Spor o Pôdohospodársku platobnú agentúru (PPA) sa v posledných týždňoch stal jednou z najvyhrotenejších tém medzi vládou a opozíciou. Opozičné PS na konci apríla predložilo do parlamentu materiál, v ktorom varuje pred možným pozastavením akreditácie PPA a vyzýva ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča (Smer), aby zverejnil list Európskej komisie a predstavil konkrétne nápravné opatrenia.
Takáč v rozhovore pre Štandard priznáva, že list z Bruselu obsahuje výhrady. Spor sa však podľa neho vedie skôr o ich interpretáciu než o samotnú existenciu problému. Minister hovorí aj o plánoch na obnovu závlah, ale aj o budúcnosti európskych poľnohospodárskych dotácií či ambíciách Smeru v najbližších voľbách.
PPA: spor o list, ktorý všetci majú, ale nikto ho neukáže
Poslanci PS aktuálne predložili do parlamentu materiál na prijatie uznesenia Národnej rady o závažnej situácii v PPA. V ňom vás zároveň vyzývajú, aby ste zverejnili list Európskej komisie k PPA. Prečo ho nezverejníte?
Tá situácia má trochu paradoxný rozmer. Opozícia žiada zverejnenie listu, ktorý sama má k dispozícii. Majú ho oni, majú ho aj niektoré médiá, a napriek tomu vytvárajú dojem, že ministerstvo niečo tají.
Jasne som povedal: nemám problém ten list zverejniť. Naopak, som presvedčený, že by to pomohlo upokojiť situáciu. Ale je tu jeden zásadný problém. Ide totiž o prebiehajúci audit Európskej komisie.
Čo to znamená?
Európska legislatíva je v tomto jasná. Počas auditu nemôžete verejne komunikovať jeho obsah bez súhlasu Komisie. To nie je politické rozhodnutie, to je pravidlo, ktoré platí pre všetky členské štáty.
Preto som požiadal kolegov, aby v mojom mene oficiálne požiadali Európsku komisiu o súhlas so zverejnením alebo aspoň s možnosťou detailnejšie komunikovať obsah listu.
Čiže problém nie je vôľa, ale procedúra?
Presne tak. Ja nemám dôvod niečo skrývať. Skôr naopak, keby bol ten list verejný, mnohé tvrdenia opozície by sa dali veľmi rýchlo konfrontovať s realitou.
Tu je však zaujímavý moment. Niektoré médiá ten list zjavne majú, citujú z neho, ale nezverejnia ho celý, pretože oficiálne nemôžu. A to je zvláštna situácia. Verejnosť dostáva fragmenty, ale nie celok. Aj Komisia hovorí o tom, že žiada všetkých dotknutých, aby nekomunikovali verejne informácie z tohto auditu.
Opozícia tvrdí, že ide o vážny problém a hrozí strata akreditácie PPA.
To je presne tá interpretácia, ktorú spochybňujem. V tom liste je niekoľko zistení. Šesť vo vzťahu k PPA, tri vo vzťahu k certifikačnému orgánu. To je fakt. Ale zároveň treba povedať, čo v tom liste nie je. Nie sú tam korupčné zistenia a nie sú tam systémové zlyhania v zmysle, že by agentúra nefungovala.
Ako ste na tieto zistenia reagovali?
Mali sme päťhodinové technické rokovanie s Európskou komisiou, kde naši odborníci prešli bod po bode všetky výhrady. Podľa informácií, ktoré mám, vedeli každé jedno zistenie vecne a odborne vysvetliť. A to je dôležité pripomenúť, pretože tu nejde o politickú debatu, ale o odbornú argumentáciu.
Napriek tomu Komisia spomína možnosť pozastavenia akreditácie.
Áno, ale treba chápať kontext. Je to štandardná formulácia. Ak by sa zistenia nevysvetlili, môže nasledovať dočasná akreditácia na 12 mesiacov s plánom nápravy. Lenže ani v takom prípade sa nezastavujú platby farmárom. A to je kľúčová informácia, ktorá v tej verejnej debate často chýba.
Čiže farmári o peniaze neprídu? Viete ich v tom uistiť?
Poľnohospodárov môžem uistiť, že žiadne peniaze pre nich nie sú ohrozené. To považujem za základnú vec, ktorú treba povedať jasne a bez zaváhania. Zároveň však platí, že celý sektor sa dnes ocitol v pozícii rukojemníka politického boja.
Opozičné strany, najmä PS, túto tému využívajú na konfrontáciu s vládou, pričom pracujú s tvrdeniami, ktoré podľa mňa nezodpovedajú realite. V mediálnom priestore sa následne šíria informácie, ktoré vytvárajú zbytočný strach a neistotu. A to vrátane interpretácií, ktoré považujem za zavádzajúce až nepravdivé. Výsledkom je, že z odbornej otázky fungovania PPA sa stáva politický nástroj.
Prečo podľa vás opozícia túto tému otvára takto ostro?
Lebo ide o silnú politickú tému. PPA je citlivá inštitúcia, spája sa s minulosťou, s kauzami. Keď ju spochybníte, zasiahnete celý sektor. Ja to vnímam ako pokračovanie širšej línie. Od eurofondov cez plán obnovy až po túto tému. Vždy ide o to isté: vytvoriť dojem, že Slovensko nefunguje.
Kedy bude jasno?
Máme stanovený pomerne jasný proces. Od doručenia listu, čo bolo minulý štvrtok (30. apríla), máme lehotu dva mesiace na to, aby sme Európskej komisii zaslali oficiálne stanovisko. Medzitým sa už uskutočnila prvá technická komunikácia a budú nasledovať ďalšie pracovné rokovania, na ktorých sa prechádzajú jednotlivé zistenia. Finálne vyhodnotenie auditu si Komisia nastavila približne na september 2026.
Podstata je však inde než v samotnom termíne. Ide o štandardný dialóg: Komisia formuluje výhrady, my na ne odpovedáme konkrétnou argumentáciou. Ak napríklad poukazuje na konflikt záujmov, našou úlohou je preukázať, akým spôsobom bol riešený a prečo ho nepovažujeme za problém.
Zároveň však očakávame spätnú väzbu. Ak naše vysvetlenie neakceptujú, mali by jasne pomenovať, o aké konkrétne pravidlo alebo nariadenie sa opierajú. Tu ide o vecnú diskusiu, preto z tohto pohľadu nevidím dôvod na dramatizovanie situácie. Sme pripravení komunikovať a obhájiť naše kroky.
Považujem však za dôležité pripomenúť širší kontext. Aj sektor vníma výrazný posun oproti obdobiu rokov 2020 až 2023, keď bola PPA vnímaná ako nefunkčná. Dnes je komunikácia otvorenejšia a procesy fungujú stabilnejšie. Samozrejme, priestor na zlepšenie existuje vždy, ale prirovnávať súčasný stav k minulým kauzám považujem za neprimerané – už aj voči ľuďom, ktorí dnes v agentúre pracujú.
Hydromeliorácie: máme náskok, ktorý sme premrhali
Téma hydromeliorácií, teda závlahovej infraštruktúry, sa vracia vždy v čase sucha, no dnes nadobúda strategický rozmer. Poľnohospodári upozorňujú na extrémne sucho a hovoria o ohrození úrody. Zároveň sa roky hovorí o závlahách, no bez zásadného posunu. Prečo?
Treba začať od základu, pretože Slovensko nie je krajina bez vody. Máme prirodzené zdroje, máme zrážky, máme geografické podmienky, ktoré nám dávajú výhodu. Problém je, že túto vodu nedokážeme udržať v krajine. Desaťročia ju nechávame odtekať a potom riešime dôsledky v čase sucha.
Slovensko má pritom historicky vybudovaný systém závlah. Prečo nefunguje?
To je ten paradox. Máme infraštruktúru, ktorú by dnes bolo prakticky nemožné nanovo vybudovať. V minulosti sa zavlažovalo približne 350-tisíc hektárov pôdy. Existujú potrubia, kanály, čerpacie stanice, celý komplexný systém.
Lenže tento systém sa dvadsať rokov systematicky zanedbával. Neboli investície, nebola údržba, nebola politická priorita. Výsledok je, že dnes je reálne využiteľná možno pätina.
Znamená to, že zvyšok je stratený?
Nie. A to je zásadná správa. Tá infraštruktúra síce nie je v dobrom stave, ale existuje. Fyzicky aj právne. Je zapísaná ako líniová stavba, ako vecné bremeno na pozemkoch. To znamená, že máme unikátny základ, na ktorom vieme stavať.
V dnešných podmienkach by ste takýto systém nevybudovali už len z pohľadu vlastníckych vzťahov.
Ako sa teda dá systém reálne obnoviť?
Tu sa dostávame k podstate problému, ktorým je financovanie. Bavíme sa o stovkách miliónov eur. To nie sú sumy, ktoré viete pokryť zo štátneho rozpočtu alebo z bežných európskych fondov. Preto hľadáme model, ktorý umožní rýchlu a plošnú obnovu. A jednou z reálnych možností, nad ktorou uvažujeme, je PPP projekt, čo je spolupráca štátu a súkromného sektora.
Ako by taký model fungoval v praxi?
Štát by zostal vlastníkom infraštruktúry, čo je pre nás zásadné. Na druhej strane by sme hľadali partnera, ktorý by vedel do systému investovať kapitál, obnoviť ho a následne by sa investícia splácala v čase.
Môže to byť kombinácia platieb zo strany štátu, ale aj reálneho využívania systému. Napríklad cez nájomné alebo poplatky za závlahy. Dnes je to nastavené skôr symbolicky, čo je neudržateľné.
Kritici môžu povedať, že ide o skrytú privatizáciu...
To odmietam. Rozdiel medzi privatizáciou a PPP projektom je zásadný. Pri PPP ostáva majetok štátu, len využívate súkromný kapitál na jeho obnovu a prevádzku. My nechceme hydromeliorácie predávať. Chceme ich zachrániť a sprevádzkovať.
Prečo to štát neurobí sám?
Lebo na to nemá zdroje v potrebnom objeme a čase. A tu je kľúčová vec. Tieto projekty sa nedajú robiť postupne po malých častiach. Nemôžete každý rok opraviť pár kilometrov potrubia a očakávať funkčný systém. Závlahy musíte riešiť komplexne ako celok. A na to potrebujete veľké peniaze naraz.
Čo je konečný cieľ?
Zadržať vodu v krajine a využiť ju. Bez toho nebudeme vedieť stabilizovať poľnohospodárstvo. A bez vody nemá zmysel hovoriť o rozvoji produkcie, najmä v segmentoch ako ovocie a zelenina. Aj preto závlahy nie sú len technický detail, je to strategická infraštruktúra.
Ako rýchlo sa dá systém obnoviť?
Ak by sa podarilo nastaviť funkčný model a nájsť partnera, viem si predstaviť, že v horizonte dvoch až troch rokov vieme zásadne zmeniť situáciu na celom Slovensku. To je ambiciózne, ale reálne, ak sa rozhodneme konať.
Nový rozpočet EÚ mení pravidlá hry. Ak bude nespravodlivý, Slovensko sa musí brániť
Európska únia pripravuje nový rozpočet na roky 2028 až 2035 a reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky. Čo to znamená pre Slovensko?
Mení sa celý systém. Hovorí sa o takzvanom superfonde, kde by sa spojili rôzne zdroje vrátane poľnohospodárstva, a zároveň o zlúčení prvého a druhého piliera. To je najväčšia zmena za posledné desaťročia.
Problém je, že pravidlá ešte nie sú jasné. Diskusie prebiehajú, ale konkrétne návrhy sa menia. Pre nás je preto kľúčové presadiť základné veci.
Ktoré sú pre Slovensko najdôležitejšie?
Najmä dobrovoľnosť stropovania priamych platieb. Máme veľké farmy a povinné stropovanie by nás poškodilo. Ďalej je to dorovnanie platieb medzi starými a novými členskými štátmi a zachovanie podpory pre potravinárov.
Ak sa tieto veci nenastavia férovo, vznikne systém, v ktorom bude rozhodovať skôr politická sila než objektívne podmienky.
Ste pripravení ísť aj do tvrdšieho konfliktu?
V EÚ je to vždy o dohadovaní. Ak by návrh zásadne poškodzoval Slovensko, existujú aj nástroje, ako sa brániť. A to aj vrátane blokovania rozpočtu. To je však krajné riešenie.
Politické ambície Smeru pred voľbami 2027
Slovensko čakajú župné voľby a Smer má momentálne len jedného župana. Chystáte podporu aj v ďalších krajoch?
Určite áno. V niektorých regiónoch zvažujeme vlastných kandidátov, inde skôr podporu v rámci širších dohôd. Napríklad v Nitrianskom kraji máme momentálne ako vlastného kandidáta Tibora Gašpara a zároveň rokujeme o podpore Branislava Becíka, ak sa podarí nastaviť širšiu spoluprácu. Treba povedať, že nejde len o samotného župana, ale aj o vytvorenie funkčnej väčšiny v zastupiteľstve. Podobné rokovania prebiehajú aj v ďalších krajoch.
Viete už povedať aj konkrétne mená?
V tejto chvíli ešte nie. Je to vo fáze rokovaní, takže konkrétne mená zatiaľ nebudeme zverejňovať.
Premiér hovorí o ambícii vyhrať parlamentné voľby 2027. Je to podľa vás reálne?
Určite áno. To je náš jasný cieľ.
Ak by Smer vyhral, ale súčasní koaliční partneri by nemali dostatok hlasov, s kým by ste vládli?
Je úplne predčasné hovoriť o konkrétnych scenároch. Pre nás je v tejto chvíli kľúčové vyhrať voľby. Až potom má zmysel riešiť, kto a ako bude skladať vládu.
Uvažujete o predvolebnom bloku, napríklad s SNS?
Nie.
A povolebná spolupráca? S kým si ju viete predstaviť?
S každou politickou stranou, ktorá bude rešpektovať naše hodnoty. To znamená odkaz SNP, členstvo Slovenska v Európskej únii a NATO, sociálny charakter štátu a zachovanie sociálnych opatrení, ktoré sme prijali. Každý, kto má s nami spoločné tieto princípy, môže byť partnerom.
Platí to aj pre hnutie Republika?
Myslím, že som odpovedal jasne.