Ruský prezident Vladimir Putin chce podľa informácií agentúry Bloomberg, na ktorú sa odvoláva Ukrajinska pravda, ukončiť vojnu proti Ukrajine do konca tohto roka, avšak iba za podmienok, ktoré bude Moskva považovať za vlastné víťazstvo.
Portál spresnil, že súčasťou ruských požiadaviek je úplná kontrola nad Donbasom a širšia bezpečnostná dohoda s Európou, ktorá by de facto uznala územné zisky Ruska.
Kremeľ sa zároveň snaží prezentovať možný koniec vojny ako strategický úspech Moskvy. Hovorca Dmitrij Peskov však poprel, že by Putin stanovil konkrétny termín ukončenia konfliktu.
Ukrajina dlhodobo odmieta akékoľvek územné ústupky a prezident Volodymyr Zelenskyj opakovane tvrdí, že ruské podmienky sú neprijateľné. Ukrajinská strana však namieta, že Moskva v posledných týždňoch pritvrdila svoje požiadavky a cez diplomatické kanály naznačuje, že Kyjev by sa mal stiahnuť z častí Donbasu, ktoré ešte stále kontroluje.
Unavení Rusi
Najnovšie signály z Moskvy prichádzajú v čase, keď Rusko čelí rastúcemu tlaku doma aj na bojisku. Viaceré západné médiá v uplynulých týždňoch upozornili, že ruská ofenzíva stratila dynamiku a Ukrajina dokázala v niektorých oblastiach stabilizovať front.
„Myslím si, že táto záležitosť sa blíži ku koncu,“ vyhlásil Putin 9. mája, krátko po oslavách víťazstva Sovietskeho zväzu nad nacistickým Nemeckom v druhej svetovej vojne. Kremeľ však zdôraznil, že mierové rozhovory sprostredkované administratívou amerického prezidenta Donalda Trumpa sú pozastavené.
Z príčin vojny ruský prezident obvinil „globalistických“ západných lídrov s tým, že po páde Berlínskeho múru v roku 1989 sľúbili, že NATO sa nebude rozširovať na východ, no potom sa pokúsili vtiahnuť Ukrajinu do sféry vplyvu Európskej únie.
Britský Guardian skonštatoval, že Putinove nedávne výroky o tom, že vojna sa „blíži ku koncu“, sú skôr prejavom rastúceho vyčerpania Ruska než reálneho mierového obratu. Analytici upozorňujú na vysoké straty ruskej armády, ekonomické problémy a čoraz väčšiu nespokojnosť ruskej verejnosti.
Podľa zdrojov Bloombergu rastie nervozita aj medzi predstaviteľmi ruskej elity. Niektorí vysokopostavení funkcionári Kremľa sa domnievajú, že vojna sa dostala do patovej situácie bez jasnej cesty k víťazstvu.
„Rusko na bojisku zlyháva. Aby Kremeľ udržal svoje vojenské úsilie na Ukrajine, bude takmer určite musieť v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov spustiť druhú čiastočnú mobilizáciu,“ usúdil Nigel Gould-Davies, vedúci pracovník pre Rusko a Euráziu v Medzinárodnom inštitúte pre strategické štúdie.
Dostupný Lukašenko
K situácii sa vyjadril aj bieloruský prezident Alexander Lukašenko, ktorý vo štvrtok deklaroval pripravenosť stretnúť sa so Zelenským a diskutovať o vzťahoch medzi oboma krajinami. Podľa jeho slov je pripravený rokovať na Ukrajine aj v Bielorusku.
Ako informovala Belta, ubezpečil tiež, že Bielorusko sa nezapojí do vojny proti Ukrajine, pokiaľ nebude čeliť agresii voči vlastnému územiu. Reagoval tak na vyjadrenia ukrajinského prezidenta o možnom zatiahnutí Bieloruska do konfliktu.
Lukašenko poznamenal, že v prípade útoku na Bielorusko bude krajina spolu s Ruskom brániť svoje územie „od Brestu po Vladivostok“. Zároveň neopomenul, že Minsk nemá záujem vstúpiť do vojny ani z civilných, ani z vojenských dôvodov.
Lukašenko sa zamýšľal aj nad dôvodmi ostrých vyjadrení z Kyjeva: „Chce bojovať s Bieloruskom? S Ruskom a Bieloruskom? Som si istý, že nie. Poznám názor ukrajinskej armády. Nepotrebujú ďalší front.“ Spomenul tiež nátlak európskych krajín na Ukrajinu v čase, keď Bielorusko vedie dialóg so Spojenými štátmi.
(max)