť,“ upozornil pre Štandard poslanec a lekár Peter Stachura (KDH).
Dodal, že práve v týchto oblastiach dochádza k vynakladaniu finančných zdrojov bez dostatočnej kontroly účinnosti liečby, čo má dosah na viaceré oblasti.
„Či už na kontrolu liečby, dodržiavanie medicínskych štandardov alebo na vyhodnocovanie farmakoterapie a zákrokov, ktoré sú naviazané na klinické dáta. Inými slovami, ak nekontrolujeme efekt liečby napríklad pri vysokonákladových liekoch, môžeme míňať peniaze za lieky, ktoré pacientom nepomôžu, a tie potom chýbajú iným,“ upozornil Stachura.
Nekvalitné dáta podľa neho môžu viesť aj k tomu, že pacientom sa ponúka liečba, ktorá nemusí byť v ich prípade najefektívnejšia alebo najbezpečnejšia.
Podľa Stachuru ide o komplexný problém, na ktorom sa podieľa viacero inštitúcií. NCZI ako hlavná dátová autorita štátu nevie presne zadefinovať, ktoré dáta sú nevyhnutné a čo z nich chceme vyčítať. Zároveň absentuje aj záujem ministerstva zdravotníctva a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktoré by mali byť garantom revízie zberu dát.
„Je prekvapivé, že v tejto oblasti sú pasívne aj poisťovne, ktoré musia výkony a farmakoterapiu následne uhrádzať,“ skonštatoval poslanec za KDH s tým, že problematická je aj nedostatočná elektronizácia a obmedzené automatické zasielanie niektorých údajov bez duplicitných vypĺňaní ďalších formulárov cez Ezdravie.
Kontrolný úrad preto vláde odporučil pripraviť stratégiu rozvoja zdravotníckych informačných systémov a zlepšiť validáciu dát. Národné centrum zdravotníckych informácií priestor na reakciu v Štandarde nevyužilo.
