Prezident Peter Pellegrini v minulosti sám ako predseda Hlasu kritizoval svoju predchodkyňu v paláci Zuzanu Čaputovú, keď v podobnej otázke referendum odmietla. Tak znel odkaz strany Demokrati.
Nevedomky si tým nastražili pascu.
Jaroslav Naď prirovnal konanie prezidenta k zmarenému referendu z roku 1997. „Keď sa prezidentka Čaputová obrátila na Ústavný súd, Fico aj Pellegrini hovorili, že je to čierny deň pre slovenskú demokraciu. Oni sa pre istotu neobrátili vôbec,“ hneval sa Naď.
Pellegrini sa zachoval predvídateľne. Otázka predčasných volieb je ústavne jasná minimálne od čias, keď túto otázku vyriešil Ústavný súd, prezidentka a samotní vtedajší vládni poslanci. Ako pripomenuli viacerí komentátori a aj samotný prezident, boli to práve Juraj Šeliga, Mária Kolíková a Naďov vtedajší poslanecký kolega Michal Šipoš, ktorí tému vtedy zmietli zo stola a presadili pozmeňovací návrh, ktorý znemožňoval, aby ľudia mohli referendom vyvolať predčasné voľby.
Otázka o referende o skrátení funkčného obdobia parlamentu nie je v súlade s ústavou, o čom Ústavný súd rozhodoval už vtedy, keď sa naň obrátila prezidentka. Ústavný súd v júli 2021 konštatoval, že prebiehajúce volebné obdobie nie je možné skrátiť referendom.
Naď vyčítal prezidentovi, že otázku „ani neposlal“ na Ústavný súd, čím ho vlastne vyzýval, aby si nad rozhodnutím o jej zrušení ju umyl ruky. Verdikt Ústavného súdu by bol predsa jasný a zrejme aj rýchly. Iný spôsob skrátenia volebného obdobia ako to, že si ho skrátia samotní poslanci ústavnou väčšinou, ústava nepozná.
Naďovi kolegovia a exkolegovia za nemožnosť referendového skrátenia volebného obdobia hlasovali v čase, keď boli súčasné vládne strany v opozícii a drali sa k moci po kolapse vtedajších vládnych väčšín. Tie kolabovali jedna za druhou a nevedelo sa, kde sa to skončí, ani kedy vlastne ešte majú na svojej strane väčšinu parlamentu. Slobodné voľby sa považovali za ohrozenie demokracie, aj preto sa žiadne predčasné voľby nesmeli pripustiť.
Ak dnes niekto chce hovoriť o valcovaní demokracie, pohľad do vtedajších procedúr znie ešte hrozivejšie.
Najmä na spôsoby a uvažovanie ľudí, ktorí si neskôr založili stranu s názvom Demokrati.
Reči o „závane mečiarizmu“ zo strany ohrdnutých Demokratov sú relevantné len natoľko, nakoľko podobné metódy používali aj oni sami. V mene záchrany demokracie sa voľby odkladali aj rok po tom, ako vláda vtedajšieho predsedu Demokratov Eduarda Hegera nemala mandát. Nad čistotou procedúr sa vtedy títo politici nezamýšľali.
Na stole tak dnes máme ďalšie z radu vrcholne populistických ľudových hlasovaní, ktorého úlohou bude zviditeľniť jeden politický subjekt krátko pred voľbami. Otázne však je, komu to vlastne prospeje.
Referendum sa teda bude konať iba s dvoma otázkami – zrušenie doživotnej renty a obnovenie Úradu špeciálnej prokuratúry a NAKA. Kým prvá téma je čistým populizmom, pri otázke zachovania špecializovaných útvarov polície a prokuratúry ide o sporné témy. Nie preto, že by tieto dve inštitúcie nemali význam – ich zánik sme kritizovali –, ale preto, že ich obnovu avizujú práve Demokrati. Teda ľudia, ktorí v čase predchádzajúcej vlády reprezentovali aj ich mocenské zneužitie proti svojim politickým oponentom podobne, ako ich zneužíval Smer.
Nejde teda o jednoznačne jasnú morálnu otázku, ktorá by ľud nahnala k urnám odhodlane hlasovať za ich obnovenie. A nemalú vinu na tom budú mať aj kovboji od Demokratov – prípadne iných strán, ktoré by sa s nimi dostali k moci –, ktorí otvorene hlásajú, že sa chcú po prevzatí vlády so svojimi oponentami tvrdo porátať, napríklad zatváraním do väzenia.
Celoštátne ľudové hlasovanie o doživotnej rente premiéra a ústavných činiteľov, prípadne o zachovaní Úradu špeciálnej prokuratúry a NAKA, patrí k tomu najbizarnejšiemu, o čom sa dá v referende hlasovať.
Rozhodne nepôjde o žiadne silné témy, ktoré by vytiahli ľudí v letný deň k urnám. Najmä ak referendum bude drahšie ako samotná Ficova doživotná renta – jej šance sú však minimálne.
Tak si to zhrňme: Demokrati prinesú referendum, ktorého najdôležitejšiu otázku (predčasné voľby) si niekoľko rokov predtým zrušili sami. Zostanú im tri témy. Jednou z nich sú vyhodené peniaze za hlasovanie proti premiérovej rente, ktoré bude drahšie ako samotná renta.
Zvyšné dve témy sú o zachovaní úradov, ktorých by sa podobné živly, ako sú tie od Demokratov, mali držať čo najďalej, keďže k ich zneužitiu sa nepriamo hlásia. Tomu tá príčetnejšia väčšina krajiny rozumie.
Demokrati majú zrejme poctivých spin doctorov. Alebo sa im kdesi utopili pri „záchrane demokracie“.