V Slovenskej republike platí v trestnom konaní pravidlo, podľa ktorého sú súdy prvého stupňa viazané právnym názorom odvolacieho súdu.
Trestný poriadok explicitne uvádza, že súd, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vo svojom rozhodnutí vyslovil odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.
Tento princíp súdnej hierarchie vychádza z predpokladu, že vyšší súd kvalifikovanejšie nastavuje právne mantinely, v ktorých sa musí nové rozhodnutie pohybovať. Zároveň vo všeobecnosti platí, že na vyššom stupni pôsobia odborne zdatnejší sudcovia, ktorí navyše rozhodujú v senáte.
Dané nastavenie má garantovať vyššiu mieru istoty správneho súdneho rozhodnutia, ktoré môže korigovať prípadný nesprávny postup súdu prvého stupňa.
Daňo bol obvinený z ohovárania, hovoril o sexuálnych praktikách novinárky
Prípad trestného stíhania YouTubera Martina Daňa, ktorý sa zviditeľnil najmä medializovaním vzťahu sudkyne Pamely Záleskej a novinárky Moniky Tódovej, a následné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v jeho veci nabúravajú zavedený systém súdnej kontroly.
Súdny dvor EÚ vo veci „Kotaňák“ totiž vyslovil záver, že súdy nižšieho stupňa sa nemusia riadiť pokynmi odvolacieho súdu, ak ten vo svojom rozhodnutí porušuje prezumpciu neviny. Uvedené znamená, že v danom prípade môže prvostupňový súd konať v rozpore s pokynmi odvolacieho súdu, čo nastoľuje zásadné otázky, ako vlastne má fungovať celý systém spravodlivosti.
Posudzovaný prípad sa týka trestného stíhania pre prečin ohovárania, ktorý mal obvinený spáchať tým, že zverejnil na internete viacero videí obsahujúcich rad nepravdivých tvrdení. Magazín Kontext priniesol informáciu, že v danom prípade je obvineným YouTuber Martin Daňo, ktorý mal ohovárať novinárku Janu Krescanko Dibákovú.
Novinárka Dibáková podala na Daňa trestné oznámenie ešte v roku 2019 pre hrubé urážky, uvádzanie klamlivých údajov a dehonestáciu svojej osoby. Martin Daňo sám zverejnil text obvinenia, ktoré mu bolo v tejto veci vznesené.
Daňo podľa obvinenia naznačoval milostný pomer novinárky s osobou „Rybníček“ (malo ísť o bývalého riaditeľa televízie JOJ Richarda Rybníčka) a Danielom Lipšicom, pri ktorom malo dôjsť aj k ohrozeniu bezpečnosti jej syna. Daňo rovnako označil Dibákovú mnohými hanlivými výrazmi a obvinil ju z „podnecovania násilia a šírenia lží, nenávisti či klamstiev“.
Novinárka označila Daňove vyjadrenia za klamstvá a za obrovský zásah do svojej povesti a osobného života.
Súd trestné stíhanie opakovane zastavil, odvolací súd to rušil
Obvinenie Daňa bolo prokurátorom Okresnej prokuratúry Bratislava III pretavené do obžaloby pred Okresným súdom Bratislava III, ktorý však trestné stíhanie zastavil z dôvodu, že skutok uvedený v obžalobe nie je trestným činom.
Po sťažnosti prokurátora Krajský súd v Bratislave zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil na opätovné prejednanie a vyhodnotenie dôkazov.
Krajský súd v Bratislave v odôvodnení svojho uznesenia okrem iného konštatoval, že „nepravdivé informácie výlučne intímneho charakteru, ktoré obvinený prostredníctvom svojho príspevku sprístupnil veľkému množstvu sledovateľov, sú vzhľadom na svoj obsah spôsobilé vážne zasiahnuť do partnerských, rodinných a priateľských vzťahov a narušiť dôveru v osobu poškodenej“.
Okresný súd Bratislava III po vrátení veci opäť zastavil trestné stíhanie. Po ďalšej sťažnosti prokurátora Krajský súd v Bratislave rozhodnutie zrušil a znovu prikázal súdu prvého stupňa konať.
V danom rozhodnutí Krajský súd uviedol, že „z dôkazov nepochybne vyplýva, že obvinený vo vzťahu k novinárke používa klamstvá, útočí na ňu, v dôsledku čoho sa v okruhu svojej rodiny a ľudí v jej okolí dostala do veľmi nepríjemných situácií. Intímny pomer medzi ňou a inými osobami je výmyslom obvineného a nikdy sa nestalo to, čo obvinený vo svojich vystúpeniach uvádzal“.
Krajský súd sa vyjadril aj k tomu, že informácie o „sexuálnych praktikách novinárky boli nepravdivé“.
Porušenie prezumpcie neviny Krajským súdom
Obvinený Daňo, zastúpený advokátom Michalom Mandzákom, v ďalšom konaní tvrdil, že týmito vyjadreniami Krajský súd porušil jeho prezumpciu neviny, „keďže nenechávajú priestor pre akúkoľvek pochybnosť o jeho vine, hoci tento súd nemusel posudzovať dôvodnosť obvinení vznesených proti nemu“.
Obvinený sa preto domnieval, že súd prvého stupňa by mal v jeho veci rozhodnúť bez toho, aby zohľadnil posúdenia odvolacieho súdu.
V danom konaní už po reorganizácii súdnej mapy vystupoval ako prvostupňový súd Mestský súd Bratislava I. Ten síce konštatoval, že je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, no rovnako videl v jeho hodnotení dôkazov porušenie prezumpcie neviny, keďže sa neobmedzil iba na konštatovanie nesprávnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Mestský súd Bratislava I sa rozhodol prerušiť konanie a položil Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálne otázky, ako v danom prípade vykladať právo EÚ a či vyjadrenie Krajského súdu porušuje prezumpciu neviny Martina Daňa. Súd sa rovnako pýtal, či je povinný uplatniť zásadu prednosti a účinnosti práva Únie, podľa ktorej nebude rešpektovať právne a skutkové závery vyslovené nadriadeným súdom.
Martina Daňa pred Súdnym dvorom EÚ zastupovali advokáti Michal Mandzák, Martin Pohovej a Pavol Pechanec. Advokát Mandzák publikoval už v roku 2020 názor na to, ako sa má vykladať prezumpcia neviny z pohľadu judikatúry Súdneho dvora EÚ, a s jeho názorom sa Súdny dvor EÚ stotožnil aj v prípade porušovania práv zo strany súdov na Slovensku vo veci Martina Daňa.
Porušenie prezumpcie neviny znamená možnosť nerešpektovať súdne rozhodnutie
Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí konštatoval, že sťažnostný súd sa síce môže obšírnejšie vyjadriť k samotným dôkazom v trestnom konaní, no nesmie porušiť prezumpciu neviny obvineného v zmysle Charty základných práv EÚ a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343.
Je to práve smernica, ktorá špecificky zakazuje, aby orgány verejnej moci vo svojich vyhláseniach označovali obvinenú osobu za vinnú, ak jej ešte nebola zákonným spôsobom preukázaná vina (právoplatným rozhodnutím).
Ak tak odvolací súd urobí, súd nižšieho stupňa je povinný napriek vnútroštátnej úprave neuplatniť právny názor vyššieho súdu vzťahujúci sa na tieto dôkazy, no zároveň je povinný vykonať opätovné dokazovanie, ak ho odvolací súd nariadi.
Ide o zásadnú zmenu vo vnímaní toho, ako majú súdy postupovať pri pokynoch súdov vyššej inštancie.
Rozhodnutie totiž hovorí nielen o možnosti otvoreného ignorovania záverov odvolacieho súdu, ale aj o tom, že nižšie súdy teraz budú môcť, respektíve musieť vyhodnocovať, či vyššie súdy z ich pohľadu neporušujú prezumpciu neviny obvineného.
V tomto zmysle vyvstáva aj otázka, kto a na základe čoho bude posudzovať právne správny záver o tom, ktorý zo súdov má v otázke porušovania prezumpcie neviny vlastne pravdu. V tomto prípade totiž neplatí hierarchické usmerňovanie súdov zhora nadol.
Rozsudok Súdneho dvora EÚ bude mať dosah aj na iné kauzy
Rozsudok vo veci „Kotaňák“ tak vnáša mnohé právne otázky nielen do pôsobenia súdov a ich povinnosti rešpektovať právny názor vyššej inštancie, ale môže byť významný aj pre všetky trestné veci, v ktorých odvolací súd zruší oslobodzujúce rozhodnutie alebo uznesenie o zastavení trestného stíhania a vec vráti prvostupňovému súdu.
Je nesporné, že dané rozhodnutie Súdneho dvora EÚ bude využívať množstvo trestných obhajcov na to, aby pre svojich klientov dosiahli minimálne procesný chaos v súdnom konaní, ktorý následne môže viesť až k oslobodeniu osoby.
Nie pre faktickú nevinu, ale pre nesprávne postupy súdov.
V tomto smere budú osobitne citlivé prípady, v ktorých odvolací súd nielen vytkne procesné alebo logické chyby prvostupňovému súdu, ale zároveň bude hodnotiť dôkazy spôsobom, ktorý je podľa Súdneho dvora EÚ v rozpore s európskym právom.
Verejnosť si na podobné hodnotenia súdov spomenie v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
V danom prípade odvolací súd už dvakrát zrušil prvostupňové rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu a v odôvodnení rozsudku kritizoval spôsob, akým senát sudkyne Ruženy Sabovej vyhodnocoval dôkazy, pričom použil výrazy ako „nelogickosť odôvodnení“.
Aj v tomto prípade by sa obhajoba mohla s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ sťažovať na spôsob, akým odvolací súd hodnotil dôkazy, hoci nemožno jednoznačne urobiť záver o porušení prezumpcie neviny.
Obžalovaný Marian Kočner, ktorého prokuratúra viní z objednávky vraždy, bol prvostupňovým súdom opakovane oslobodený spod obžaloby. Odvolací súd namietal spôsob, akým prvostupňový súd hodnotil dôkazy v prospech Kočnera. V tomto smere teda možno nájsť paralelu s prípadom Martina Daňa.
Skutočnosť, či odvolací súd aj v tomto prípade prekročil hranice európskeho práva, bude zrejme na posúdení Špecializovaného trestného súdu, ak to uzná za vhodné posúdiť, prípadne, ak to bude namietať obhajoba.
Výsledkom môže byť ešte väčší procesný chaos v celom prípade ako doteraz, čo môže opätovne oddialiť právoplatné rozhodnutie v spoločensky mimoriadne citlivej veci.
Súdny dvor EÚ svojou rozhodovacou praxou často priamo zasahuje do vnútroštátneho práva a hodnotového nastavenia jednotlivých krajín. Denník Štandard upozorňoval na prípady povinného uznávania sobášov homosexuálnych párov či dokonca povinnosti vystavovať deti LGBTI agende, keďže podľa záverov súdu ide o identitu Únie, čo je v priamom rozpore s právom iných krajín.
V tomto prípade Súdny dvor EÚ prepisuje spôsob, ako a kedy majú súdy rešpektovať, respektíve nerešpektovať za iných okolností záväzné právne názory odvolacích súdov.
Bude zaujímavé sledovať, v koľkých prípadoch sa súdy pustia do vzájomného boja o to, kto vlastne vyhodnocuje právny stav veci dôslednejšie, keď hierarchia a záväznosť rozhodnutí padli.