V polovici mája sa poľský premiér Donald Tusk (Občianska platforma) pochválil, že zatiaľ čo v roku 2023 – teda v poslednom roku vlády koalície na čele so stranou Právo a spravodlivosť (PiS) – prekročilo poľsko-bieloruskú hranicu 12-tisíc nelegálnych migrantov z Afriky a Ázie, v roku 2026 ju neprekročil ani jeden.
V Poľsku ide o veľmi diskutovanú tému: pohraničníci v Bielorusku podľa zistení Poliakov a vyhlásení samotných migrantov vybavujú cudzincov rebríkmi, kliešťami na drôt a ďalším vybavením potrebným na prekonanie hranice. Špecialisti z Blízkeho východu podľa vyhlásení poľských pohraničníkov budujú cezhraničné tunely.
Príprava na mier
Tusk svojím úspechom na východe odobral časti svojich odporcov vietor z plachiet a po tom, ako v porovnaní s predošlou vládou znížil aj počet legálnych migrantov prijatých v krajine, si o čosi rozšíril voličskú základňu.
Investície si však v súčasnosti vyžaduje aj rozvoj neraz prehliadaných hraničných priechodov a protipašeráckych postupov.
Európska pohraničná agentúra Frontex 11. mája upozornila, že mier či prípadné dlhodobejšie prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou môže Európu vystaviť vážnemu bezpečnostnému riziku v podobe rozsiahleho pašovania zbraní, streliva a výbušnín.
Zástupca výkonného riaditeľa Frontexu Lars Gerdes sa pre nemecký spravodajský kanál Welt vyjadril, že sa môže zopakovať scenár z obdobia po vojnových stretoch v krajinách bývalej Juhoslávie, keď nelegálne zbrane zaplavili viaceré krajiny Európy.
Frontex z ukrajinskej strany hranice so Slovenskom, s Poľskom, Maďarskom a Rumunskom situáciu podrobne monitoruje. Obdobne postupuje na svojej juhovýchodnej hranici aj Varšava, ktorá v rámci projektu Trident pripravuje bezpečnostné zložky na rozmach pašeráctva.
Veľavravný je už názov projektu, keďže Trident je v preklade z latinčiny trojzubec, teda hlavný národný a štátny symbol Ukrajincov pochádzajúci z raného stredoveku. Súčasťou projektu je príprava pohraničníkov na používanie röntgenových systémov, dronov, prepracovaného nočného videnia, ako aj úzko zameraný výcvik v teréne.
Východný val
V máji 2024 Tusk ohlásil investície do „Východného štítu“ – najväčšej poľskej obrannej línie od roku 1945 v hodnote okolo 2,3 miliardy eur. Tá nemá slúžiť ako ochrana pred migráciou či cezhraničným pašovaním tovaru, ale ako obrana pred prípadnou pozemnou inváziou z ruskej Kalinigradskej oblasti alebo z Bieloruska.
„Program Východný štít je súčasťou vytvorenia celostnej regionálnej obrannej infraštruktúry, budovanej v spolupráci s pobaltskými štátmi,“ oznámilo poľské ministerstvo obrany. Výstavba sa dotýka poľsko-bieloruskej a poľsko-ruskej hranice a úzkeho územného pásu, ktorý spája Poľsko a spojeneckú Litvu.
„Program Východný štít sa bude vzťahovať na takmer 700 kilometrov dlhý úsek hranice, z čoho 400 až 500 kilometrov bude zahŕňať rozvoj rôznych typov opevňovacej infraštruktúry rôzneho stupňa pokročilosti,“ povedal náčelník generálneho štábu poľskej armády generál Wiesław Kukuła.
Zatiaľ čo Fínsko opevňuje svoju hranicu už niekoľko rokov samostatne – najintenzívnejšie od vstupu do NATO po začatí ruskej invázie na Ukrajinu –, trojica pobaltských štátov buduje od roku 2024 na hranici s Bieloruskom a Ruskom Baltskú obrannú líniu vo vzájomnej spolupráci.
Estónsko, Lotyšsko a Litva si uvedomujú, že v prípade odrezania pozemného spojenia so zvyškom Aliancie by sa dostali do neudržateľnej situácie, a dôraz pri príprave obrany preto kladú na zraniteľný Suwałský koridor medzi Ruskom, Litvou, Bieloruskom a Poľskom, ktorého problematike sme sa už v Štandarde venovali.
Súčasťou obrannej línie budú stovky betónových bunkrov s plochou asi 35 štvorcových metrov, ktoré budú schopné ochrániť posádku pred priamymi zásahmi diel kalibru až 152 milimetrov, vojenské sklady techniky a materiálu, rady dračích zubov a ostnatého drôtu, desiatky kilometrov protitankových priekop či miesta na kladenie mín.
Postoje k účelnosti investícií na severe a východe Poľska sa však rôznia. Generál Jarosław Gromadziński, dôstojník vo výslužbe a bývalý veliteľ Eurocorps, označuje obrannú líniu – ako kľúčovú časť projektu Východný štít – za veľmi neodborne navrhnutú.
„V televízii to vyzerá pekne, ale je to úplné plytvanie peniazmi. Bariéry na hraniciach zničí delostrelecký útok do dvoch až troch hodín. To platí pre celú oblasť v dosahu nepriateľského konvenčného delostrelectva, teda do 30 kilometrov do vnútrozemia. Bude to zóna smrti, kde by nemali byť umiestnené žiadne jednotky,“ vyhlásil Gromadziński.
Ozbrojené sily by podľa neho vôbec nemali počítať s možnosťou zadržania nepriateľského útoku priamo na hranici – mali by byť schopné nerušene operovať v hĺbke až 100 kilometrov od hranice a mať pripravené záložné obranné postavenia na ľavom brehu rieky Visly, ktorá preteká stredom krajiny.
Plukovník generálneho štábu Sławomir Walenczynkowski však argumentuje tým, že „aj keby boli pohraničníci zničení do dvoch hodín, získali by nám dve hodiny navyše na konanie“.
A čo pod Tatrami?
Slovensko nehraničí so žiadnym štátom, od ktorého by Bratislava očakávala pozemnú inváziu, a preto obranné línie pozdĺž hraníc nebudujeme. Svojskú výnimku tvorí snaha ministerstva obrany o vlastnú obdobu múru proti dronom, ktoré môžu do vzdušného priestoru krajiny priletieť aj sponad územia spriatelenej krajiny.
Plot proti nelegálnym migrantom Slovensko takisto nebuduje, keďže pred náporom z východu nás chránia okrem plota poľskí a ukrajinskí pohraničníci a prítok prisťahovalcov z balkánskej migračnej trasy zas výrazne obmedzujú príslušníci maďarskej Hraničnej polície (Határrendészet) hliadkujúci pri plote na srbsko-maďarskej hranici.
Na čo je však Slovensko, pochopiteľne, samo, je dohliadanie na pohyb ľudí a tovaru na vonkajšej hranici EÚ, ktorú na našom území predstavuje slovensko-ukrajinská hranica. Tá zažila najväčší nápor po ruskej invázii na Ukrajinu na prelome zimy a jari 2022.
Štandard sa obrátil na slovenské ministerstvo vnútra s otázkou, či pripravuje našu východnú hranicu na možný nárast pašovania zbraní, pred ktorým varoval Frontex.
„Policajný zbor dlhodobo monitoruje bezpečnostnú situáciu na vonkajšej hranici Európskej únie a priebežne prijíma opatrenia na základe aktuálnych rizík a výmeny informácií so zahraničnými partnermi vrátane agentúry Frontex,“ reagoval pre Štandard rezort vnútra.
Príslušníci hraničnej a cudzineckej polície spolu s finančnou správou podľa vyhlásenia ministerstva vykonávajú kontroly zamerané aj na odhaľovanie nelegálneho pašovania zbraní, streliva a vojenského materiálu.
„Ide najmä o kontroly dopravy na hraničných priechodoch a v ich okolí, využívanie mobilných technológií, služobnej kynológie a analytické vyhodnocovanie rizikových trás,“ dodal rezort.
Bezpečnostné zložky spadajúce pod ministerstvo vnútra zároveň spolupracujú s ďalšími domácimi aj zahraničnými bezpečnostnými zložkami a podľa odpovede rezortu dochádza k intenzívnej výmene informácií a ku koordinácii opatrení na ochranu vonkajšej hranice EÚ.
Ich súčasťou sú podľa ministerstva aj cielené preventívno-bezpečnostné akcie, ktorých cieľom je zvýšiť kontrolu prepravy a znížiť riziko nelegálneho obchodovania so zbraňami a s nebezpečným materiálom.
Skutočnú pripravenosť bezpečnostných zložiek na hranici však preverí až dlhodobejšie prímerie či mier na fronte rusko-ukrajinskej vojny.