Nomináciu bývalého ministra spravodlivosti a šéfa najvyššieho súdu Štefana Harabina za člena Súdnej rady SR oznámil v roku 2024 Rudolf Huliak, ktorý bol v tom čase členom poslaneckého klubu SNS. Odvtedy nedošlo k posunu. Nie je vylúčené, že odkladanie voľby Harabina súvisí aj s ďalšími dôležitými pozíciami, ktoré koalícia nevie vyriešiť.
Zatiaľ sa nedokázala zhodnúť na kandidátoch na post guvernéra Národnej banky Slovenska, sudcu ústavného súdu ani riaditeľa Národného bezpečnostného úradu.
SNS je teraz ticho
Predseda SNS Andrej Danko vlani opätovne deklaroval záujem presadiť Harabina do rady. „Pokiaľ sa o tom budeme baviť, určite neopomeniem ani debatu s pánom Harabinom,“ hovoril Danko Štandardu.
V koalícii dlhodobo zaznievajú kritické hlasy voči kandidátovi SNS. „Smer vzniesol výhradu k jeho nominácii, ale každá strana má svoju autonómiu,“ vravel Danko. Dodal, že ak by mal výhradu konkrétny koaličný partner, tak by sa ho snažil presvedčiť o tom, že si navzájom nemôžu kádrovať nominantov.
Národniari nechcú momentálne komentovať Harabinovu nomináciu ani dôvody, prečo ho doteraz nedokázali presadiť. „Zatiaľ sa k tomu nevyjadrujeme,“ uviedla pre Štandard riaditeľka kancelárie predsedu SNS Zuzana Škopcová.
Harabin o „smerohlasáckych útokoch“
Keď Danko oslovil Harabina, ten mu najskôr povedal, že jeho ambíciou nie je byť členom súdnej rady, pretože jej v minulosti desať rokov šéfoval. „Pán Danko mi vtedy hovoril, že treba urobiť poriadok, vidíš, čo sa tam deje, máš skúsenosti. Tak som dal súhlas s kandidatúrou. Bolo to prezentované v koaličnej zostave, kde to pán Danko predniesol. No a potom sa začali smerohlasácke útoky,“ opísal Harabin okolnosti.
Pokračoval, že práve ľudia zo Smeru a Hlasu nechcú poriadok v justícii, pretože sami ju chcú ovplyvňovať vo svoj prospech. „Viete si predstaviť, že by som bol v súdnej rade a kládol by som si oplátku na ústa?“ spýtal sa a dodal, že mu je jedno, „či porušujú právo Lipšic s Čaputovou alebo Fico s Pellegrinim a Rašim“.
Harabin tvrdí, že nevie odhadnúť, ako jeho kandidatúra dopadne. „Visí to na kolízii v koalícii,“ podotkol a poukázal na to, že vládne strany sa nevedia dohodnúť ani na kandidátovi na funkciu ústavného sudcu.
Kľúčový orgán
Súdna rada nie je kompletná od decembra 2023. Vtedy sa vzdala členstva sudkyňa Alena Svetlovská. Bola nominantkou Národnej rady. Súčasná parlamentná väčšina v máji 2024 odvolala ďalších dvoch členov Jána Mazáka a Andreja Majerníka.
Poslanci do rady zvolili Jaroslava Klátika z Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a Tomáša Ľalíka z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Tretie miesto v rade parlament nedoplnil.
Súdna rada ako najvyšší orgán sudcovskej samosprávy má spolu 18 členov. Deviatich si volia spomedzi seba samotní sudcovia, po troch vyberajú prezident, vláda a parlament.
Úlohou rady je verejná kontrola súdnictva. Posudzuje, či kandidát na vymenovanie za sudcu spĺňa zákonné predpoklady. Prezidentovi predkladá návrhy kandidátov na vymenovanie za sudcov. Rozhoduje o pridelení či preložení sudcov na jednotlivých súdoch. Vláde predkladá návrhy kandidátov, ktorí by mali pôsobiť v medzinárodných súdnych orgánoch.
Rada zároveň vykonáva dohľad a koná vo veciach majetkových pomerov sudcov. Rozhoduje aj o vyslovení nesúhlasu s trestným stíhaním sudcu pre trestný čin ohýbania práva.
Prezidentské ambície
Pokiaľ ide o ambície Harabina, tie siahajú ďalej ako byť v súdnej rade. Mieni sa znovu uchádzať o kreslo hlavy štátu. „Pre mňa by to bola len medzistanica pri kandidatúre za prezidenta,“ ozrejmil.
Pripustil, že prezidentské voľby sa môžu uskutočniť skôr ako v riadnom termíne v roku 2029. „Nemôžete so stopercentnou istotou tvrdiť, že budú v roku 2029. Myslím si, že Pellegrini ani nemusí dokončiť volebné obdobie,“ povedal Harabin. Považuje za neústavné, že Peter Pellegrini kandidoval za prezidenta ako predseda parlamentu. „Nemôže kandidovať predseda parlamentu a riadiť si sám volebný proces,“ poznamenal.
Harabin sa uchádzal o post hlavy štátu v roku 2019. Skončil tretí za Zuzanou Čaputovou a Marošom Šefčovičom. Druhý raz sa zúčastnil na súboji o najvyšší ústavný post v roku 2024. Aj vtedy dosiahol tretí najvyšší počet hlasov. V jeho prospech sa vzdal boja o prezidentskú funkciu práve Danko.
Oslobodený
Tento rok sa definitívne skončila kauza, ktorá bola živá aj v čase Harabinovej prezidentskej kandidatúry. Krátko po vpáde Ruska na Ukrajinu povedal, že by urobil presne to isté, čo Putin v súvislosti s udalosťami na Ukrajine. „Je povinnosťou Rusov pacifikovať nacistov, ktorí genocídne od roku 2014 zavraždili 15-tisíc vlastných civilistov,“ tvrdil okrem iného na sociálnej sieti.
Úrad špeciálnej prokuratúry podal na Harabina za jeho výroky obžalobu. Podľa nej sa dopustil prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia a prečinu schvaľovania trestného činu. Samosudca Špecializovaného trestného súdu v Pezinku však vlani v máji rozhodol, že výroky Harabina nie sú trestným činom. Prokurátor sa odvolal. Tento rok v januári Najvyšší súd SR potvrdil oslobodzujúci rozsudok.