Aprílové čísla priniesli mierne zrýchlenie inflácie, no zároveň aj isté prekvapenie. To, čo sa očakávalo – teda návrat rastu cien potravín –, sa napokon nenaplnilo. Práve naopak, potraviny celkový rast cien skôr tlmili. Napriek tomu však Slovensko naďalej patrí medzi krajiny s vyššou infláciou v eurozóne a výhľad na ďalšie mesiace zostáva otvorený.
Inflácia na Slovensku v apríli síce zrýchlila, no menej, než predpokladala Národná banka Slovenska. Podľa rýchleho odhadu (HICP) spotrebiteľské ceny medzimesačne vzrástli o 0,4 percenta, čo medziročnú infláciu posunulo na úroveň 4,0 percenta.
Ako uvádza centrálna banka, „rast cien sa v apríli 2026 zrýchlil, no pomalšie, ako sme predpokladali“. Oproti jarnej prognóze tak inflácia zaostala o 0,3 percentuálneho bodu.
Potraviny zrazili očakávania
Kľúčovú úlohu pritom zohrali potraviny. Po predchádzajúcich poklesoch sa totiž ich ceny nevrátili k rastu – naopak, mierne klesli. Regulátor pritom rátal s opačným scenárom. „Po dvoch mesiacoch poklesov ich ceny opäť vzrastú,“ pripomína analytik Branislav Karmažin. Tento predpoklad sa však nenaplnil.
Za vývojom stojí pokračujúci pokles cien v poľnohospodárstve, ako aj nižšie odbytové ceny potravinárov na domácom trhu. Zaujímavé je, že sa tak deje aj napriek rastúcim nákladom na energie a vstupy.
Centrálna banka však upozorňuje, že tento efekt nemusí byť trvalý. Vyššie náklady sa totiž do cien zvyčajne premietajú s odstupom.
Energie zatiaľ držia regulácie
Druhou významnou zložkou inflácie sú energie. Tie v apríli podľa rýchleho odhadu vzrástli medzimesačne o 2,4 percenta. Ich vplyv na celkovú infláciu však zatiaľ nie je taký výrazný ako v niektorých iných krajinách.
„Rast cien energií nie je zatiaľ taký dramatický ako v niektorých krajinách EÚ,“ konštatuje centrálna banka. Svoju úlohu zohráva aj štruktúra výdavkov domácností, napríklad nižší podiel výdavkov na pohonné látky.
Zaujímavý je aj pohľad na ceny palív. Bez daní patria medzi nižšie v rámci krajín V4, no po ich započítaní sú, naopak, najvyššie. Daňové zaťaženie tak zohráva významnú rolu.
Aj napriek relatívne pokojnejšiemu vývoju zostávajú energie jedným z hlavných rizík. Geopolitické napätie či vývoj cien ropy môžu situáciu pomerne rýchlo zmeniť.
Služby spomaľujú, dopyt je opatrný
Pozitívnejší signál prišiel zo sektora služieb a bežných tovarov. „Tempo rastu cien služieb a bežných tovarov v obchodoch sa spomalilo už druhý mesiac po sebe,“ dodáva regulátor. Jadrová inflácia tak v apríli dosiahla 3,6 percenta.
Za týmto vývojom stojí kombinácia viacerých faktorov. Rast miezd sa mierne zmierňuje a zároveň pretrváva opatrnejšie správanie spotrebiteľov. Firmy v prieskumoch ekonomického sentimentu čoraz častejšie poukazujú na slabší dopyt.
To im obmedzuje priestor na prenášanie vyšších nákladov do cien, a tým sa inflačné tlaky prirodzene zmierňujú.
Slovensko zostáva nad priemerom
Pri pohľade na eurozónu ako celok však Slovensko stále vyčnieva. Kým inflácia v menovej únii v apríli dosiahla tri percentá, na Slovensku to bolo o percento viac.
V rámci porovnania krajín sa tak Slovensko nachádza približne na siedmom mieste. Vyššiu infláciu majú najmä ekonomiky, ktoré čelili výraznejším cenovým šokom – na čele napríklad Bulharsko s rastom nad šiestimi percentami.
Rozdiel oproti priemeru eurozóny súvisí najmä so štruktúrou spotrebného koša a s vývojom regulovaných cien.
Už marcové čísla pritom ukázali, že vývoj inflácie nemusí byť úplne priamočiary. Podľa údajov Štatistického úradu SR medziročná inflácia klesla na 3,5 percenta, čo bola najnižšia úroveň za viac ako rok.
Kľúčovú úlohu opäť zohrali potraviny, ktoré medzimesačne zlacneli o 1,5 percenta a výrazne tlmili celkové zdražovanie.
Na druhej strane však rástli ceny bývania a dopravy. Náklady na bývanie sa zvýšili o 0,5 percenta a doprava zdražela o 1,7 percenta, najmä v dôsledku drahších pohonných látok. Aj tieto rozdiely naznačujú, že inflácia zostáva citlivá na vývoj jednotlivých segmentov.
Výhľad zostáva otvorený
Aktuálne dáta síce priniesli mierne pozitívne prekvapenie, no celkový obraz zostáva zmiešaný. Lacnejšie potraviny infláciu krátkodobo tlmia, no ide o faktor, ktorý sa môže pomerne rýchlo otočiť. Národná banka Slovenska v tejto súvislosti upozorňuje, že „vyššie náklady by sa s časovým oneskorením mali v cenách prejaviť“. To naznačuje, že inflačné tlaky sa môžu v ďalších mesiacoch opäť vrátiť.
Riziká zostávajú najmä na strane energií a globálneho vývoja. Geopolitické napätie, ceny ropy či náklady vo výrobe budú aj naďalej zohrávať dôležitú úlohu.
Inflácia síce v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi citeľne spomalila, no jej stabilita zatiaľ nie je samozrejmosťou. Vývoj v najbližšom období tak bude do veľkej miery závisieť od faktorov, ktoré má domáca ekonomika pod kontrolou len čiastočne.