Novela ústavy v kultúrno-etických otázkach bola poslednou zmenou základného zákona štátu, ku ktorej došlo vlani v septembri. Na jej prijatie bolo potrebných 90 hlasov, teda zhoda koalície a aspoň časti opozície.
Pred politikmi je teraz nová výzva – nájsť podobne širokú podporu aj pri ďalšej ústavnej zmene. Otázne však je, či sa ju podarí dosiahnuť vzhľadom na pretrvávajúcu nedôveru medzi politickými stranami.
Nízky podiel obcí na celkovom dlhu
Mestá, obce a samosprávne kraje už dlhé mesiace žiadajú, aby parlament prijal novelu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Chcú, aby ich poslanci vyčlenili zo sankčných pasiem dlhovej brzdy. Ide o podobný mechanizmus, aký funguje v prípade vlády.
Proti nie je ani Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Jej úlohou je hodnotenie vývoja hospodárenia štátu a ochrana dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Rada v minuloročnom stanovisku uviedla, že celkový dlh samospráv tvorí iba približne dve percentá hrubého dlhu verejnej správy. Konkrétne ide o 1,6 miliardy z takmer 80 miliárd eur na konci roka 2024.
„Na úrovni individuálnych obcí alebo vyšších územných celkov by uplatnenie sankcií znemožnilo použitie už čerpaných úverov a zostatkov na účtoch z prebytkového hospodárenia v predchádzajúcich rokoch, čo by obmedzilo rozbehnuté a pripravované investičné aktivity,“ uviedla rozpočtová rada.
Božik dúfa v zdravý rozum
Rovnaký argument používa aj predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik. Ak by poslanci prijali novelu ústavného zákona podľa požiadaviek samospráv, tie by nemali povinnosť predkladať vyrovnané rozpočty ani schvaľovať ich v zastupiteľstvách.
Božik upozornil, že inak by nemohli čerpať úvery ani vykonávať finančné operácie súvisiace so zaraďovaním prebytkov z predchádzajúcich rokov do hospodárenia miest a obcí. „Absolútne by sa mohol ochromiť základný život,“ povedal pre Štandard predseda ZMOS-u.
Faktom nateraz je, že rezort financií nepredložil vládnu novelu o dlhovej brzde týkajúcu sa obcí a miest. Božik tvrdí, že ho štátny tajomník ministerstva financií informoval, že na návrhu sa intenzívne pracuje a je aj zámer riešiť päťročné obdobie samospráv namiesto štvorročného. Ministerstvo financií v tejto veci do uzávierky článku Štandardu neodpovedalo.
„Pre nás päťročné obdobie nie je priorita. Treba však zmeniť ústavný zákon,“ poznamenal s tým, že by sa tak malo stať do začiatku letných prázdnin. Znamená to, že novela by sa zrejme musela prijímať v zrýchlenom režime.
„Požiadali sme koalíciu aj opozíciu, nech to nie je predmetom politikárčenia, lebo to dopadne veľmi zle,“ priblížil Božik. Dúfa, že „zdravý rozum zvíťazí“, pretože to, čo je teraz v zákone, je podľa neho nelogické a nesprávne.
Opozičný tábor sa chopil iniciatívy
Opozícia na rozdiel od vládnej zostavy už predložila zmenu zákona o dlhovej brzde. S vlastnými návrhmi prišli PS aj SaS.
„Územná samospráva má už od roku 2005 výrazne prísnejšie pravidlá rozpočtového hospodárenia ako centrálna vláda. Jej dlh tvorí len približne dve percentá celkového dlhu verejnej správy. Napriek tomu je v čase najvyššieho sankčného pásma dlhovej brzdy trestaná rovnako ako vláda, ktorá je hlavným pôvodcom problému,“ povedal poslanec Marián Viskupič (SaS).
Poslanec Marek Lackovič (PS) upozornil, že podľa súčasných pravidiel môžu samosprávy schváliť len taký rozpočet, v ktorom budú výdavky maximálne vo výške výdavkov predchádzajúceho rozpočtového roka, „čo je v aktuálnej ekonomickej situácii takmer nemožné“.
Opozícia presadzuje, aby sa zmeny mohli uplatniť už pri zostavovaní rozpočtu samospráv na rok 2027.
Kresťanskí demokrati nemajú námietky voči opozičným návrhom, podľa ich podpredsedu Viliama Karasa je však dôležité, ako bude vyzerať technické riešenie. „Bude to záležať aj od toho, ako sa k tomu postaví koalícia a či bude návrh spájať aj s inými zmenami,“ vyjadril sa pre Štandard Karas.
Čo robili v minulosti? pýta sa poslanec Smeru
V koalícii zrejme nebude snaha podporiť opozičné návrhy na zmenu ústavného zákona. Poslanec a podpredseda finančného výboru parlamentu Daniel Karas (Smer) pre Štandard povedal, že iniciatívy opozície bude potrebné konzultovať s ministerstvom financií. Poukázal na to, že bude potrebné tiež vyhodnotiť, ako by zámery opozície ovplyvnili nový rozpočet a konsolidáciu.
„Je pekné, že opoziční poslanci robia svoju robotu,“ podotkol. Zároveň sa spýtal, čo robili v minulosti, keď zadlžili Slovensko. „Teraz nám idú rozkazovať, čo máme robiť,“ doplnil poslanec Smeru a dodal, že za bývalej vlády sa zobralo mestám a obciam okolo 750 miliónov eur.
Ľudové hlasovanie o konci parlamentu
Koaliční politici však chcú meniť aj ústavu, na čo bude potrebných tiež 90 hlasov poslancov. Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) predložil na pripomienkovanie návrh, ktorý zavádza možnosť skrátiť volebné obdobie Národnej rady ľudovým hlasovaním podobne ako pri odvolávaní hlavy štátu.
Prezident Peter Pellegrini len nedávno odmietol vyhlásiť referendum v tejto veci, ktoré iniciovala mimoparlamentná strana Demokrati. Oprel sa o doterajšiu judikatúru ústavného súdu. Poukázal na to, že je to možné iba uznesením parlamentu.
Minister Susko povedal, že jeho návrh „reaguje na spoločenský dopyt po väčšom zapojení občanov do rozhodovania o fungovaní štátu“. Ľudové hlasovanie o odvolaní parlamentu by sa však nemohlo uskutočniť v prvom polroku ani v poslednom polroku počas volebného obdobia. Národná rada by skončila, ak by za jej odvolanie hlasovala trojpätinová väčšina z takého počtu oprávnených voličov, aký sa zúčastnil na posledných voľbách.
Ak by sme zobrali do úvahy počty z parlamentných volieb v roku 2023, tak by za odvolanie súčasnej Národnej rady muselo podľa Štandardu hlasovať niečo vyše 1,8 milióna voličov.
Okrem toho chce minister spravodlivosti upraviť v ústave aj dôvody na odvolanie členov Súdnej rady SR vrátane jej predsedu a podpredsedu. Rezort tvrdí, že ide o reakciu na dlhodobé výhrady Európskej komisie, ktorá upozorňovala, že úprava zavedená v roku 2020 neposkytuje členom rady dostatočné záruky nezávislosti pri ich odvolávaní.
Opozícia sa odťahuje
Zdá sa, že koalícia nenájde spoločnú reč s opozíciou. Podľa Karasa neprebehla riadna odborná a celospoločenská diskusia. Podotkol, že nie je ani známe, aké dôsledky by mal vládny návrh, a to od rozpočtových až po stabilitu právneho a ústavného poriadku. „Sme skôr zdržanliví. Nemyslím si, že v takom krátkom čase pred voľbami je priestor na takú zásadnú zmenu ústavy,“ zdôraznil Karas.
PS podľa agentúry TASR uviedlo, že s touto vládnou koalíciou nebude hlasovať za žiadnu zmenu ústavy. Odmietavý postoj má aj SaS. „Smer chce jednak zaviesť permanentnú predvolebnú kampaň cez referendum o predčasných voľbách a zároveň zabetónovať svojich ľudí v Súdnej rade SR,“ zhodnotila strana zámery ministra Suska.
Momentálne teda platí, že jediný spôsob predčasného ukončenia volebného obdobia zostáva v rukách poslancov. Museli by prijať uznesenie trojpätinovou väčšinou.