Zatiaľ čo blaho bežného európskeho spotrebiteľa vojna v Iráne znižuje, pre miestne ropné koncerny to neplatí.
Obmedzenie ponuky uzavretím cesty z Perzského zálivu a vyššie svetové ceny znamenajú, že tí, čo ťažia a spracúvajú komoditu v bezpečných končinách, ju predávajú s mastnými maržami. Veľkí európski hráči hlásia za prvý kvartál výrazný nárast ziskov.
Britsko-holandský koncern Shell reportoval očistený zisk na úrovni 6,9 miliardy dolárov, čo je oproti vlaňajšiemu prvému kvartálu zhruba štvrtinový nárast. Ešte väčšmi vystrelil profit francúzskej Total Energies, a to o 29 percent (na 5,4 miliardy dolárov). Rekordérom v ziskovom boome je britská spoločnosť BP (z 1,4 miliardy dolárov na 3,2 miliardy dolárov). A darilo sa aj nórskemu gigantu Equinor.
Hoci viaceré z týchto koncernov ťažia ropu aj v Perzskom zálive a vojna ich zasiahla aj negatívne, pri spoločnostiach ako Shell či BP zavážil mimoriadny výkon ich tradingových divízií. Sektor rafinácie a chemikálií, v rámci ktorého spoločnosť Total Energies obchoduje s ropou a ropnými produktmi, zaznamenal v prvých troch mesiacoch roka päťnásobný nárast na 1,6 miliardy dolárov.
„BP, Shell a Total (Energies) profitovali nielen z vyšších cien ropy, ale aj zo samotných výkyvov na trhu,“ konštatoval pre Euronews Stephen Innes zo spoločnosti SPI Asset Management. Dodal, že sa „správali menej ako tradičné ropné spoločnosti a viac ako sofistikovaní obchodníci s volatilitou“.
Equinor, ktorý sa venuje prieskumu a ťažbe, zase za dobré čísla vďačil polohe svojich ložísk (najmä) v Severnom mori.
Obdobie ziskov sa ešte len začalo, no štáty už chcú plniť kasy
Niektoré spoločnosti ešte ani nezverejnili výsledky za prvý kvartál, a v Európe sa už ozývalo volanie po dodatočnom zdanení energetických koncernov. Ide o klasický reflex politických garnitúr na starom kontinente. Tá istá téma sa riešila aj po napadnutí Ukrajiny Ruskom.
Nemecko, Rakúsko, Španielsko, Taliansko a Portugalsko už v apríli vyzvali Európsku komisiu, aby zaviedla celoeurópsku daň z nadmerných ziskov. Podľa nich by „vyslala jasný signál, že tí, ktorí profitujú z následkov vojny, musia prispieť k zmierneniu záťaže pre širokú verejnosť“.
Ukazuje sa tak progresívno-ľavicové zmýšľanie, ktorým sú európske kruhy pretkané – vyššie zisky sa nevnímajú ako odmena za podstúpené kapitálové riziko a stimul pre budúce investície, ale ako nadmerná anomália, ktorú treba prerozdeliť. Nemožno pritom zabúdať na to, že ak sa spoločnostiam darí, automaticky odvádzajú štátom v absolútnych číslach aj vyššie dane.
Po zverejnení mastných ziskov ropnými hráčmi v priebehu apríla a mája sa otázka ich dodatočného zdanenia opäť vrátila do popredia, pričom s každým dňom vojny a blokády Hormuzského prielivu bude toto volanie čoraz hlasnejšie.
Obdobie vysokých ziskov sa totiž ešte len začalo. Vo výsledkoch energetických hráčov sa odrazil zatiaľ iba jeden mesiac trvania konfliktu na Blízkom východe. Ten však pokračuje a ceny ropy sa s rezervou držia nad sto dolármi za barel.
Analytická obec navyše neočakáva, že by urovnanie sporu prinieslo ich prepad na pôvodnú úroveň.
Obnovenie produkcie a exportu z Perzského zálivu na pôvodnú úroveň by trvalo istý čas. A hoci by krajiny ochotnejšie rozpúšťali zvyšné strategické zásoby, aby preklenuli toto obdobie, prázdne sklady by neskôr museli doplniť. Preto je pravdepodobné, že sa ceny ropy udržia v blízkosti stodolárovej méty počas väčšiny roka. A že ropní hráči budú generovať ešte lepšie čísla ako v prvom kvartáli.
Globálni giganti verzus stredoeurópska realita
Na Slovensku je však zatiaľ realita trochu iná. Zatiaľ čo najväčšie ropné firmy reportujú rastúce zisky, v prípade maďarského koncernu MOL, pod ktorý spadá rafinéria Slovnaft, mali čísla v prvom kvartáli opačný trend.
Hrubý zisk (EBITDA) celej skupiny MOL sa medziročne prepadol zhruba o 60 percent na 212 miliónov dolárov. Dráma sa odohrala najmä v sektore spracovania ropy a výroby palív – teda v segmente, do ktorého patrí aj bratislavský Slovnaft. Koncern totiž spracoval za prvé tri mesiace tohto roka o tretinu menej ropy než takto vlani, pričom hrubý zisk downstreamu sa prepadol z 284 miliónov na 112 miliónov dolárov.
Skupina MOL čelila viacerým úderom. Predovšetkým jej vypadla nosná časť dodávok ropy pre odstavenie Družby. Tá bola nefunkčná od 27. januára do 22. apríla. Medzitým bežala prevádzka v provizórnom nastavení – zo zásob a zvýšeného dovozu ropy drahšou južnou trasou cez Adriu.
K negatívnemu vplyvu na výsledné čísla sa navyše pridružili výpadky vo výrobe pre požiar v kľúčovej maďarskej rafinérii Duna z konca októbra minulého roka.
A paradoxne skupine až tak nepomohla ani vojna v Iráne. Hoci marcové oživenie cien ropy prinieslo deväťpercentný medziročný rast ziskov ťažobnej divízie MOL-u, spracovateľskému sektoru zase zdraželi vstupy, ktoré si pre zastropovanie cien palív v Maďarsku nemohli pretaviť do drahších finálnych produktov. Hoci na Slovensku obdobná legislatíva nebola prijatá, aj Slovnaft pri cenotvorbe reflektoval záujmy súčasnej vlády.
Príde debata o mimoriadnej dani aj na Slovensko?
Keďže tok ropy cez Družbu sa v apríli obnovil, koncernu odpadnú vyššie logistické náklady na dodávky cez chorvátsku Adriu. Vojna medzitým pokračuje a má pozitívny vplyv na ťažobnú divíziu MOL-u. Čísla vo výkazoch sa preto v druhom štvrťroku pravdepodobne výrazne zlepšia. Rovnako aj v tých ďalších. A to napriek tomu, že je skupina pri predaji finálnych produktov v Maďarsku cenovo limitovaná.
Nemožno preto vylúčiť, že sa aj na Slovensku obnoví debata o dodatočnom zdanení ziskov, keďže konsolidácia verejných peňazí neprebieha príliš hladko. Prípadne že kabinet podporí celoeurópsku iniciatívu.
Brúsiť si zuby by však bolo predčasné. Okrem toho, že zatiaľ nie je vôbec isté, či Slovnaft výrazne vyššie zisky vygeneruje (ropu neťaží, ale len spracováva), je dôležitý taktiež fakt, že od začiatku vojny v Iráne úzko kooperuje s vládou pri udržiavaní cien palív medzi najlacnejšími v regióne.
Ak by sa teraz začala rozbiehať diskusia o dodatočnej dani, spoluprácu by to výrazne naštrbilo. Vláda však stabilitu na čerpacích staniciach potrebuje. Už teraz ide o živnú tému opozície, ktorá nárast cien benzínu a nafty pripisuje neschopnosti súčasného establišmentu.
SaS už napríklad volá po znížení spotrebnej dane z palív, ktorá patrí medzi najvyššie v regióne.
Vzhľadom na to je otázne, či si súčasná garnitúra môže dovoliť rozkmotrenie so Slovnaftom. Svedčia o tom aj nedávne slová ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka: „Nemyslím si, že dnes je na stole znižovanie spotrebnej dane, skôr je tu veľmi intenzívny tlak zo strany vlády na Slovnaft. A pokiaľ bude Slovnaft k tomu pristupovať tak konštruktívne ako doteraz, verím, že to veľmi čoskoro uvidia aj ľudia na čerpacích staniciach.“