Zatiaľ čo mnohé vlády v Európe a inde hovoria o prísnejších hraničných kontrolách, rýchlejších deportáciách a obmedzení nelegálneho prisťahovalectva, Španielsko sa uberá opačným smerom.
Ľavicová vláda premiéra Pedra Sáncheza spustila mimoriadny proces legalizácie pobytu cudzincov. Približne pol milióna migrantov bez štatútu riadneho pobytu má dostať možnosť legálne žiť a pracovať v Španielsku počas počiatočného obdobia jedného roka.
Opatrenie je zamerané na ľudí, ktorí sa už v krajine nachádzajú. Žiadatelia museli vstúpiť na územie Španielska pred 1. januárom 2026, preukázať nepretržitý pobyt v trvaní najmenej piatich mesiacov a mať čistý register trestov. Prijaté osoby dostanú dočasné povolenie na pobyt a prácu platné v akomkoľvek odvetví a kdekoľvek v krajine. Podľa vlády trvá obdobie na podávanie žiadostí do konca júna 2026.
Zákon o poriadku
Podľa argumentov Madridu tí, ktorých sa to týka, už v krajine pracujú v domácnostiach, na poliach, v cestovnom ruchu alebo v opatrovateľstve, a mali by byť vyvedení z tieňovej ekonomiky. Vláda tvrdí, že migrácia posilňuje trh práce, zabezpečuje príspevky a pomáha starnúcej spoločnosti.
Práve to je politickým jadrom konfliktu. Amnestia vytvára poriadok v krátkodobom horizonte tým, že zavádza zákonnosť. Z dlhodobého hľadiska však môže pozitívne sankcionovanie nelegálneho vstupu prilákať viac migrantov s rovnakými očakávaniami.
Vláda popiera, že by došlo k takémuto efektu, a poukazuje na termíny a lehoty. Politické skúsenosti však ukazujú, že termíny odrádzajú len vtedy, keď štát trvalo a viditeľne presadzuje svoje pravidlá.
Rady pred úradmi
Už prvé týždne platnosti nových pravidiel ukazujú, že administratíva je pod veľkým tlakom. Médiá opisujú dlhé rady, ktoré sa tvoria aj pred marockými a alžírskymi konzulátmi, keď žiadatelia žiadajú o rodné listy, výpisy z registra trestov a iné dokumenty. Na marockom konzuláte v Madride údajne v jeden deň požiadalo o doklady viac ako tisíc ľudí.
Počet potenciálnych žiadateľov je politicky citlivý. Oficiálne sa uvádza počet približne 500-tisíc osôb. Agentúra Associated Press však uvádza, že odborníci odhadujú počet ľudí, ktorí môžu skutočne spĺňať podmienky a v súčasnosti žijú v krajine nelegálne, až na 840-tisíc. Už len tento rozsah ukazuje, aké ťažké je pre štát presne vyčísliť rozsah problému. Nie je jasné, čo sa stane, ak teraz požiada o azyl viac ako 500-tisíc ľudí.
Aj keď zástancovia poukazujú na to, že španielska ekonomika je v lepšej kondícii ako mnohé susedné krajiny a že krajina potrebuje pracovníkov, zostáva námietka, že nedostatok pracovných síl neospravedlňuje hazard s migračnou politikou. Ľudia, ktorí sú potrební, by mali mať možnosť prísť legálne, overiteľne a na základe jasných kritérií.
Španielsko nahrádza integráciu svojvoľnou legalizáciou. Usporiadaná imigračná politika by sa mala začať na hraniciach, nie pri pultoch preťažených úradov.
Zodpovednosť za vonkajšie hranice EÚ
Rozhodnutie Španielska prichádza v čase, keď občania v celej Európe viditeľne strácajú dôveru v politické sľuby. Nelegálna migrácia bude obmedzená a vonkajšie hranice Európskej únie budú chránené. To je sľub, ktorý sa dáva na celom kontinente.
Vlády trvajú na tom, že budú bojovať proti prevádzačom a urýchlia deportačné postupy. Keď však zábery zo Španielska ukazujú čakacie rady, nové špeciálne programy a vládu, ktorá prezentuje ako pokrok to, čo sa predtým považovalo za nelegálne, znamená to úder právnemu štátu.
Zodpovednosť Španielska ako krajiny EÚ sa nekončí na jeho vlastných štátnych hraniciach. Každý, kto má legálny štatút pobytu v niektorom z členských štátov EÚ, má tiež právo na voľný pohyb v rámci Európy. Skutočnosť, že sa európski partneri nemôžu spoľahnúť na to, že vedia, komu Španielsko udeľuje legálny štatút, predstavuje pre všetkých nevyčísliteľné riziko.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.