Premiér SR Robert Fico (Smer) sa má pri svojej nadchádzajúcej návšteve Moskvy stretnúť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Informoval o tom v pondelok v arménskom Jerevane.
„Položím kvetiny na hrob neznámeho vojaka Červenej armády, aby som sa v mene Sloveniek a Slovákov poďakoval za oslobodenie, a mám mať krátke stretnutie s prezidentom Putinom. To je všetko. Nejdem na žiadnu vojenskú prehliadku. Bude to ten istý formát, ako to bolo aj predtým,“ priblížil Fico.
Tvrdí, že vojna medzi Ruskom a Ukrajinou sa začala už dávnejšie a mala istý historický kontext. „Nenechám sa zatlačiť do tejto polohy, že mám mať nejaké výčitky svedomia,“ dodal.
Na stretnutí Európskeho politického spoločenstva sa ho vraj nikto z lídrov na cestu do Ruska nepýtal. Všetci podľa Fica vedia, že má „argumenty, ktoré sa nedajú prebiť“. Zdôraznil, že dialóg je potrebný.
Stretnutie so Zelenským
Premiér sa v Jerevane stretol aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Ten oznámil, že hlavnou témou ich rokovania boli ambície Ukrajiny týkajúce sa členstva v Európskej únii.
SNS v reakcii vyhlásila, že bude žiadať od Fica ubezpečenie, že počas funkčného obdobia do najbližších volieb nikdy nezahlasuje za vstup Ukrajiny do EÚ. Uviedol to predseda SNS Andrej Danko na sociálnej sieti s tým, že strana vyjadruje svoj absolútny nesúhlas s rokovaním predsedu vlády SR s prezidentom Ukrajiny. Zároveň národniari nepodporujú vstup Ukrajiny do EÚ.
„SNS je presvedčená, že predseda vlády SR nemá žiadny mandát na to, aby v mene Slovenska hovoril, že Ukrajina bude podporovaná pri vstupe do EÚ,“ uviedol Danko. Strana vyhlasuje, že je vo svojej pozícii vo vláde SR pripravená ísť na hranu politickej zodpovednosti, ak Fico nezagarantuje, že počas pôsobenia vlády, ktorej sú spoločne súčasťou, nikdy nezahlasuje za akékoľvek prijatie Ukrajiny do EÚ.
Podľa vyjadrenia ukrajinskej hlavy štátu sa stretnutie venovalo aj širšej spolupráci medzi oboma krajinami. „Diskutovali sme o spolupráci v rôznych oblastiach a o uskutočnení spoločného zasadnutia vlády vo formáte medzivládnej komisie v blízkej budúcnosti,“ uviedol Zelenskyj na sociálnej sieti X.
Spoločné rokovanie vlád Ukrajiny a Slovenska by sa mohlo uskutočniť do konca júna v Bratislave alebo Kyjeve. Po stretnutí o tom informoval Fico. Venovať by sa podľa neho mohli cestnému prepojeniu medzi krajinami či rozširovaniu hraničných priechodov.
Spoločné rokovanie vlád považuje za najlepší formát na pokračovanie. To, či sa uskutoční stretnutie v Bratislave alebo Kyjeve, ešte nie je jasné. „Zdalo sa mi, že prezident Zelenskyj bol pomerne flexibilný v tejto otázke, takže my sa asi pokúsime tú vládu zorganizovať v Bratislave, uvidíme, aká na to bude reakcia,“ povedal Fico. Zároveň poznamenal, že je zodpovedný za dobré vzťahy so susedmi Slovenska.
Pôžičky nie, obchod áno
Priblížil, že identifikoval niekoľko nových tém, ktorým sa vlády majú venovať. Ide o cestné prepojenie medzi Slovenskom a Ukrajinou. „Raz bude po vojne a Ukrajina bude zaujímavý trh, čiže akékoľvek prepojenie, železničné, letecké, cestné, bude veľmi dobré,“ podotkol.
Podľa premiéra bude treba urobiť niekoľko nových dohôd v súvislosti s implementáciou energetického programu v rámci EÚ za 100 miliónov eur. Poukázal aj na ďalšie rozširovanie hraničných priechodov či na železničné prepojenie medzi Slovenskom a Ukrajinou. Témy sa týkajú aj humanitárnej pomoci.
„Naďalej platí, Slovensko nebude podporovať žiadne vojenské pôžičky pre Ukrajinu, a platí, že Slovensko nebude zadarmo dávať Ukrajine žiadne zbrane. Keď si chce niekto niečo kúpiť, tak nech si to od nás kúpi,“ skonštatoval Fico.
Fico ocenil kritiku EÚ
Účasť kanadského premiéra Marka Carneyho na samite podľa Fica naznačuje výrazné približovanie Kanady k Európskej únii a Európe. Premiér uviedol, že Kanadu čoraz viac spomínajú ako možnú náhradu za Spojené štáty, ktoré „dávajú ruky preč“ od Európy.
Podobný trend podľa neho vyplynul aj z vystúpení francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a britského premiéra Keira Starmera.
Fico zároveň poukázal na diskusiu o strategickej nezávislosti EÚ. Zdôraznil, že Európa sa musí viac postarať sama o seba, najmä v oblasti konkurencieschopnosti, energetickej bezpečnosti a obrany, no nemá úplne prerušovať väzby so Spojenými štátmi. Samit podľa neho potvrdzuje snahu EÚ o väčšiu autonómiu, pričom ocenil aj účasť lídrov s kritickým pohľadom na Úniu.
Na okraj samitu rokoval aj s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou, talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou, predstaviteľmi Česka a Poľska, generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem a generálnym tajomníkom Rady Európy Alainom Bersetom.
Témou samitu bola aj energetika. Fico vystúpil na okrúhlom stole spolu s Ursulou von der Leyenovou, Markom Carneyom a nórskym premiérom Jonasom Gahrom Störem. Zdôraznil význam juhokaukazského regiónu ako potenciálneho zdroja surovín pre strednú Európu a uviedol, že Európa by mala využívať všetky dostupné možnosti dovozu ropy a plynu vrátane Ruskej federácie.
(tasr, lud)