V stoličnom meste ruskej kaliningradskej exklávy sa 24. februára 2025 upálil 37-ročný programátor. Urobil tak na výročie začiatku „veľkej vojny“, ako súčasnú etapu rusko-ukrajinskej vojny nazývajú protirežimne naladení Rusi v Rusku a za jeho hranicami.
Správu priniesol začiatkom mája ruský emigrantský portál Važnyje istorii v spolupráci s estónskym portálom Delfi Estonia a litovskou televíznou a rozhlasovou spoločnosťou LRT. Vychádzali pritom zo správy Estónskej zahraničnej spravodajskej služby (VLA).
Citlivé miesto?
Miestny Rus si za miesto samovraždy vybral pamätník venovaný 1 200 vojakom sovietskej 11. gardovej armády, ktorí zahynuli pri obsadzovaní mesta v apríli 1945. Podľa všetkého práve symbolické miesto prispelo k utajeniu jeho činu.
„Minister kultúry a cestovného ruchu Kaliningradskej oblasti Andrej Jermak bol obzvlášť znepokojený tým, že k sebaupáleniu došlo pri pamätníku Veľkej vlasteneckej vojny – bolo to až príliš symbolické,“ píšu Važnyje istorii.
Obhorené Okunevovo telo si napriek veľkému množstvu bezpečnostných kamier v oblasti všimol až náhodný okoloidúci krátko pred siedmou ráno, asi dve hodiny po smrti mladého programátora. Okrem obhorených pozostatkov uvidel neďaleko na snehu nasprejovaný nápis „Nie vojne“.
Pripomeňme, že pôvodným názvom mesta je Königsberg, v slovenčine stáročia známy ako Kráľovec a v predrevolučnom Rusku ako Korolevec. Súčasný názov mesta sa objavil v roku 1946, keď bola časť Pruska pripojená k Sovietskemu zväzu.
Od rozviedky k rodine
„Zrekonštruovali sme priebeh udalostí na základe dokumentov Vyšetrovacieho výboru a rozhovorov s Okunevovými blízkymi a kolegami,“ vysvetľuje ruský portál s tým, že materiál nestojí iba na prvotnom podnete zo strany estónskej rozviedky.
O incidente informovali šéfku mestskej administratívy Jelenu Ďatlovovú. Tá sa prípadu podľa pracovníka rozviedky osobne ujala. Pomáhal jej údajne Jevgenij Maslov, vedúci miestnej služby ochrany objektov kultúrneho dedičstva – na ich popud boli stopy po Okunevovom čine do troch hodín odstránené.
Úradníkov pravdepodobne najviac znepokojovalo, že sa o udalosti môžu dozvedieť novinári. Ďatlovová ani Maslov na otázky novinárov neodpovedali. Príbuzní a blízki opísali mladého Rusa vyšetrovateľom a neskôr aj novinárom ako pracovitého a uzavretého človeka.
V našich dejinách
Prípady samovraždy či priamo upálenia sa z presvedčenia sú zriedkavé, vyskytli sa však aj v našich dejinách. Na konferencii v Mníchove v septembri 1938 predstavitelia štyroch mocností uzavreli dohodu, ktorá určovala podmienky zachovania mierového stavu medzi Československom a Nemeckom.
Mníchovská dohoda presne určovala, ktoré oblasti musia byť dokedy vypratané československým vojskom a finančnou strážou. Pražská vláda podmienky zachovania mieru s Nemeckom prijala – vydala mobilizovanej armáde v pohraničí rozkaz opustiť obranné postavenia a stiahnuť sa do vnútrozemia.
Viac ako 30 vojaci brannej moci si v priebehu niekoľkých dní po vydaní rozkazu vzali život. Najznámejším sa stal prípad 24-ročného čatára Arnošta Hrada – večer 3. októbra pripravovala osádka pohraničného zrubu ťažkého opevnenia vybavenie na odvoz, keď sa z útrob pevnosti ozval výstrel – Arnošt Hrad sa zastrelil. Na rozlúčku matke okrem iného napísal: „Je rozkaz opustiť územie. Ja ako vojak musím poslúchnuť, smrť ma však tejto povinnosti zbaví.“
Od roku 1994 pripomína jeho skutok pamätná tabuľa na stene pevnosti. Známejším sa však stal prípad z roku 1969, keď sa na znak odporu proti sovietskej okupácii Československa a nastupujúcej normalizácii v Prahe upálil poslucháč odboru histórie na pražskej univerzite Jan Palach. Jeho čin okrem iného pripomínajú dve desiatky talianskych piesní, film z roku 2018 a viacero ulíc na Slovensku aj v zahraničí.