Prezident Vladimir Putin a jeho bezpečnostné služby držali verejný nesúhlas pod pokrievkou aj v čase, keď napadol susednú krajinu, poslal stovky tisíc vojakov na smrť a drasticky zvýšil dane, aby to všetko zaplatil.
Potom prešli k obmedzovaniu populárnych aplikácií a občasnému odpájaniu internetu. Zrazu mnohí Rusi našli svoj hlas.
Bežní občania, politici a dokonca aj hviezdy reality šou kritizovali tieto obmedzenia. Tým, že sa ozvali, vniesli do ruského politického systému, ktorý už neumožňuje skutočnú opozíciu, ale ponecháva trochu priestoru pre odlišné názory, závan života.
Influenceri na platforme Instagram, ktorí sú zvyčajne apolitickí, bijú na poplach v prospech digitálnych práv. Politici zo „systémovej opozície“ – potemkinovských frakcií, ktoré Kremeľ púšťa do parlamentu, aby oponovali vládnucej strane Jednotné Rusko, ale takmer vždy s ňou hlasujú – vyčítali vláde obmedzenie aplikácie Telegram, najpoužívanejšej chatovacej aplikácie v krajine.
Nespokojnosť narastá už niekoľko mesiacov pred prvými parlamentnými voľbami v Rusku od invázie na Ukrajinu v roku 2022 (naplánované sú na september, poznámka redakcie). Spolu s nespokojnosťou s ťažkou ekonomickou situáciou a zvyšovaním daní prispela k poklesu Putinovej popularity.
Podľa štátneho prieskumného ústavu VCIOM (Všeruské centrum prieskumu verejnej mienky) tento ukazovateľ klesá už sedem týždňov po sebe a momentálne sa pohybuje na úrovni 65,6 percenta, čo je približne rovnaká hodnota ako tesne pred vojnou.
„Obmedzenia internetu obrátili veľké množstvo ľudí proti vládnucej triede, ak nie proti Vladimirovi Putinovi osobne,“ vysvetlil politológ Michail Komin z Centra pre analýzu európskej politiky. „Preto vidíme pokles popularity a ľudia, ktorí sa nikdy nevyjadrovali k politickým otázkam, sa zrazu stávajú politicky aktívnymi,“ poznamenal.
Telegram ako posledná kvapka
Máloktorý aspekt prehlbujúcej sa represie v Rusku počas vojny bol pociťovaný tak široko ako snahy Kremľa – pod zámienkou vojnového stavu – dostať internet v krajine úplne pod svoju kontrolu.
S odvolaním sa na bezpečnostné dôvody úrady už celé mesiace nepretržite blokujú prístup k mobilnému internetu, a to v drvivej väčšine ruských regiónov.
Zablokovali alebo obmedzili tiež rastúci počet zahraničných aplikácií vrátane Facebooku, YouTube, WhatsAppu a Telegramu, a tlačia Rusov k používaniu domácich alternatív, ktoré sa ľahšie monitorujú. Mnohí sa preto obrátili na technologické riešenia známe ako virtuálne súkromné siete (VPN).
Keďže výpadky a blokády narušili každodenný život, Rusi sa v niektorých mestách pokúsili zorganizovať protesty. Úrady im v tom však zabránili, v niektorých prípadoch s odôvodnením, že demonštrácie by mohli nadobudnúť príliš veľký rozmer.
Rusi namiesto toho vyjadrili svoje sťažnosti na sociálnych sieťach. Komentáre na stránke ministerstva pre digitálny rozvoj zaplavili rozhorčené správy. Keď výpadky internetu dosiahli vrchol, v rovnakej miere stúpal aj počet vyhľadávaní na Googli s frázou „ako odísť z Ruska“.
Kritika prišla aj z nečakaných zdrojov. Victoria Bonya (z ruštiny Viktorija Boňa), beauty influencerka a bývalá moderátorka, modelka a hviezda reality šou, ktorá žije v Monaku, povedala v príspevku na Instagrame, že obmedzenia internetu „robia život v Rusku nemožným“.
Vo svojej priamej kritike Putina bola opatrná a použila zaužívanú ruskú frázu, keď naznačila, že možno nebol riadne informovaný zo strany svojich poradcov. Hovorila tiež z relatívneho bezpečia života v zahraničí. Zároveň vyhlásila: „Nemyslím si, že by sa ľudia mali báť svojho vlastného prezidenta.“
Klip zaznamenal viac ako 30 miliónov videní. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov bol dva dni po sebe vystavený tlaku novinárov, aby sa k veci vyjadril, a nakoniec povedal, že Bonya sa môže upokojiť, pretože Kremeľ pracuje na riešení problémov, ktoré nastolila.
Kritika z horných poschodí
Gennadij Zjuganov, predseda Ruskej komunistickej strany, Bonyu pochválil počas prejavu v parlamente. Uviedol, že v čase, keď ruská ekonomika stagnuje a obmedzenia internetu sa stupňujú, narastajúca nespokojnosť by mohla ohroziť súčasnú vládu rovnako ako nepopulárna vojna, ekonomické ťažkosti a obmedzovanie slobôd, ktoré v roku 1917 zvrhli ruskú monarchiu.
Bonya vyjadrila dlho potláčanú frustráciu mnohých Rusov, povedal Abbas Galljamov, bývalý autor prejavov Kremľa, ktorý opustil Rusko po invázii na Ukrajinu. „Útok na internet sa vníma ako útok na súkromný život,“ povedal telefonicky pre denník New York Times. „Ľudia prichádzajú o tie najzákladnejšie služby. To vyvoláva veľmi silnú nevôľu.“
Ozývajú sa dokonca aj lojálni členovia Putinovej vlastnej strany Jednotné Rusko.
Viačeslav Gladkov, guvernér Belgorodskej oblasti v západnom Rusku, kde ukrajinská armáda útočí takmer denne, na sociálnych sieťach napísal, že sa „obáva“, že obmedzenia aplikácie Telegram by mohli ohroziť životy obyvateľov, ktorí sa spoliehali na túto aplikáciu pri varovaniach pred leteckými útokmi.
Viac ako 100 miliónov Rusov používalo Telegram každý mesiac na komunikáciu, sledovanie správ a obchodné transakcie. Kremeľ ich tlačí, aby prešli na MAX, nešifrovanú „superaplikáciu“ vyvinutú vládou.
Rusi vyzývajú opozičné strany, aby sa pokúsili niečo urobiť. Komunistická strana je „zaplavená sťažnosťami z celej krajiny“, vyhlásil v telefonickom rozhovore dlhoročný poslanec Alexander Juščenko. Reakcie voličov na tieto obmedzenia sa podľa neho pohybujú od „zúfalstva až po otvorený radikalizmus“.
Ľudí podľa neho obzvlášť rozhnevala tajomnosť okolo týchto opatrení. Vláda sa pri zdôvodňovaní obmedzení internetu vyjadrila o bezpečnostných hrozbách len vágne.
Tento mesiac komunisti predložili návrh, aby ministerstvo pre digitálny rozvoj poskytlo oficiálne vysvetlenie týkajúce sa výpadkov a blokád. Návrh neprešiel, pretože členovia strany Jednotné Rusko hlasovali proti nemu.
Nová strana na obzore?
Zaujímavým zvratom je, že dôsledná kritika blokády internetu priniesla úspech bábkovej strane, ktorú založili pred parlamentnými voľbami v roku 2021 s cieľom nasmerovať hlasy mladých voličov po tom, čo Kremeľ zakročil proti skutočnému opozičnému hnutiu vedenému Alexejom Navaľným.
Predtým sa strana Noví ľudia snažila vyjadrovať k menej citlivým témam, ako je odstraňovanie byrokracie pre malé podniky. Teraz sa zameriava na slobodu internetu, pričom si dáva pozor, aby priamo neobviňovala Putina.
Strana Noví ľudia, ktorá v roku 2021 získala päť percent hlasov, teraz predbehla ostatné tri opozičné strany naklonené Kremľu a v nedávnom prieskume verejnej mienky získala podporu 13 percent voličov.
Hoci sú opozičné strany od roku 2022 väčšinou umlčané, zachovávajú si určitú mieru nezávislosti a pred parlamentnými voľbami, ktoré sa majú konať v septembri, testujú hranice tolerancie voči nesúhlasu. (Predstavitelia Nových ľudí odmietli viacero žiadostí o rozhovor pre New York Times.)
Noviny Nezavisimaja Gazeta, ktoré sú občas mierne kritické voči ruskej vláde, napísali v úvodníku, že „internet je v podstate jedinou oblasťou, v ktorej by v súčasnosti mohla každá strana zvýšiť svoju popularitu“.
Napriek tomu však tieto náznaky politickej aktivity nezmenia sklamanie Rusov z toho, čo všeobecne vnímajú ako zmanipulovaný systém. „Nezúčastňujem sa na takomto divadle,“ povedala Svetlana, dôchodkyňa, ktorá spomínala na svoje minulé skúsenosti v miestnej volebnej komisii.
Svetlana, ktorá sa bála uviesť svoje priezvisko, bola na Červenom námestí, aby vzdala úctu Vladimirovi Leninovi v jeho mauzóleu počas podujatia organizovaného Komunistickou stranou.
„So súčasnou vládou sme v podstate uväznení v otvorenom väzení a situácia sa stále zhoršuje,“ povedala.
Denis Parfionov, poslanec Komunistickej strany, ktorý sa na podujatí zúčastnil, zdôraznil, že nespokojnosť verejnosti narástla natoľko, že „možno už nezostáva veľa času“, kým budú Rusi pripravení na „oveľa rozhodnejšie kroky“.
Zatiaľ sa však zdá, že systém moci, ktorý Putin vybudoval, je odolný voči takým revolučným zmenám, aké ruskí komunisti formálne vyzdvihujú.
„Je zrejmé, že prebieha nový politický proces, to je isté, ale nepredstavuje žiadnu hrozbu pre stabilitu politického režimu,“ uzavrel Komin.
Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Vychádza so súhlasom redakcie.