Štát Washington na tichomorskom pobreží USA sa dostáva pod tlak v súvislosti so svojou väzenskou politikou. Americké ministerstvo spravodlivosti oznámilo vyšetrovanie Washingtonského nápravného centra pre ženy v Gig Harbor.
Otázkou je, či sú väzenkyne primerane chránené, keď sú biologicky mužskí väzni, ktorí sa identifikujú ako ženy, umiestnení v ženskej väznici.
Vyšetrovanie sa vedie na základe zákona o občianskych právach osôb umiestnených v ústavoch (Civil Rights of Institutionalized Persons Act – CRIPA), ktorý umožňuje federálnej vláde preskúmať možné systémové porušovanie práv v štátnych ústavoch. Asistentka generálneho prokurátora Harmeet Dhillonová v liste guvernérovi Bobovi Fergusonovi uviedla, že existujú informácie, ktoré naznačujú, že väzenkyne neboli primerane chránené pred sexuálnym a fyzickým násilím, obťažovaním, voyeurizmom a zastrašovaním. Obvinenia sa týkajú transrodových väzňov, ktorí sa narodili ako muži a boli premiestnení do ženskej väznice.
Vyšetrovanie nasleduje po niekoľkých sťažnostiach a právnych námietkach voči vedeniu väznice. Osobitná pozornosť sa sústredila na žalobu, ktorú podala Nadácia proti intolerancii a rasizmu spolu s väzenkyňou Faith Booherovou-Smithovou. Obviňujú v nej orgány, že zachovávajú svoju politiku ubytovania napriek známym rizikám. Booherová-Smithová tvrdí, že ju v auguste 2025 napadol transrodový väzeň.
Žaloba, ktorú podporil Inštitút America First Policy, zobrazuje zariadenie, v ktorom musia väzenkyne využívať intímne priestory, ako sú cely, sprchy a toalety, spolu s biologickými mužmi. Žalobcovia tvrdia, že to vystavuje ženy predvídateľným nebezpečenstvám. Tvrdia, že štát porušil svoju povinnosť chrániť ich a ignoroval varovania o možných následkoch.
Kontrola za hranicami Washingtonu
Vyšetrovanie je súčasťou širšieho úsilia Trumpovej administratívy. Dňa 26. marca 2026 americké ministerstvo spravodlivosti oznámilo podobné vyšetrovania v Kalifornii a Maine. Tieto vyšetrovania sa tiež týkajú umiestňovania transrodových väzňov s biologickým mužským pohlavím v ženských väzniciach a toho, či sa tým porušujú práva väzenkýň ženského pohlavia.
Vo Washingtone chcú vyšetrovatelia zistiť najmä to, či väzenkyniam nebola odopretá ústavná ochrana pred „krutým a neobvyklým trestom“. Budú skúmať aj to, ako úrady reagovali alebo nereagovali na obvinenia zo sexuálnych útokov, z obťažovania, voyeurizmu a zo zastrašovania.
Ministerstvo väzenstva štátu Washington uviedlo, že bude spolupracovať s federálnymi orgánmi. Rezort zároveň upozornil, že v súčasnosti čelí žalobám z oboch strán. Uviedlo, že jeho cieľom zostáva zaistiť bezpečnosť všetkých väzňov a dodržiavať zákonné požiadavky.
Práva žien verzus rodová identita
Tento prípad je príkladom konfliktu, ktorý už roky zamestnáva Spojené štáty. Kritici existujúcich pravidiel tvrdia, že ženské väznice by mali zostať vyhradené pre biologické ženy. Poukazujú na fyzické rozdiely medzi mužmi a ženami, ako aj na právo väzenkýň na chránené súkromné priestory.
Zástancovia súčasnej praxe, naopak, zdôrazňujú osobitné riziká, ktorým transrodové osoby vo väzení čelia. Tvrdia, že transrodové ženy (biologickí muži) sú vo väzniciach pre mužov často vystavené násiliu a sexuálnemu zneužívaniu. Z toho dôvodu je podľa nich potrebné pri rozhodovaní o ubytovaní zohľadniť rodovú identitu.
Americká únia občianskych slobôd vo Washingtone ostro kritizovala vyšetrovanie a označila ho za súčasť federálnej kampane zameranej proti transrodovým osobám. Podľa jej názoru existujúce federálne a štátne zákony už vyžadujú individuálne rozhodnutia o ubytovaní transrodových väzňov.
Výsledok vyšetrovania zostáva otvorený. Jeho význam však ďaleko presahuje rámec jednej väznice. Podľa amerického ministerstva spravodlivosti sa v roku 2021 približne 1 200 z takmer 156-tisíc federálnych väzňov identifikovalo ako transrodové osoby. Neskoršie správy uvádzajú ešte vyšší počet transrodových väzňov, a to približne 2 200.
S rastúcimi číslami rastie tlak na politikov a súdy, aby nanovo vymedzili hranicu medzi bezpečnostnými záujmami väzňov a väzenkýň a právami transrodových väzňov.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.