Orgány činné v trestnom konaní v kauze Očistec hovoria o fungovaní údajnej zločineckej skupiny v bezpečnostných zložkách štátu, ktorá sa podľa obžaloby mala vytvoriť okolo bývalého policajného vedenia a nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra.
Skupina mala ovplyvňovať trestné konania, brať úplatky a zasahovať do vyšetrovaní. Na začiatku celej kauzy Očistec stál známy kajúcnik Ľudovít Makó, ktorý ako prvý podal v tejto veci trestné oznámenie prokurátorom Michalovi Šúrekovi a Ondrejovi Repovi.
Medzi 10 obžalovanými sú známe mená, ako napríklad podpredseda parlamentu Tibor Gašpar, podnikateľ Norbert Bödör, bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, ale aj kajúcnici ako Bernard Slobodník či František Imrecze.
Obžalovaní sú aj bývalí vysokí funkcionári bývalej Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Peter Hraško, Róbert Krajmer a Marián Zetocha.
Obžaloba je podaná za 20 skutkov a trestné činy založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, podplácania, prijímania úplatku či zneužívania právomoci verejného činiteľa a bola podaná ešte v decembri 2021 na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS). Hlavné pojednávanie sa uskutočnilo až 11. mája 2026 z dôvodu procesných námietok týkajúcich sa zákonnosti zloženia senátu.
Najvyšší súd SR postupne rozhodol o vylúčení sudcov Romana Púchovského, Jána Giertliho a Jána Hrubalu. Súčasný senát je zložený z predsedu Petra Pulmana a jeho členmi sú sudcovia Beáta Medveďová a Rastislav Stieranka.
Obhajoba dlhodobo poukazuje na zaujatosť čurillovcov
Najvyšší súd SR v inom rozhodnutí, ktoré sa týkalo posudzovania sťažností obžalovaných voči zoznamu benefitov poskytnutých kajúcnikom zo strany prokuratúry, navyše konštatoval, že ŠTS sa bude musieť vyrovnať aj s námietkami zaujatosti obhajoby spochybňujúcimi zákonnosť a použiteľnosť týchto dôkazov.
Na neprihliadanie na námietky obhajoby sa obžalovaní sťažovali dlhodobo. Jadro ich argumentácie spočívalo v zaujatosti orgánov činných v trestnom konaní, a teda aj v nepoužiteľnosti dôkazov, ktoré boli nimi vykonané.
Menovite sú spomínaní policajti mediálne známi ako čurillovci, konkrétne Ján Čurilla, Pavol Ďurka či vyšetrovateľ František Vojtuš.
Pavol Ďurka viedol vyšetrovanie v kauze Očistec a vykonával v ňom procesné úkony, a to aj neopakovateľné, ako napríklad domové prehliadky. Ján Čurilla v kauze vystupoval tiež ako vyšetrovateľ a po ňom vyšetrovanie prevzal František Vojtuš, ktorý podal návrh na podanie obžaloby.
V rozhovore pre denník Postoj Pavol Ďurka spomína, že v kauzách ako Očistec, Judáš a Božie mlyny vypočúvali osoby ako František Böhm, Peter Hraško, Boris Beňa či Dušan Kováčik. Hovoril tiež o úkonoch okolo zadržania a väzby Františka Böhma a uviedol, že mal na starosti viacero veľkých vecí vrátane káuz Ľudovíta Makóa, Dušana Kováčika či Milana Lučanského.
Neskôr sa však práve procesné pôsobenie čurillovcov vrátane Ďurku stalo predmetom sporov týkajúcich sa zaujatosti policajtov a zákonnosti ich vyšetrovania. Inšpekcia v roku 2021 zadržala viacerých vyšetrovateľov NAKA pracujúcich v tíme Očistec pre podozrenia zo zneužitia právomoci a marenia spravodlivosti, najmä vo vzťahu k údajnému manipulovaniu alebo „vylepšovaniu“ výpovedí svedkov.
Zaujatosť vyšetrovateľa sa posudzuje podľa dovolania Kováčika
Obhajoba v kauze Očistec poukazuje na to, že ak vyšetrovateľ, ktorý robil úkony v prípravnom konaní, nebol nestranný, môže to spochybniť použiteľnosť alebo váhu dôkazov.
Opora argumentácie je založená najmä na rozhodnutí vo veci dovolania Dušana Kováčika, kde dovolací súd konštatoval nezákonný postup a zaujatosť polície, konkrétne vyšetrovateľa Pavla Ďurku, voči Kováčikovi. Ďurka vystupuje aj v kauze Očistec ako vyšetrovateľ a Kováčik zasa ako obvinený.
Špecializovaný trestný súd otvoril pojednávanie v kauze Očistec v máji 2026, no zároveň ho odročil na 1. jún 2026 na návrh obhajoby Dušana Kováčika na spojenie vecí s kauzou bývalého vyšetrovateľa Romana Stahla.
Prokurátor Bohdan Čelovský so spojením súhlasil a uviedol, že keďže veci spolu súvisia, ich spojenie bude hospodárnejšie a povedie k rýchlejšiemu vybaveniu veci.
Expolicajt Roman Stahl čelí obvineniam z korupcie a spolupráce so zločineckou skupinou. Podľa vyšetrovateľov mal Stahl prijímať finančné odmeny, často prostredníctvom svojho vtedajšieho nadriadeného Bernarda Slobodníka, od podnikateľa Norberta Bödöra a ďalších vplyvných ľudí. Ako vyšetrovateľ mal Stahl za úlohu dozerať na vyšetrovanie kauzy Váhostav a zabezpečiť, aby neboli vyvodené dôsledky voči konkrétnym sponzorom a vplyvným osobám.
Súd na neverejnom zasadnutí spojil obžaloby v prípade Romana Stahla a v kauze Očistec, no ešte predtým senát ŠTS konštatoval zásadnú vec.
Oslobodenie obžalovaných pre možnú zaujatosť
Predseda senátu Peter Pulman pri ústnom odôvodnení odročenia pojednávania avizoval, že sa súd vyrovná so všetkými námietkami obhajoby týkajúcimi sa zaujatosti vyšetrovateľov. Zároveň dodal, že ak sa preukáže rovnaká zaujatosť polície ako v prípade Dušana Kováčika, bude to dôvod na jasné oslobodenie obžalovaných.
Problémom totiž bude skutočnosť, že zaujatosť vyšetrovateľov môže znehodnotiť dôkazy v celom procese natoľko, že súd nebude mať inú možnosť ako ich oslobodiť obžalovaných. Denník Štandard na tento problém upozornil aj v prípade Dušana Kováčika.
Obhajca Marek Para po vyjadrení súdu tvrdil, že „v tomto zmysle možno povedať, že výsledok konania je viac než predvídateľný“, a pri obhajobe zdôraznil zameranie sa na dôkazy, ktoré „smerujú k zaujatosti orgánov činných v trestnom konaní, najmä na Pavla Ďurku“.
Advokát rovnako poukázal na dovolací rozsudok Dušana Kováčika, v ktorom súd konštatoval zaujatosť Ďurku a stanovil kritériá pri posudzovaní zaujatosti vyšetrovateľa, ako aj na fakt, že „Ďurka vykonával úkony aj v tomto prípade“.
Dovolací súd vo veci Dušana Kováčika pri vyšetrovateľovi Ďurkovi dospel k záveru, že vzhľadom na jeho vulgárne vyjadrovanie na adresu Kováčika a jeho obhajoby, ako aj vzhľadom na ďalšie nezákonné kroky bol zaujatý. Ďurka podľa súdu nevyšetroval, ale „bol presvedčený o vine Kováčika a mal snahu ho uloviť“. Preto mal byť podľa NS SR z vykonávania úkonov v Kováčikovej veci vylúčený.
Marek Para pripomenul, že „podľa zákona platí, že čo i len jeden vykonaný úkon zaujatým vyšetrovateľom musí viesť k oslobodeniu“.
Obhajca svoj názor uzavrel slovami, že ak tieto kritériá platili pre „Ďurku pri Kováčikovi, budú musieť platiť aj pre Jána Čurillu, a výroky Čurillu (zvukové nahrávky odposluchov) ešte prevýšili výroky Pavla Ďurku“, čím je podľa advokáta jednoznačne zaujatý v celom prípade. Čurilla mal na nahrávkach nadávať Parovi aj obžalovaným v kauze Očistec.
Okrem toho obhajoba poukazuje aj na to, že čurillovci a Pavol Ďurka neboli nestranní, pretože podľa nej mali mať vlastný záujem na výsledku káuz a mali konať spôsobom, ktorý obchádzal obhajobu.
Prepojenie na kauzu technického spisu č. 80
Dôkazom obchádzania riadneho procesu má byť aj „technický spis č. 80“, v súvislosti s ktorým sú čurillovci obvinení, pretože sa do neho vypočúvali svedkovia alebo spolupracujúce osoby, napríklad Bernard Slobodník, „nanečisto“, mimo procesných pravidiel a bez účasti obhajcov.
V tejto kauze sú okrem iných obvinení práve Ján Čurilla a Pavol Ďurka, ale aj prokurátor Michal Šúrek, ktorý v kauze Očistec vystupoval ako dozorový prokurátor.
V súvislosti s kauzou „technického spisu č. 80“ advokát Para poukázal aj na to, že sa v danom spise „našli výsluchy, ktoré priamo vyviňujú Norberta Bödöra a sú neoficiálne. Odlišujú sa od oficiálnych výsluchov svedkov, a to je práve to, čo sa momentálne aj vyšetruje.“
Podľa advokáta tak má kauza technického spisu „enormný vplyv na priebeh kauzy Očistec“, rovnako ako aj „vyriešenie otázky zaujatosti vyšetrovateľov Vojtuša, Ďurku a Čurillu, ktorí páchali trestnú činnosť na podklade kauzy Očistec a kauzy Judáš manipuláciou celého procesného priestoru, kde sa chodil cvičiť v pracovných výsluchoch pán Slobodník, a ktorí skrývali dôkazy existujúce v prospech Norberta Bödöra a Tibora Gašpara“.
Zaujatosť na základe nadávok a nezákonných postupov
Dovolací súd v prípade Dušana Kováčika hodnotil pri zaujatosti vyšetrovateľa Ďurku nielen jeho agresívny a vulgárny slovník voči obvinenému a jeho advokátom, ale aj jeho ďalšie konanie, ktoré bolo nezákonné a v neprospech obvineného. Súd jednoznačne konštatoval, že pre daný postup mal byť vylúčený.
V prípade kauzy Očistec obhajoba poukazuje na nahrávky odposluchov, na ktorých čurillovci nadávajú obvineným a advokátom, a zároveň na nezákonné praktiky pri vyšetrovaní a upieraní dôkazov v prospech obvinených vo veci „technického spisu č. 80“.
Na prvý pohľad sa javí, že ide o totožné konanie čurillovcov, ktoré Najvyšší súd SR označil za neprijateľné v spravodlivom procese. Konkrétne okolnosti možnej zaujatosti bude posudzovať Špecializovaný trestný súd a vyhodnotí, či vyšetrovatelia postupovali alebo nepostupovali v zmysle zákona.
Výrok predsedu Pulmana o tom, že ak sa preukáže zaujatosť, tak to „bude na oslobodenie“, môže verejnosti napovedať, ako celá kauza dopadne pri ďalšej nezákonnosti čurillovcov.
Rozpad kauzy pre pochybenie vyšetrovateľov
Problémom pritom nebude iba kovbojský štýl vyšetrovania, ktorý je v danom prípade zjavne mimo zákonného rámca a pre ktorý sú obvinení aj samotní vyšetrovatelia okolo Jána Čurillu v kauze Kajúcnik.
Zásadný vplyv na spoločnosť bude mať hlavne to, že sa jedna z najvýznamnejších káuz z hľadiska tvrdení obžaloby o zločineckej skupine na najvyšších miestach rozpadne nie pre nedostatok dôkazov ani preto, že sa skutok nestal, ale pre očividné pochybenia polície.
Vzhľadom na nezákonnosť dôkazov sa tak súd vôbec nemusí dostať k posudzovaniu merita veci, ale prípad sa skončí pre procesné nedostatky, ktoré možno vyčítať výlučne orgánom činným v trestnom konaní. Následne bude otázkou vyvodzovanie zodpovednosti, prečo a na základe čoho k tomu vlastne došlo.
Objektívne vyšetrovanie všetkých podozrení z trestnej činnosti by malo byť základom konania orgánov činných v trestnom konaní a je absolútne neprijateľné, ak je ich činnosť kontaminovaná snahou vyšetrovateľov robiť si skratky k spravodlivosti.
Ak ide navyše o vzorec správania policajtov, ktorý možno odvodiť z viacerých ďalších skutočností, ako sú medializovaná súkromná konverzácia či odposluchy, výpovede svedkov a rušenie obvinení pre nezákonnosť, spoločnosť má problém.
Výsledkom je potom nielen nedôvera verejnosti v spravodlivosť a samotnú políciu pre jej neefektívne snahy bojovať proti zločinu, ale aj preto, že nie je právoplatne potvrdené, či sa vôbec nejaká trestná činnosť udiala.