Kyjev podal žiadosť o členstvo v Európskej únii 28. februára 2022, pár dní nato, ako Rusko začalo plnohodnotné protiukrajinské ťaženie. Aj po viac ako štyroch rokoch sa však postoje predstaviteľov členských krajín k vstupu Ukrajiny do EÚ rôznia.
„Aby bol v Európe skutočný mier a aby sa Rusko zastavilo, musia jestvovať dôstojné podmienky pre Ukrajinu a rešpekt voči Ukrajine. V každej zásadnej oblasti bezpečnosti: zvrchovanosť, územná celistvosť Ukrajiny, bezpečnostné záruky, vstup do EÚ a skutočná obnova našej krajiny po vojne,“ vyhlásil 27. apríla ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Skeptici existujú
Zelenskyj krátko pred štvrtým výročím ruskej invázie vyzval Brusel, aby stanovil dátum vstupu krajiny do EÚ, pričom navrhol rok 2027. Pripomeňme, že na vstup do Únie čakajú okrem Ukrajiny aj Moldavsko a krajiny západného Balkánu.
Rakúska ministerka pre Európu, integráciu a rodinu Claudia Bauerová pre Financial Times koncom februára 2026 uviedla, že takýto cieľ je „nielen ambiciózny, ale aj nereálny“. Dodala, že Únia má „jasné pravidlá a podmienky, za ktorých sa krajina môže stať členom EÚ – a tie platia pre všetkých“.
Bauerová uviedla ako názorný príklad Čiernu Horu, ktorej vstup do Únie sa predpokladá na rok 2028, hoci si prihlášku podala ešte v roku 2012. Podobný príklad uviedol chorvátsky premiér Andrej Plenković, ktorého krajina vstupovala do Únie šesť rokov.
Predsedníčka eurokomisie Ursula von der Leyenová sa vyjadrila, že „veľmi dobre chápe“, že Kyjev chce poznať dátum, ale jeho stanovenie nateraz podľa nej nie je možné. „Môžeme viesť rozpravu o predložených návrhoch, nateraz však zostáva proces pre všetkých rovnaký,“ povedala šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová.
Krátko po víťazných voľbách sa nastupujúci maďarský premiér Péter Magyar vyjadril, že nepodporuje zrýchlený vstup Ukrajiny do EÚ, a odhadol, že proces bude trvať aspoň 10 rokov. Prekážkou je podľa neho okrem iného prebiehajúci vojnový stret na jej území.
Rovnakej mienky sú podľa neho viacerí európski lídri, s ktorými už rokoval. Slovenský premiér Robert Fico podporuje vstup Ukrajiny do EÚ v prípade splnenia všetkých podmienok a hlas Slovenska v tejto otázke neraz podmieňoval bezproblémovým tranzitom ruských energií cez Ukrajinu na Slovensko.
Nemecký kancelár Friedrich Merz podobne odmieta možnosť vstupu Ukrajiny v najbližších dvoch rokoch a nevylúčil, že Ukrajina si bude musieť cestu do bruselského parlamentu vydláždiť zrieknutím sa časti svojho územia v prospech agresora.
V neposlednom rade pripomenul aj nutnosť boja proti korupcii, ktorá na Ukrajine dosahuje nezanedbateľné rozmery a priamo vplýva aj na obranyschopnosť krajiny. Takisto spomenul posilnenie právneho štátu a ďalšie nevyhnutné kroky.
„Rusko chce naše územie, aby mohlo zaberať aj územia iných. Ak to prejde pri jednej krajine, bude to rovnaké aj pri ďalších. Rusko takto postupovalo: časť Moldavska, časti Gruzínska, anexia Krymu a okupácia Donecka, podriadenie Bieloruska. A potom plnohodnotná vojna proti Ukrajine,“ povedal Zelenskyj s tým, že ukrajinská kandidatúra by mala byť posudzovaná so zreteľom na to, že Ukrajina bráni Európu.
Nádej pre Kyjev
K najväčším podporovateľom vstupu Ukrajiny do EÚ sú Poľsko a krajiny Pobaltia: Litva, Lotyšsko a Estónsko. Ani ony však nevystupujú za okamžité členstvo bez splnenia nevyhnutných podmietok. Pobaltie hovorí najčastejšie o roku 2030.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron počas samitu na Cypre 23. apríla požiadal eurokomisiu, aby v najbližších týždňoch poskytla Kyjevu „presný harmonogram“ vstupu do Únie. Podobne ako iní lídri však vylučuje okamžité schválenie ukrajinskej žiadosti o členstvo. Nevylúčil však možnosť užšej spolupráce či akési symbolické členstvo.
To Zelenskyj rovnako ako Merzov návrh odmietol. „Ukrajina sa bráni a určite bráni Európu. A neobhajuje Európu symbolicky – ľudia naozaj umierajú. Obhajujeme spoločné európske hodnoty,“ dodal.
Silnejúci nacionalisti
Pojem „európske hodnoty“ si však inak vykladajú v Bruseli, inak v Kyjeve a inak v radoch neustále silnejúcich ukrajinských nacionalistických zoskupení a frontových jednotiek. Ukrajinskí a za Ukrajinu bojujúci nacionalisti kritizujú európsky hospodársky spolok často.
Európskej únii – podobne ako Severoatlantickej aliancii – vyčítajú slabosť v oblasti ideológie či v zásahu proti ideológiám, ktoré armádu z pohľadu nacionalistov rozožierajú. Okrem iného ide o migračnú politiku, presadzovanie dúhovej ideológie či potláčanie domáceho nacionalizmu v ozbrojených silách viacerých členských krajín EÚ.
„Zavádzanie stoviek takzvaných genderových poradcov a vytvorenie tejto pozície s nejasnými právomocami na najvyššej úrovni v generálnom štábe sa ospravedlňuje potrebou integrácie do EÚ a NATO. V skutočnosti to však svedčí o systematickom presadzovaní ‚rodovej ideológie‘ do všetkých oblastí života vrátane armády – uprostred plnohodnotnej vojny o samotné prežitie ukrajinského národa,“ napísal v marci 2025 v reakcii na zmeny v ukrajinskej armáde Pravý sektor.
V podobnom duchu sa vyjadruje aj zástupca veliteľa 3. armádneho zboru major Dmytro Kucharčuk. Ten hovorí, že Rusko je iba jednou z troch hrozieb, ktoré nad Ukrajinou visia.
Okrem Ruska, s ktorým Ukrajina v súčasnosti podľa Kucharčuka vedie boj na život a na smrť, je tu aj hrozba ľavicovo-liberálna a hrozba islamu. Obe podľa majora súvisia s masovou imigráciou z Afriky a Ázie a s agendou, ktorá je dnes s EÚ nerozlučne spätá.
Napospol všetci nacionalisti na Ukrajine, ktorých od roku 2014 a hlavne od februára 2022 napriek stratám na fronte neustále pribúda, už možnosť vstupu do EÚ ústami svojich čelných predstaviteľov jednoznačne odpísali.
Otázkou však zostáva, akú úlohu budú na povojnovej Ukrajine nacionalisti zohrávať, hoci kľúčový nacionalista, zakladateľ a bývalý veliteľ Azovu brigádny generál Andrij Bileckyj, patrí ako veliteľ 3. armádneho zboru do dvojice vojakov, ktorí sa tešia najväčšej miere dôvery zo strany občanov.
Podľa prieskumov podporuje vstup do EÚ približne 70 percent Ukrajincov, čiže téma členstva bude určite témou predvolebnej kampane pred prezidentskými voľbami na Ukrajine. Na druhej strane, zďaleka nie všetky krajiny vstupovali do EÚ na základe referenda a Kyjev zatiaľ ani žiadne budúce referendum nespomínal.
Brusel začal s Kyjevom viesť prístupové rokovania 25. júna 2024 a v septembri 2025 EÚ vyhodnotila, nakoľko je Ukrajina pripravená na členstvo v Únii.
Teraz čaká nášho východného suseda tŕnistá cesta odstraňovania úplatkárstva, budovania nevyhnutných inštitúcií a veľmi pravdepodobne aj čiastočné alebo úplné prijímanie úniovej agendy. Počas vojny je však jej členstvo v podstate vylúčené.