Spoločnosť Anthropic začiatkom mája prijala ponuku miliardára Elona Muska a uzavrela dohodu o využívaní výpočtových kapacít dátového gigacentra SpaceX Colossus-1 v meste Memphis (štát Tennessee). Firma však predostrela aj plány, ktoré sú opäť na hranici reality a vedeckej fantastiky.
Muskov nedávny merger SpaceXAI ponúkol bývalému konkurentovi výpočtovú kapacitu približne 300 megawattov, ktoré sa tak podpíšu na zrýchlenom vývoji veľkých jazykových modelov Claude Opus či na skrátenej čakacej lehote pre predplatiteľov.
Spoločnosť, s ktorou len v januári tohto roka Pentagón zrušil zmluvu, predstavila na dni vývojárov v kalifornskom San Franciscu novú funkciu svojich modelov – „snívanie“.
Ako bude snívať Claude
Vedúci projektu Claude Code Boris Cherny vysvetlil, že ide o internalizáciu opráv, keď sa AI model uvedie do modu prehodnocovania svojich predošlých odpovedí či krokov. „Predvolené nastavenie už nie je ‚Zadám príkaz Claude Codu‘. Predvolené nastavenie je teraz ‚Nechám Clauda, aby zadal príkaz Claude Codu‘,“ vyhlásil.
„Funkcia Auto Dream konsoliduje súbory pamäte, odstraňuje neaktuálne poznámky a spája zistenia. Je to akoby REM spánok pre vášho AI agenta,“ vysvetlila spoločnosť na svojom oficiálnom portáli.
Vo všeobecnosti sa fáza takzvaného paradoxného či REM (rapid-eye-movement) spánku považuje za stav, v ktorom si myseľ triedi externé vnemy získané počas dňa. Práve v tejto fáze sa v mysli prejavujú audiovizuálne halucinácie s archetypálnymi témami (sny), čo viedlo vývojárov Claudea, aby stav „triedenia“ poznámok pomenovali ako snívanie.
„Toto pomenovanie je zámerné a metafora je prekvapivo presná,“ priznal Anthropic. Cieľom snívania je podľa firmy prehodnocovanie udalostí a zážitkov, pričom tie dôležité sa počas REM spánku ukladajú z krátkodobej do dlhodobej pamäti. „Ľudia, ktorí nemajú dostatok REM spánku, majú ťažkosti s vytváraním trvalých spomienok. Informácie prichádzajú, ale nikdy sa neukotvia,“ poznamenala spoločnosť.
V oficiálnom vyhlásení sa však nespomína, že by okrem imitácie REM spánku či nedávno priznaného prekračovania stanovených hraníc pozorovali akýkoľvek prejav sebauvedomenia či rovno vedomia. Ak smeruje napodobňovanie ľudských procesov k napodobneniu vedomia samého osebe, úspechy na tomto poli sú zatiaľ minimálne.
Opäť o vesmíre
Na druhej strane rovnice je SpaceXAI, ktorá v tomto roku očakáva prvé investičné ponuky prostredníctvom kapitálového trhu (známe ako IPO), pričom v Anthropicu získala prvého zákazníka. Výmenou za prenájom výpočtovej kapacity sa menší zo spoluhráčov zapojí do vývoja vesmírnych dátových centier, ako oznámil Musk.
„Výpočtový výkon potrebný na trénovanie a prevádzku tejto novej generácie systémov prevyšuje to, čo môžu pozemné zdroje energie, pozemky a chladenie poskytnúť v požadovaných časových horizontoch,“ vysvetlil miliardár.
K SpaceX sa však hodlá pripojiť aj ďalšia z veľkých technologických spoločností. O dátové centrá „poletujúce“ okolo Zeme prejavil záujem aj Alphabet, vlastník vyhľadávača Google. Zo strany firmy, ktorú manažuje Sundar Pichai, však ide o prozaický krok, keďže Google už vlastní približne šesť percent akcií SpaceX.
Google sa však podľa zdrojov denníka Wall Street Journal obrátil aj na iné spoločnosti, ktoré vypúšťajú nákladné rakety – do úvahy prichádza najmä Blue Origin miliardára Jeffa Bezosa. Google však o týchto dohodách zatiaľ len rokuje, priznali anonymní predstavitelia.
Vlani Google oznámil vlastné plány na vypustenie prototypových satelitov do roku 2027 v rámci ambicióznej iniciatívy s názvom Project Suncatcher. Na vývoji týchto satelitov zhromažďujúcich energiu zo slnka spolupracuje s firmou Planet Labs, pripomenul Journal.
„Pošleme malé stojany so zariadeniami, umiestnime ich do satelitov, otestujeme ich a potom začneme rozširovať ich využitie,“ povedal generálny riaditeľ Alphabetu Sundar Pichai v novembrovom rozhovore pre televíziu Fox News. „Nemám žiadne pochybnosti o tom, že o desať rokov to budeme vnímať ako celkom bežný spôsob budovania dátových centier,“ vyhlásil.
Budú snívať roboty v Číne?
AI modely by sa teoreticky mohli „naučiť snívať“ od svojich ľudských spolupracovníkov, a to jednoduchým skenovaním mozgových vĺn v reálnom čase. A hoci by sa na to hodil Muskov Neuralink, ako prví na tomto procese začali pracovať Číňania.
Tí sa podľa reportáže agentúry Reuters obrátili na priekopníka v nanotechnológiách Charlesa Liebera (67), ktorého v roku 2021 odsúdili na pol roka domáceho väzenia za nepriznané platby z Pekingu počas pôsobenia na Harvardovej univerzite.
Nanovedec v apríli 2025 pricestoval do mesta Šen-čen, v ktorom sídli štátny inštitút pre neurotechnológie – Šen-čenská lekárska akadémia pre výskum a transláciu (SMART). Pri tejto akadémii nanovo založil svoj projekt z Harvardu, známy ako i-BRAIN (Institute for Brain Research, Advanced Interfaces & Neurotechnologies).
Peking v poslednej päťročnici označil rozhranie mozgu a počítača (brain-computer interface, BCI) za národnú prioritu. Reuters však poznamenal, že Lieber nebol jediným cieľom verbovania zo strany čínskych vzdelávacích inštitúcií – aj samotný SMART zameriava svoje kampane na vedcov sklamaných z USA.
Lieber má najmenej jeden dôvod na takéto sklamanie. V roku 2011 sa zapojil do programu Tisíc talentov, ktorý spravovala Wu-chanská technologická univerzita a ktorý americké ministerstvo spravodlivosti vyhodnotilo ako projekt s cieľom krádeží duševného vlastníctva.
Okrem obmedzenia slobody pohybu dostal Lieber aj finančný trest vo výške 50-tisíc dolárov spolu s 33 600 dolármi, ktoré musel doplatiť daňovému úradu za nepriznané príjmy. Súd sa priklonil k domácemu väzeniu, pretože vedcovi diagnostikovali rakovinu.
Čínsky projekt i-BRAIN disponuje aj zariadením na výskum na primátoch s dvomi tisícmi klietok, pričom Lieberov tím hľadá výskumníkov pre elektrofyziologické štúdie na makakoch. Tie sú v čínskom vedeckom sektore populárne, práve tento druh použili genetici v štúdii na zvrátenie starnutia.
Pravdou je, že čínska armáda už začala skúmať možné vojenské využitie rozhrania BCI – vrátane vytvorenia akýchsi „supervojakov“, ktorým by čip v mozgu pomáhal zvýšiť mentálnu pohotovosť a znížiť reakčný čas v bojových podmienkach.