Francúzska národná finančná prokuratúra vyšetruje bývalých premiérov Édouarda Philippa a Dominiqua de Villepina.
Tieto prípady sa odohrávajú v prezidentskom volebnom cykle, ktorý je poznačený právnymi krokmi. Potenciálna kandidátka Marine Le Penová čaká na odvolanie proti rozsudku, ktorý by jej v prípade potvrdenia znemožnil účasť v prezidentských voľbách v roku 2027.
Philippe uviedol, že bude plne spolupracovať pri vyšetrovaní, ktoré sa týka obvinení, že vo funkcii starostu a šéfa regionálneho úradu v Le Havre uprednostňoval neziskovú organizáciu, ktorú viedol jeho spojenec, aby dohliadala na projekty spojené s mestom.
Podľa vyhlásenia francúzskeho finančného prokurátora Pascala Pracha je stredopravý politik vyšetrovaný pre údajnú spreneveru verejných prostriedkov, zvýhodňovanie a nezákonný konflikt záujmov.
Údajný konflikt záujmov sa týka verejnej zákazky v hodnote viac ako dvoch miliónov eur, ktorú regionálny úrad v Le Havre podpísal v júli 2020 s charitatívnou organizáciou LH French Tech. Spoločnosť LH French Tech viedla miestna radkyňa Stéphanie de Bazelairová.
Prípad bol zverejnený v utorok, deň predtým, ako najvyšší finančný orgán krajiny oznámil vyšetrovanie de Villepina v súvislosti s darmi, ktoré údajne dostal počas pôsobenia vo funkcii ministra zahraničných vecí.
Sonda do darov s Napoleonom
Vyšetrovanie sa týka dvoch sošiek Napoleona, ktoré de Villepin údajne dostal v rokoch 2002 až 2004 počas svojho pôsobenia na poste najvyššieho francúzskeho diplomata.
V aprílovej reportáži francúzskej verejnoprávnej televízie sa tvrdilo, že de Villepin dostal predmety v hodnote tisícov eur od Roberta Bourgiho, francúzskeho lobistu, ktorý spolupracoval s africkými predstaviteľmi v bývalých francúzskych kolóniách.
„Začalo sa predbežné vyšetrovanie... vo veci obvinenia z prijímania ukradnutého majetku, zo sprenevery verejných prostriedkov a všetkých súvisiacich trestných činov,“ uviedol vo vyhlásení prokurátor Pascal Prache.
„Finanční prokurátori nebudú mať problém dostať sa k podstate tohto prípadu a Dominique de Villepin je pokojný a pripravený spolupracovať pri vyšetrovaní,“ uviedol člen tímu bývalého ministra zahraničných vecí pre Politico.
De Villepin povedal, že prijatie darov od Bourgiho bolo „chybou“, ale bagatelizoval význam obvinení.
Vyšetrovania sa pridávajú k prezidentskému volebnému cyklu, ktorý už bol poznačený právnymi kauzami. Le Penová, bývalá líderka pravicového Národného združenia (RN), bola odsúdená za to, že bola „v centre“ starostlivo organizovaného systému sprenevery finančných prostriedkov Európskeho parlamentu v rokoch 2004 až 2016.
Le Penovú čaká rozhodujúce odvolanie
Le Penová, ktorá je pre svoje postoje k imigrácii a islamu často označovaná za krajne pravicovú, bola považovaná za jednu z hlavných kandidátok na post centristického prezidenta Emmanuela Macrona, kým jej odsúdenie neznemožnilo uchádzať sa o verejnú funkciu.
Táto nádejná prezidentka teraz čaká na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré by malo padnúť 7. júla. Ak bude v jej neprospech, očakáva sa, že Le Penovú nahradí ako kandidát RN jej chránenec a súčasný predseda strany Jordan Bardella.
Philippe sa zdal najpravdepodobnejším vyzývateľom kandidáta RN, pričom prieskumy naznačovali, že je v tesnom závese za Le Penovou aj Bardellom. Preto je súčasné vyšetrovanie mimoriadne významné.
Prieskumy často ukazovali Bardellu ako favorita pred pravdepodobným Macronovým kandidátom a niekdajším premiérm Gabrielom Attalom a ľavicovým politikom Jeanom-Lucom Mélenchonom.
Attalove slabšie výsledky nasledujú po prudkom poklese Macronovej popularity, odkedy v polovici roka 2024 vypísal parlamentné voľby. Tie viedli k tomu, že parlament nebol schopný vytvoriť funkčnú koalíciu.
Rekordný počet nádejí
Philippe, starosta mesta Le Havre, začal svoju kampaň začiatkom tohto mesiaca, čím ukončil špekulácie o tom, kedy sa zapojí do boja o Elyzejský palác.
Prezidentské voľby v roku 2027 prilákali rekordný počet uchádzačov, pričom svoju kandidatúru zvažuje približne 30 osobností z celého politického spektra. Attal aj Philippe sa uchádzajú o stredopravú kandidatúru. Attal čelí vyzývateľom aj vo vnútri Macronovej strany Obroda vrátane niekdajšieho ministra spravodlivosti Géralda Darmanina.
O kandidatúre uvažuje aj bývalý socialistický prezident François Hollande.
De Villepin získal medzinárodnú slávu tým, že vyjadril nesúhlas Francúzska s vojnou v Iraku v roku 2003. Vyjadroval sa aj k vojne v Gaze a na širšom Blízkom východe. Ako outsider v prezidentských voľbách musí ešte prekonať prvú prekážku, ktorou je povinné zozbieranie podpisov 500 volených predstaviteľov.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.