Aj v koalícii sa diskutuje, ktoré ďalšie zmeny sa zahrnú do nových volebných pravidiel. SNS má podmienku, aby sa zvýšila hranica, pri ktorej sa bude prihliadať na preferenčné hlasy voličov alebo, ľudovo povedané, na krúžky. Rovnako traja nezaradení poslanci zo Strany vidieka nesúhlasia so zvyšovaním volebnej kaucie, ktorá je momentálne 17-tisíc eur.
Parlament už viacero dní s prestávkami debatuje o zmene zákona o podmienkach výkonu volebného práva. Vládni poslanci chcú zrušiť spomínanú voľbu poštou. Po novom by sa malo v parlamentných voľbách a v referende hlasovať už len na slovenských ambasádach. Zároveň by bolo možné voliť na zastupiteľských úradoch v zahraničí aj slovenského prezidenta. Doteraz s tým totiž zákon nepočítal.
Koaličné podozrenia
Koalícia zdôrazňuje, že voľby majú byť rovné, priame a tajné. Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) v pléne parlamentu spochybnil tieto ústavné atribúty pri voľbe poštou. Podľa neho sa nedá skontrolovať, či ide o prejavenie názoru práve tej osoby, ktorá takto hlasovala a lístok odoslala poštou.
Rovnako za problém označil tajnosť voľby. Návratové obálky totiž otvárajú úradníci na ministerstve vnútra a vidia priamu totožnosť osoby, ktorá hlasovací lístok poslala. „To už teda tajná voľba nie je,“ upozornil s tým, že v budúcnosti by niekto mohol zneužiť informáciu, kto ako hlasoval, hoci si to daná osoba neželá.
Opozícia hovorí o obmedzení voľby
Opozičné strany ostro kritizujú zrušenie voľby poštou. Argumentujú, že sa tým obmedzí prístup k voľbám pre tisíce Slovákov v zahraničí, ktorí budú musieť neraz cestovať stovky či tisícky kilometrov na zastupiteľský úrad.
Minulý týždeň sa v rokovacej sále Národnej rady odohrala vypätá situácia. Predsedajúci Andrej Danko (SNS) vykázal poslankyňu Zuzanu Mesterovú (PS) zo sály. Dôvodom bolo, že si do nej priniesla stoh hárkov s podpismi občanov, ktorí sú proti rušeniu voľby poštou. Danko tvrdil, že išlo o materiály na propagáciu politickej strany, čo rokovací poriadok nedovoľuje. Mesterová reagovala, že to nie je normálne, a avizovala podnet na ústavný súd.
Danko: Nevyjdú v ústrety, neprejde zmena
V koalícii je v zásade zhoda, že korešpondenčné hlasovanie zo zahraničia nebude možné využiť v parlamentných voľbách v roku 2027. Problémom sú však ďalšie úpravy, ktoré by sa mali zahrnúť do nových volebných pravidiel.
Platí, že poslanecké mandáty získajú kandidáti v poradí, v akom sú uvedení na kandidátnej listine. Líder národniarov Danko však trvá na tom, aby sa inak prihliadalo na preferenčné hlasy. Zatiaľ funguje pravidlo, že mandát dostane najskôr ten kandidát, ktorý získal aspoň tri percentá preferenčných hlasov z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre danú politickú stranu.
Po novom by bolo potrebné získať až osem percent preferenčných hlasov, aby sa zmenilo poradie na kandidátke. „Keď nevyjdú v ústrety, neprejde zmena voľby,“ varoval Danko partnerov v koalícii. Dodal, že bez akceptovania pripomienok SNS nie je možné, aby si Smer presadil len niečo, „čo trápi ich“.
SNS má aj ďalšie podmienky. Patrí medzi ne schválenie zákona o úprave podmienok pre prieskumy verejnej mienky aj zákon, ktorý má chrániť ľudí pred zneužívaním umelej inteligencie. Konkrétne ide o falošné videá. Podľa šéfa klubu SNS Romana Michelka by s tým nemal byť problém, lebo nejde o politicky kontroverzné návrhy.
Hlas na oslabenie sily krúžkov ešte nekývol
Pokiaľ ide o zvýšenie kvóra na uplatnenie preferenčných hlasov, vládne strany sa zatiaľ nedohodli. Michelko Štandardu povedal, že Smer na to „možno pristúpi, ale Hlas má väčší problém“.
Hlas potvrdil, že o preferenčných hlasoch bude debata. „Budeme o tom ešte rokovať pred druhým čítaním. Nie je to uzavretá téma,“ povedal Štandardu líder parlamentného klubu strany Hlas Róbert Puci.
Preferenčné hlasy vedia premiešať poradie na kandidátnej listine. Do parlamentu sa vďaka nim prepracujú aj kandidáti, ktorí nemajú lukratívne miesta. Michelko hovorí o prínose návrhu SNS zdvihnúť kvórum preferenčných hlasov z troch na osem percent.
„Vidím v tom bonus, že také kreatúry ako Pročko by sa do parlamentu nedostali. Z veľkých strán sa aj tak nikto neprekrúžkoval z nevoliteľného miesta na zvoliteľné. Z ich hľadiska to teda nemá zmysel. V malých stranách sa krúžky do poradia premietajú,“ zhodnotil Michelko.
Keď voliči pomenia poslanecké miesta
Krúžky „spôsobili vietor“ na kandidátke národniarov v posledných voľbách. Do parlamentu sa dostal ako jediný spomedzi členov SNS len predseda Danko. Zvyšní kandidáti sa prekrúžkovali. Pochádzali pritom z iných strán alebo kandidovali ako nezávislí. Pripomeňme, že národniari obsadili desať poslaneckých miest. Ak by vtedy platilo osempercentné kvórum pre preferenčné hlasy, dotklo by sa ôsmich kandidátov a SNS by si ani tak veľmi nepomohla.
Napríklad v Smere malo osem a viac percent krúžkov naposledy len osem kandidátov. Poradie na kandidátke sa menilo vo víťaznej strane iba v rámci prvej desiatky. Smer volilo 681 017 ľudí. Čím viac hlasov strana dostane, tak aj kandidát musí získať viac krúžkov, aby sa dokázal dostať na zvoliteľnú pozíciu.
V opozičnom PS malo osem a viac percent krúžkov šesť kandidátov. V OĽaNO [dnes Hnutie Slovensko, pozn. red.] spomínanú hranicu prekročilo deväť kandidátov na poslancov.
Volebná kaucia 40-tisíc eur
Ďalšia zmena sa má týkať výšky volebnej kaucie pre strany, ktoré budú kandidovať do Národnej rady a Európskeho parlamentu. V súčasnosti musia strany zaplatiť 17-tisíc eur pri voľbe do národného parlamentu. Ak získajú menej ako dve percentá z celkového počtu hlasov, volebná kaucia sa im nevráti a zostane príjmom štátu.
Výška kaucie by sa mala podľa návrhu stanoviť ako 25-násobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve. Ak by boli voľby tento rok, strany by museli zaplatiť 40 500 eur. Na budúci rok to bude zrejme ešte o niečo viac.
Na výške kaucie nie je v koalícii všeobecná zhoda. Výhrady majú traja nezaradení poslanci Strany vidieka – Pavel Ľupták, Ivan Ševčík a Roman Malatinec. „Nesúhlasíme so zmenou kaucie. Chceme, aby zostala v pôvodnej výške, pretože jej zvýšenie znevýhodňuje menšie a chudobné strany,“ vyjadril sa pre Štandard Ľupták. Dodal, že so zrušením voľby poštou súhlasí a rovnako tak aj jeho poslaneckí kolegovia.
Parlament o zmenách volebných pravidiel aktuálne rokuje. Definitívne hlasovanie sa očakáva na schôdzi, ktorá sa začne koncom mája.