Štandard oslovil školy, ktoré do programu už zapojené sú, ale aj tie, ktoré to od nového školského roka ešte len čaká.
„Naši učitelia nie sú pripravení, reformu však zvládnuť musíme,“ konštatuje vedenie jednej z oslovených základných škôl na západnom Slovensku. Podľa neho si učitelia už prešli viacerými reformami, pri každej vypracovali nové dokumenty a vzhľadom na ich skúsenosti z minulosti sú aj voči tejto reforme veľmi skeptickí a už vopred negatívne nastavení.
Z tohto dôvodu chce škola zostať v anonymite. Najťažšia na celom prechode je podľa vedenia školy motivácia učiteľov, keďže sú vyčerpaní.
Za reformou sú podľa školy stovky strán metodík, usmernení a webinárov. „Pedagogickí zamestnanci chodia unavení a vyčerpaní zo svojej práce a chýba im dostatočná regenerácia a psychohygiena,“ konštatuje vedenie s tým, že ešte aj to málo oddychu musia učitelia odsunúť bokom a vo voľnom čase sa pripravovať na ďalšiu reformu.
„Podotýkame, že bez finančného ohodnotenia času stráveného nad štúdiom všetkých potrebných materiálov,“ dodáva vedenie.
Zároveň podotýka, že vo väčšine prípadov existujú materiály a učebnice len k prvému cyklu. Nikto však podľa neho nevie, ako budú vyzerať učebnice a materiály k tretiemu cyklu. Škole sa potom veľmi ťažko vytvára niečo, čo je v nedohľadne a bez akejkoľvek opory.
„Je síce pekné, že štátny vzdelávací program môžeme každý rok meniť, upravovať a vylepšovať, no opäť za cenu vlastného osobného času a voľna,“ upozorňuje škola.
Napriek kritike zdôrazňuje, že spraví všetko pre plynulý prechod na nový systém. „Dúfame však, že sa nám podarí motivovať pedagogických zamestnancov a predídeme ich vyhoreniu,“ dodáva vedenie školy.
Náročnosť pre učiteľov pri zmene vyučovania potvrdil aj Peter Knotek, riaditeľ Základnej školy Pionierska v Rajeckých Tepliciach.
Ako však vraví, učitelia si uvedomujú, že je potrebné popasovať sa s novými zmenami a prispôsobiť sa modernému spôsobu výučby. „Najťažšie pri prechode je to, že ide o veľkú zmenu. Veríme, že sa systém nebude opäť o pár rokov meniť, keďže je to náročné nielen pre žiakov, ale aj pre učiteľov,“ konštatuje Knotek.
Riaditeľ zároveň upozorňuje, že zlepšiť by sa mali najmä prístup k modernejším pomôckam a podpora pre učiteľov. „Pretože hoci sa veľa vecí presúva do elektronickej podoby, metodická pomoc často chýba práve vtedy, keď je najviac potrebná,“ dodáva Knotek.
Riaditeľ Základnej školy Východná František Pitoňák hovorí, že najväčšou výzvou pri zmene zaužívaného spôsobu vyučovania je plánovanie práce učiteľa, keďže reforma kladie väčší dôraz na rozvoj kompetencií žiakov, aktívne učenie a prepájanie poznatkov.
„Ide o proces, ktorý si vyžaduje čas a postupné hľadanie najvhodnejších riešení pre konkrétne triedy a deti,“ približuje Pitoňák. Myslí si, že materiálov a metodickej podpory zo strany ministerstva je dostatok, čo hodnotí pozitívne.
„Ako menšia škola však vítame každú ďalšiu formu praktickej podpory a poskytovania príkladov dobrej praxe,“ vraví s tým, že prechod na nový systém výučby vníma ich škola ako krok správnym smerom a príležitosť poskytnúť deťom zmysluplnejšie a modernejšie vzdelávanie.
Škola na Liptove sa na kurikulárnu reformu podľa riaditeľa Pitoňáka pripravuje priebežne už niekoľko rokov. „Keďže ide o školu s približne 170 žiakmi a jednou triedou v každom ročníku, kládli sme dôraz na to, aby boli do prípravy zapojení všetci učitelia,“ priblížil.
Spresnil, že učitelia absolvovali viacero vzdelávaní a školení počas obdobia, keď reforma prebiehala na dobrovoľne zapojených školách. „Cenné skúsenosti sme čerpali aj zo spolupráce a z výmeny informácií so školami, kde nový systém už funguje v praxi,“ ozrejmil Pitoňák a podotkol, že vďaka tomu vstúpia do ďalšieho školského roka s pocitom pripravenosti a primeranej istoty.
Školy s trojročnou skúsenosťou
Každá zmena si podľa Paulíny Krivosudskej, riaditeľky Základnej školy Jana Amosa Komenského v Seredi, vyžaduje čas a nie každý na ňu reaguje flexibilne alebo sa s ňou dokáže stotožniť hneď od začiatku.
„Zmeny vo vzdelávaní sa na škole, prirodzene, nestretli okamžite s nadšením, čo je pri takom veľkom kolektíve úplne pochopiteľné,“ objasňuje Krivosudská, ktorej škola sa zapojila do prvotnej fázy kurikulárnych zmien už v roku 2023.
„Osobne si myslím, že spôsob vzdelávania v školách musíme zmeniť, či sa nám reforma páči, alebo nie. Všetci totiž vnímame, ako rýchlo sa svet mení,“ konštatuje riaditeľka s tým, že to, ako sme sa učili kedysi my, už dnešným žiakom nevyhovuje.
Podľa ďalšej riaditeľky Renáty Mračkovej, ktorej ZŠ s MŠ Hurbanova v Martine vstúpila do implementácie nového vzdelávacieho systému tiež pred tromi rokmi, býva najväčšou výzvou „odnaučiť sa“ staré návyky. Ako spomína, učitelia museli prejsť na rolu facilitátora, ktorý žiakov sprevádza objavovaním.
Cieľom nového kurikula je podľa nej naučiť deti kriticky myslieť a pracovať s informáciami, čo je v digitálnej dobe kľúčové. „Aby učitelia mohli deti takto sprevádzať, museli sa najprv sami vzdelávať,“ poukazuje riaditeľka z Martina. Toto vzdelávanie u nich prebiehalo súčasne so zavádzaním zmien.
Krivosudská zdôraznila, že bez neustáleho vzdelávania učiteľov sa žiadna zmena neudeje. „Doposiaľ bol v triede dominantný učiteľ. Aktuálne sa zameriavame na to, aby bol aktívnejší žiak a úlohou učiteľa je vytvárať aktivizujúce prostredie pre žiakov, čo je náročné na prípravu,“ opísala.
Konštatuje, že pre učiteľov prestavuje zavádzanie reformy profesijnú výzvu. Riaditeľka zo Serede spomína, že veľký dôraz v začiatkoch kládli na výber učiteliek, ktoré reformu na ich škole odštartovali.
„Za jedno z najväčších pozitív považujem otvorenie sa učiteľov – najskôr v rámci školy, kde začali navštevovať otvorené hodiny svojich kolegov, a neskôr aj smerom navonok,“ vyzdvihla riaditeľka seredskej školy.
Myslí si, že ich škola sa stala miestom inšpirácie pre iných pedagógov a zároveň aj oni čerpajú skúsenosti z návštev iných škôl. „Tento proces si vyžadoval vystúpenie z komfortnej zóny, čo nebolo pre každého jednoduché, no ukázalo sa to ako prínosné,“ mieni Krivosudská.
Dôležitú úlohu pri zavádzaní zmien podľa nej zohrávajú supervízorky, ktoré pravidelne navštevujú vyučovacie hodiny a pomáhajú zvyšovať kvalitu vzdelávania.
„Ak by som to mala zhrnúť, po troch rokoch vidíme konkrétne výsledky – zmenu vo vzdelávaní, v klíme, väčšiu aktivitu žiakov aj rastúcu istotu učiteľov,“ dodáva riaditeľka, podľa ktorej ide o dôkaz, že ich úsilie má zmysel a postupne prináša viditeľné výsledky.
Čo čaká budúcich prváčikov
Žiaci v prvom ročníku sa podľa ministerstva školstva budú učiť to isté, čo doteraz: čítať, písať, počítať, ale aj bádať, experimentovať, aktívne poznávať svet okolo seba. „V prvom vzdelávacom cykle sa mení najmä to, ako sa deti učia,“ priblížil pre Štandard odbor komunikácie a marketingu.
Cieľom kurikulárnych zmien je podľa rezortu to, aby deti trávili namiesto mechanického opakovania viac času napríklad zmysluplnou prácou s jazykom, počúvaním príbehov, rozhovorom či hrou so slovami. „Namiesto toho, aby žiak mechanicky mnohokrát prepísal to isté slovo, bude skôr riešiť situáciu, kde to slovo skutočne potrebuje,“ vysvetľujú z odboru komunikácie.
Moderné vyučovacie metódy podľa ministerstva vychádzajú z najnovších poznatkov o tom, ako funguje ľudský mozog a ako sa deti učia najefektívnejšie.
„Vieme, že deti si najviac zapamätajú to, čo zažijú, skúsia, objavia samy, a nie to, čo si len vypočujú,“ konštatuje rezort. Z tohto dôvodu sa do výučby zaraďujú aj edukačné hry, projekty, diskusie, výskumy či skupinová práca, ktoré súvisia s každodenným životom.
„Nejde o ‚hranie sa‘ namiesto učenia. Sú to zručnosti každodenného života, napríklad práca s jednoduchými technológiami, starostlivosť o prírodu, základy finančnej gramotnosti a učenie sa spolupracovať,“ dodáva ministerstvo.
Riaditeľky zo Serede a z Martina na základe svojich skúseností zase dopĺňajú, že sa prihliada na individualitu dieťaťa.
„Učitelia sa stávajú dizajnérmi učenia,“ vraví riaditeľka Mračková s tým, že sa uprednostňuje formatívne (priebežné) hodnotenie. Namiesto známky päť teda dieťa dostáva spätnú väzbu: „Toto už vieš, tu potrebuješ ešte trochu potrénovať alebo to skús takto.“ To podľa nej znižuje stres a zameriava sa na pokrok dieťaťa.
„Zo skúseností vieme, že so slovným hodnotením majú problém skôr rodičia než žiaci,“ konštatuje riaditeľka Krivosudská. Deti ho podľa nej prijímajú prirodzene, zatiaľ čo rodičia ho často porovnávajú so známkovaním, na ktoré boli zvyknutí pri starších deťoch či svojom vzdelávaní.
Podľa riaditeliek sa zmenila sa aj štruktúra hodiny. Nemusí teda trvať 45 minút. Je dynamickejšia, zahŕňa skupinovú prácu, projektové vyučovanie, bádateľské aktivity a využitie digitálnych technológií.
„Dnes v rozvrhu niektorých tried nájdete aj 90-minútové bloky z jedného predmetu, ktoré dávajú väčší priestor ísť do hĺbky,“ vysvetľuje Krivosudská. Vzdelávanie môže prebiehať nielen v triede, ale aj na chodbách, v odborných učebniach či v exteriéri.
Na škole v Martine sa osvedčilo tandemové vyučovanie, keď na hodine pôsobia dvaja učitelia – napríklad slovenčinár a geograf, ktorí rozvíjajú rôzne gramotnosti. Učitelia tu zaviedli aj rovesnícke vyučovanie, v rámci ktorého učia samotní žiaci.
Výzvou je podľa Krivosudskej diferencované vyučovanie, teda prispôsobenie tempa a spôsobu učenia každému žiakovi. Do škôl zároveň vstupuje umelá inteligencia a väčší dôraz kladú aj na emócie, charakter a zodpovednosť za vlastné učenie.
Riaditeľka ZŠ v Seredi považuje za dôležité zapojenie rodičov a otvorenú komunikáciu. Rodičom prvákov vždy v prvý školský deň vysvetlia zmeny, ktoré ich v škole budú čakať. „Zároveň im priblížime našu víziu, hodnoty a to, ako prebieha samotné vzdelávanie,“ dopĺňa Krivosudská s tým, že cieľom je, aby rodičia mali od začiatku jasný obraz o fungovaní školy.