Európania pre nízku pôrodnosť vymierajú a pre pokračujúce ruské ťaženie na Ukrajine zaujímajú prvé dve priečky tohto rebríčka Ukrajinci a Rusi. V Rusku sa v roku 2023 narodilo menej detí ako v „ťažkých deväťdesiatych rokoch“ a odvtedy pôrodnosť iba klesá.
Moskva dlhodobo tlmí vplyv nízkej pôrodnosti prostredníctvom prisťahovalectva. Uzbeci, Azerbajdžanci, Arméni a v posledných rokoch aj ľudia z Afriky a Indie sa vďaka intenzívnej imigrácii a pôrodnosti v priemere dvakrát vyššej ako v prípade domáceho obyvateľstva už stali neodmysliteľnou súčasťou krajiny.
Prvé lastovičky
Na Ukrajine však na veľké počty cudzincov z Ázie a Afriky nie sú zvyknutí a rozruch tak vyvolali už prvé správy o dovážaní pracovnej sily z krajín tretieho sveta. Masová migrácia ovládla verejnú diskusiu na Ukrajine na jar tohto roka.
Ešte v jeseni 2025 prezident Celoukrajinskej asociácie agentúr medzinárodného zamestnávania Vasyľ Voskobojnyk povedal, že krajina bude po skončení vojny potrebovať takmer deväť miliónov pracovných migrantov. V roku 2025 pritom dostalo pracovné povolenie necelých 10-tisíc cudzincov, čo nie je ani 0,1 percenta obyvateľov krajiny.
Dovtedy málo známy Voskobojnyk sa od jesene ukazuje na televíznych obrazovkách čoraz častejšie. V polovici mája vyhlásil, že Ukrajina potrebuje 300-tisíc migrantov ročne. Šéf prezidentskej kancelárie a bývalý vrchný veliteľ Hlavného riaditeľstva rozviedky Ministerstva obrany (HUR MO) Ukrajiny Kyrylo Budanov na jeho slová nadviazal.
Budanov 14. apríla prezradil, že na základe marcového rokovania o vzťahoch s africkými krajinami musia rezort diplomacie a Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) upraviť platný zoznam krajín, z ktorých je v súčasnosti veľmi ťažké legálne sa dostať na Ukrajinu.
Ide o 70 štátov prevažne afrického a ázijského svetadiela. Pri občanoch z krajín ako Angola, Bangladéš, Palestína, Afganistan alebo Tadžikistan sa totiž pri vzniku zoznamu počítalo jednak s hroziacim nebezpečenstvom zo strany migrantov, jednak s hrozbou toho, že po získaní ukrajinského pracovného víza si to namieria nelegálne do krajín EÚ.
Postupne prihára
Hoci ukrajinské médiá spomínali aj negatívny dosah prípadného masového prisťahovalectva z Ázie a Afriky, postupne čoraz viac zaznievali hlasy odborníkov o nevyhnutnosti prijímania stoviek tisíc pracovných migrantov ročne. Začiatkom mája už boli noví migranti z Indie na Ukrajine, hoci ide pravdepodobne iba o desiatky ľudí.
Pri rozbore negatívneho vplyvu imigrácie sa v krajinách Európskej únie najčastejšie skloňuje kriminalita prisťahovalcov. Kritika na Ukrajine sa však skôr zameriava na skutočnosť, že masová migrácia výrazne ovplyvní krajinu z dlhodobého hľadiska a badateľne prepíše jej politickú, náboženskú a etnokultúrnu tvár.
Výrazne preto zarezonovali slová Voskobojnyka, ktorý sa v druhej polovici mája vyjadril, že schodnou cestou je budúci vznik ukrajinsko-ázijských miešancov, ktorí budú postupne tvoriť väčšinu.
„Najdôležitejšie je, aby tí ľudia, ktorí k nám prichádzajú, rešpektovali zákon, platili dane a v perspektíve sa postupne stávali súčasťou nášho občianskeho národa,“ dodal prezident Celoukrajinskej asociácie agentúr medzinárodného zamestnávania.
Odpor rastie
Medzi Ukrajincami, ktorí svoj národ chápu nie ako občiansku, ale ako etnickú jednotku, vyvolalo toto vyhlásenie rozruch a posilnilo protimigračné nálady v krajine.
Budanov označil tieto nálady za neopodstatnené, Voskobojnyk sklamane vyhlásil, že Ukrajinci nie sú na masovú migráciu duševne pripravení, a viaceré ukrajinské médiá tvrdia, že za odporom voči migrantom stojí kremeľská propaganda v krajine. To však preukázateľne nie je pravda.
Portál Times of Ukraine 1. mája zverejnil štvrťhodinový rozhovor s podplukovníkom Maxymom Žorinom, zástupcom veliteľa 3. armádneho zboru, ktorého veliteľom je zakladateľ a prvý veliteľ jednotky Azov brigádny generál Andrij Bileckyj. Ten patrí do dvojice vojakov, ktorí sa tešia najväčšej miere dôvery zo strany občanov.
„Táto výmena ukrajinského národa sa bude diať prostredníctvom kultúrnych skupín, ktoré sa od nás výrazne líšia. A to duševne, kultúrne, etnicky... Ak chceme, aby Ukrajina prestala jestvovať, potom sem môžeme priviezť kohokoľvek. Ale za čo potom bojujeme? Načo potom bojujeme? Za krajinu pre Filipíncov alebo Indov? To je trochu čudné,“ povedal Žorin. Voskobojnykove slová o potrebe etnického miešania označil za zločin.
Zároveň varoval štát pred možnými otrasmi v prípade, že k masovému prílevu prisťahovalcov predsa len dôjde, a kritizoval vedenie v Kyjeve za smer, ktorým sa Ukrajina uberá. Okrem toho navrhol prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, aby radšej dovážal cudzincov do ukrajinskej armády, a tým šetril životy ukrajinských vojakov.
Proti „výmene obyvateľstva“ na Ukrajine ostro vystupuje aj Bileckého zástupca major Dmytro Kucharčuk, ako aj jeden z hlavných ideológov súčasného ukrajinského nacionalizmu Olexij Rejns s bojovou prezývkou Konzul. Pozadu však neostávajú ani Pravý sektor a množstvo ďalších predstaviteľov ozbrojenej nacionalistickej scény.
„Toto je plnohodnotná hybridná genocída európskeho národa, ktorú v rámci celosvetového trendu každý podporuje,“ napísal o plánoch na masové prijímanie migrantov 17. apríla známy nacionalistický kanál ꑭ ᴠᴀʟʜöʟʟ ✙, ktorý má priamo v názve znak „idey národa“, vytvorený svojho času Bileckého mužmi.
Veliteľ skupiny vojenskej rozviedky Arťom Krasnoluckij, jeden zo stoviek Rusov v radoch ukrajinského 3. armádneho zboru, vyhlásil, že Ukrajina bez Ukrajincov je iba kúsok zeme a on bojuje „za svojich súrasovcov, nie za pakistanské geto“. Zároveň odporučil Kyjevu, aby nedovážal cudzincov, ak nechce čeliť rasovým konfliktom v krajine.
Pripomeňme, že hoci je dnes pojem nacionalizmus v mnohých krajinách Európskej únie, v Rusku či Bielorusku stavaný na roveň so šovinizmom, ide o synonymum slova „národovectvo“ či v prípade národných štátov aj „vlastenectvo“, čo potvrdzujú i slovenské slovníky – s výnimkou tých z obdobia komunizmu.
Veľká výmena?
Ukrajinskí nacionalisti používajú pojem „výmena“ a „veľká výmena“. Toto slovné spojenie dostal do obehu v roku 2011 francúzsky spisovateľ Renaud Camus prostredníctvom rovnomennej politickej eseje Veľká výmena. Tvrdí, že v eseji neopisuje teóriu, ale prebiehajúci jav odfrancúzšťovania jeho vlasti, ktorá je čoraz menej európska. Kritici hovoria o konšpiračnej teórii.
Najnovší prieskum z februára tohto roku ukazuje, že veľkú výmenu považuje za fakt až 60 percent Francúzov. Korene väzieb medzi francúzskymi a ukrajinskými nacionalistami pritom siahajú hlbšie do dejín a významným míľnikom bola návšteva Jean-Marie Le Pena na nacionalistickom zjazde vo Ľvove v roku 2000.
Ukrajinskí nacionalisti sa však na rozdiel od francúzskych kolegov neobmedzili na písanie esejí a zvolávali ľudí na protesty proti dovozu migrantov. Dňa 23. mája tak vyjadrilo v Kyjeve a ďalších mestách svoj nesúhlas s pripravovanou migračnou politikov niekoľko stoviek ľudí, pričom v Ivano-Frankovsku sa proti pracovnej migrácii vyjadril aj primátor, ktorý zdôraznil, že treba zlepšovať pracovné podmienky pre Ukrajincov.
Naprieč Ukrajinou demonštrovali okrem bežných ľudí predstavitelia viacerých nacionalistických jednotiek a zoskupení: 67. samostatná mechanizovaná brigáda, Biely sektor, Avangarda, Pravý sektor, jeho mládežnícke zoskupenie Pravá mládež a mnohé ďalšie.
Proti migrácii vystúpil poslanec ukrajinského parlamentu Olexij Hončarenko (Európska solidarita), ktorý v máji zverejnil prepis korupčných nahrávok, ďalej predseda parlamentného výboru pre financie, dane a colnú politiku Danylo Hetmancev zo Zelenského strany Sluha ľudu, ako aj primátor Charkova.
Názory sa rôznia
Redaktor Štandardu sa pre potreby článku stal členom uzavretej platenej skupiny Konzulovo lektórium, v ktorom je namiesto niekoľkých tisíc iba necelých 400 ľudí. Ideológ Rejns na ňom zverejňuje nezverejniteľné či na prípravu náročnejšie materiály.
Prostredníctvom skupiny redaktor Štandardu kontaktoval viacerých usporiadateľov protimigračných protestov v oblastných mestách. Do uzávierky článku odpovedal spoluorganizátor protestu v Ivano-Frankovsku.
„Primátor je proti migrantom a pôvodne aj podporil protest, ale mal poťahovačky s SBU, a tak vyhlásil, že v protestoch vidí kremeľskú stopu, a preto protest viac nepodporuje. Za nitky však ťahá hlavne ivano-frankovská firma Blaho, ktorá sa nevie dočkať lacnej pracovnej sily v ponuke pracovných agentúr,“ hovorí pre Štandard spoluorganizátor protestu.
Tvrdí, že práve lobing Blaha zapríčinil, že musel byť Ivano-Frankovsk vyradený zo série protestov 23. mája a mesto zažilo svoj protest ako jediné na Ukrajine 19. mája.
„Niekto vraví, že vláda pripravuje to, čo sa roky rokúce deje v Rusku a vo väčšine krajín EÚ, teda veľkú výmenu. Iní zas vravia, že sa tak Kyjev iba tvári, aby sa Ukrajina zapáčila takzvaným západným spojencom a dostala pôžičku. Nech je to akokoľvek, mojím poslaním je hájiť budúcnosť mojich detí, a to tak na fronte, ako aj v zázemí,“ vysvetľuje ukrajinský nacionalista.
Podľa neho bolo kľúčové ukázať odpor voči prijímaniu migrantov hneď v zárodku a nečakať, kým desaťtisíce cudzincov vstrebe ukrajinské hospodárstvo a o ďalších sa bude rokovať.
„Kým je vojna, veľa cudzincov sa tu nezdrží. Predstavte si zimy, aké tu teraz vďaka boľševikom máme: žiadna voda (a už vôbec nie teplá), žiadne kúrenie, do toho nočné prílety šáhidov a rakiet. A na ulici nenávisť zo strany Ukrajincov. To už skôr preplávajú Tisu a hurá do EÚ, než v takomto prostredí za pár hrivien drieť,“ myslí si Ukrajinec.
Pripomeňme, že v máji tohto roka skutočne došlo k tomu, že sedem pracovných migrantov po prvej noci ostreľovania utieklo z pracoviska a za porušenie podmienok pracovných víz boli z krajiny vyhostení.
Vláda ani prezident sa však doteraz k migračnej otázke nevyjadrili a nie je vôbec vylúčené, že po Budanovovom vyhlásení čakali na spätnú väzbu od ľudí, na základe ktorej budú konať ďalej. Poradca ministra obrany Serhij Sternenko deň po protestoch, teda 24. mája, oznámil, že tak ako navrhoval Maxym Žorin, bude ukrajinská armáda prijímať podstatne viac cudzincov.