Ministerka hospodárstva Denisa Saková koncom apríla na diskusii Republikovej únie zamestnávateľov odkryla aspoň obrysy toho, čo vláda nazýva prorastovými opatreniami, ktoré majú pomôcť slovenskej ekonomike. Nešlo však o predstavenie hotového balíka, ale skôr o potvrdenie, že materiál stále koluje medzi rezortmi, koaličnou radou a ministerstvom financií.
Podľa Sakovej dostali úlohu pripraviť opatrenia tri rezorty – hospodárstvo, financie a investície. Ministerstvo hospodárstva si následne vypýtalo spätnú väzbu od akademikov, zamestnávateľských zväzov aj podnikateľov. Výsledkom má byť približne 90 návrhov rozdelených do piatich oblastí: energie, daňovo-odvodové zaťaženie, investície, trh práce a podnikateľské prostredie.
Kľúčové však bolo jej priznanie limitov. „Nie úplne všetky prorastové opatrenia vieme realizovať hneď tak, ako by si to možno podnikateľský sektor želal,“ povedala Saková. Vláda chce najskôr vybrať tie návrhy, ktoré nemajú dosah na štátny rozpočet, prípadne sa dajú riešiť nariadením vlády.
Pri všetkom, čo znamená výpadok príjmov alebo nové výdavky, sa podľa nej diskusia stáva „profesionálnejšia, hlbšia, niekedy aj veľmi náročná“. Prorastové opatrenia tak zjavne existujú, ale tie najzaujímavejšie narážajú na konsolidáciu.
Tento rok len opatrenia bez dosahu na rozpočet
Podobne vec opísal aj šéf poslaneckého klubu Hlasu Róbert Puci. Pre Štandard priznal, že časť opatrení by mohla byť prijatá ešte tento rok, no iba vtedy, ak nemajú negatívny vplyv na rozpočet. „Všetky opatrenia, ktoré budú mať nejaký dosah na štátny rozpočet, hlavne ten negatívny, vieme prijať možno až s dosahom na budúci rok,“ povedal s tým, že rozpočet na tento rok je už schválený a koalícia ho pravdepodobne nebude otvárať.
Puci tiež pomenoval najväčší problém nášho priemyslu, ktorým sú ceny energií. Podľa neho však nejde len o slovenský problém, ale o problém celej Európskej únie. Aj preto odkázal na výzvy premiéra Roberta Fica smerom k Bruselu, aby sa ceny energií riešili aj na európskej úrovni, nielen zo štátnych rozpočtov.
Slovenský priemysel podľa neho naozaj nemôže konkurovať lacnejšej energii v USA či Ázii. Lenže práve energia je zároveň príkladom opatrenia, ktoré sa bez peňazí robí ťažko. Ak má štát kompenzovať ceny alebo podporiť energeticky náročné podniky, niekto to musí zaplatiť.
Poslanec Smeru Daniel Karas odmieta, že by pripravovaný balík mal byť iba kozmetický. „Myslím si, že to budú reálne úpravy, ktoré pocítia aj Slováci na svojich peňaženkách,“ povedal. Zároveň však priznal, že konkrétne čísla ani riešenia ešte nie sú na stole. Aj keď koalícia uisťuje, že balík bude významný, verejnosť stále nevie, čo presne má obsahovať.
Karas tiež pripomenul líniu ministra financií Ladislava Kamenického. Podľa neho chce vláda znižovať deficit niekam k úrovni 4 až 4,3 percenta HDP. To však znamená, že priestor na štedré stimuly je veľmi úzky. Karas síce tvrdí, že nevidí riziko pri zostavovaní rozpočtu, no zároveň pripúšťa, že konsolidácia na budúci rok ešte nie je známa. Aj preto bude zaujímavé sledovať ambíciu vlády naraz konsolidovať, podporiť rast a ešte aj hovoriť o pozitívnom dosahu na peňaženky ľudí.
Sulík: Opatrenia sa dajú robiť aj bez nových výdavkov
Exšéf strany SaS Richard Sulík namieta, že ani tento rok nie je úplne stratený. Podľa neho sa rozpočet dá meniť aj počas roka a nie každé prorastové opatrenie musí stáť veľké peniaze. Ako príklady uvádza rušenie časti úradov práce, ktoré sprostredkúvajú zamestnanie, alebo obmedzenie sociálnych dávok v okresoch, kde je viac voľných miest ako nezamestnaných. Sú to návrhy politicky tvrdé, ale logicky zapadajú do jeho dlhodobej predstavy. Rast sa nemá kupovať novými výdavkami, ale uvoľnením trhu práce a znížením neefektívnych výdavkov štátu.
Sulík však pridáva aj varovanie. Pre Štandard tvrdí, že výdavky štátu v prvom kvartáli medziročne stúpli o 9 percent, zatiaľ čo príjmy nedosiahli ani minuloročnú úroveň. Ak je táto dynamika správna, prorastový balík sa dostáva do ešte užšieho priestoru. Štát by v takom prípade nemal problém len s tým, ako podporiť ekonomiku, ale aj s tým, ako udržať vlastné účty pod kontrolou.
Najostrejšie vládu kritizuje poslanec SaS Marián Viskupič. Podľa neho sú koaličné prorastové opatrenia zatiaľ „ako Kolumbova žena“, teda všetci o nich hovoria, ale nikto ich nevidel. Pripomína, že vláda si sama stanovila termín do 31. marca, no začína sa máj a verejnosť nepozná nič konkrétne. Navyše upozorňuje na legislatívny čas – keďže opatrenia neboli na vláde ani v parlamente, ich efekt na ekonomiku v tomto roku bude minimálny.
Viskupič preto očakáva nanajvýš „kozmetické úpravy“. Podľa neho by vláda mala začať tým, že zruší najškodlivejšie vlastné opatrenia, najmä transakčnú daň. Pri energiách súhlasí, že časť peňazí z Environmentálneho fondu by sa mala vrátiť energeticky náročným podnikom. Nie je to podľa neho zázračný prútik, ale jedna z dostupných možností, ktorú využívajú aj iné európske krajiny.
Skutočný rast by znamenal robiť opak toho, čo doteraz
Rastislav Krátky z klubu KDH posúva kritiku ešte hlbšie. Tvrdí, že vláda robí veci „naoko“ a premiér Fico rád pracuje so zrozumiteľnými, no prázdnymi obrazmi. Ako príklad uviedol plné parkoviská pred obchodmi, ktoré môžu byť dôkazom, že ľudia sa majú dobre. Podľa Krátkeho to však nič nehovorí o tom, či domácnosti nemíňajú úspory, neobmedzujú nákupný košík alebo si nehľadajú druhú prácu.
Jeho hlavná výčitka je však priamočiarejšia. Skutočné prorastové opatrenia sú podľa neho v priamom protiklade k tomu, čo vláda doteraz robila. Ekonomika slabla, ale štát rástol. Ak chce vláda podporiť rast, musela by podľa Krátkeho priznať, že má robiť opak, a to zmenšiť štátny aparát, znížiť záťaž pre ľudí a firmy, pripraviť dlhodobý energetický plán a prestať sa spoliehať, že domácu úlohu za Slovensko urobí Európska únia.
Celá iniciatíva prorastových opatrení dnes vyzerá ako príbeh s otvoreným koncom. Vláda má zoznam návrhov, ale nie politicky ani rozpočtovo uzavretý balík. Reálne môžu rýchlo prísť najmä opatrenia bez dosahu na rozpočet, čo znamená menej byrokracie, čiastkové zmeny, možno úpravy podnikateľského prostredia. To môže pomôcť, ale ekonomiku to zásadnejšie neotočí.
To podstatné, ako sú energie, daňovo-odvodové zaťaženie, investičné stimuly či zrýchlené odpisy, stojí peniaze alebo znižuje príjmy štátu. A tam sa končí rétorika a začína politika. Marec bol termínom očakávania. Začiatok mája ukazuje, že vláda ešte len hľadá spôsob, ako sľúbený prorastový balíček zmestiť do rozpočtu, ktorý jej to zatiaľ veľmi nedovoľuje.